Samosprávy chcú v pláne obnovy aj územnú reformu a obmedzenie súkromníkov v energetike

Samosprávne združenia ZMOS a ÚMS mali k Národnému plánu obnovy a odolnosti viacero pripomienok. [TASR/Dano Veselský]

Samosprávne združenia vidia v návrhu národného plánu obnovy viacero nedostatkov. Únia miest Slovenska doňho chce zaradiť reformu územnej samosprávy a žiada viac peňazí do obnovy pamiatkových budov. Združeniu miest a obcí zas chýba poľnohospodárstvo. V energetike chce znížiť dosah súkromníkov na strategickú infraštruktúru. 

Pripomienkovacie konanie Národného plánu obnovy a odolnosti sa skončilo. Do pripomienkovania sa aktívne zapojili aj slovenské samosprávy. EURACTIV Slovensko sa pozrel na pripomienky dvoch najväčších zastupiteľských organizácií samospráv – Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Únie miest Slovenska (ÚMS). Tie sa do veľkej miery líšia, hoci v niektorých prípadoch sa dotýkajú spoločných oblastí.

ZMOS chce v oblasti verejnej správy vytvoriť takzvané Centrá zdieľaných služieb, ktoré by mali slúžiť ako prostriedok k zmodernizovaniu samosprávy a prehĺbeniu medziobecnej spolupráce. V energetike združenie žiada zníženie dosahu privátneho sektora na strategickú infraštruktúru. Do plánu obnovy chce tiež opätovne zaradiť pozemkové úpravy a odpadové hospodárstva, ktoré v ňom pôvodne mali byť, ale nakoniec nie sú. Navrhuje aj podporu poľnohospodárstva a potravinárstva. S plánom centralizovať materské školy ZMOS nesúhlasí.

ÚMS vo svojich pripomienkach hovorí o reforme územnej samosprávy a miestnej samosprávy, do ktorej by chceli investovať 500 miliónov eur. Žiada tiež viac peňazí na obnovu historických budov a sociálno zdravotnú starostlivosť. V pláne podľa únie chýba riešenie environmentálnych záťaží a povinnosť vypracovať Adaptačnú stratégiu Slovenskej republiky.

Reforma územnej samosprávy

ÚMS a jej predseda Richard Rybníček o reformu územnej samosprávy presadzujú už dlho. Pamätná je Rybníčkova strana TOSKA z roku 2016, ktorá stála práve na územnej reforme. Napokon však nikdy nevznikla.

Teraz chce ÚMS reformu dostať do plánu obnovy. Vo svojej pripomienke navrhuje pre reformu územnej samosprávy a miestnej správy vyčleniť 500 miliónov eur. Opiera sa pritom o šesť pilierov mechanizmu obnovy a odolnosti, čo sú rámce Európskej komisie, ktorých by sa členské štáty mali vo svojich národných plánoch držať. Jedným z nich je aj zmiernenie regionálnych rozdielov a podpora regionálneho rozvoja a kohézie.

Župani predstavili svoje priority pre plán obnovy, niektoré do Hegerových reforiem nezapadajú

Župani ministrovi predstavili štyri hlavné oblasti, ktoré by vláda podľa nich mala zaradiť do reformného menu, ktoré pošle do Bruselu. Obnova kultúrnych pamiatok, či oprava ciest druhej a tretej triedy ale nezapadajú do reformného plánu ministerstva financií. 

„Túto požiadavku považujeme za nedostatočne premietnutú do celého plánu obnovy,” píše ÚMS v pripomienke.

Modernizovať územnú samosprávu chce aj ZMOS. Jej základom by malo byť zriadenie centier zdieľaných služieb, ktoré by mali slúžiť na podporu medziobecnej spolupráce na princípe zdieľania niektorých kompetencií a činností. Fungovať by mali na úrovni mikroregiónov.

„V prostredí mikroregiónu je priestor na to, aby samosprávy úzko prepojené a vzájomne spolupracujúce dokázali pripravovať a implementovať projekty, pri ktorých sa spoluprácou zvyšuje priestor na spolufinancovanie zainteresovaných samospráv, integritu projektu a jeho dopadu na širšie územie,” uvádza ZMOS v tlačovej správe.

Menej súkromníkov v energetike

Centrá zdieľaných služieb by podľa predstavy ZMOSu hrali úlohu aj v oblasti energetiky, kde by mohli poskytovať odborné služby a poradenstvo. Okrem toho žiada ZMOS v časti obnoviteľné zdroje systémovú podporu pre implementáciu energetických projektov založených na obnoviteľných zdrojoch. Chce tiež znížiť dosah súkromného sektora na strategickú infraštruktúru a posilnenie vplyvu verejnoprávneho sektora.

V tejto súvislosti chce ZMOS tiež pozmeniť spôsob financovania samospráv vo viacerých oblastiach, práve energetiku však v pripomienke zdôraznili. Oživiť by sa mohli komunálne dlhopisy, ktoré boli v 90. rokoch obľúbenou formou financovanie. Neskôr však ustúpili lacnejším úverom.

„V súvislosti s aktuálnou situáciou vo verejných financiách v dôsledku negatívnych dopadov pandémie z koronavírusu na vývoj ekonomiky, a tým aj na ekonomickú situáciu miestnej územnej samosprávy, môže práve táto forma zohrať u viacerých obcí a miest významnú úlohu pri zabezpečovaní ich investičných potrieb,” píše sa v pripomienke ZMOSu.

Viac peňazí do obnovy budov

Spoločnou témou ÚMS a ZMOSu je obnova budov. Do tej by celkovo malo pritiecť 700 miliónov eur. Každé zo združení sa však v pripomienkach zameralo na iné priority. Zatiaľ čo ÚMS žiada zvýšiť objem financií určených na obnovu verejných historických a pamiatkovo chránených budov, ZMOS chce peniaze nasmerovať do takzvaných hnedých parkov (brownfieldov, pozn. red.).

Súčasný návrh národného plánu obnovy počíta pri historických a pamiatkovo chránených budovách s investíciami vo výške 200 miliónov eur. ÚMS chce, aby sa táto čiastka zvýšila na najmenej 500 miliónov.

„Tieto budovy patria k najviac zanedbaným aj napriek tomu, že slúžia na poskytovanie verejných služieb. Obnova verejných historických a najmä pamiatkovo chránených budov, vzhľadom na svoju špecifickosť, vytvorí predpoklady pre rast lokálnej zamestnatnanosti najmä v špecializovaných profesiách,” uvádza pripomienka.

Budaj: Slovenský vidiek je desať minút po stredoveku

Veľká časť slovenských dedín je vo veľmi zlom stave. Zelená obnova musí pomôcť aj im, povedal na podujatí portálu EURACTIV Slovensko šéf envirorezortu Ján Budaj. Jednou z ciest je obnova rodinných domov. Minister naznačil aj potrebu reformy verejnej správy.  

Národný …

ZMOS zameriava svoju pozornosť na hnedé parky. To sú nedostatočne využívané či opustené a zanedbané pozostatky priemyselnej, poľnohospodárskej alebo inej činnosti. Často ide o environmentálne záťaže. ZMOS navrhuje zaviesť podporu na ich rekonštrukciu a obnovu.

Obnova týchto území by podľa ZMOSu mohla priniesť sociálno-ekonomický prospech. Mohli by slúžiť ako priestory na trávenie voľného času, komerčnej aktivity alebo by sa na nich mohlo postaviť sociálne bývanie.

Na environmentálne záťaže ako také sa v ďalšej pripomienke zameralo ÚMS, ktoré žiada aby sa v pláne vyčlenilo sto miliónov eur na odstránenie týchto záťaží. To avizoval minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) ešte na jeseň minulého roku. Rátal s tým aj rámcový dokument Moderné a úspešné Slovensko, ktorý mal slúžil ako základ pre národný plán obnovy. V konečnom návrhu však peniaze na odstránenie environmentálnych záťaží nie sú.

Chýbajú poľnohospodárstvo aj odpady

Environmentálne záťaže nie sú jedinou oblasťou, ktorú ministerstvo životného prostredia pôvodne avizovalo, a ktorá sa do finálneho návrhu napokon nedostala. Jednou z priorít časti zelená ekonomika malo byť aj dobudovanie odpadovej infraštruktúry. Európske peniaze mali pomôcť s plnením cieľov. Do roku 2025 by Slovensko malo recyklovať 55 percent komunálneho odpadu, v roku 2030 už 65 percent. Do tohto roku sa tiež musí skládkovanie znížiť na najviac desať percent.

Odpady sa však do plánu obnovy napokon nedostali. Podľa Lívie Vašákovej, poradkyne predsedu vlády pre Plán obnovy a Zelenú ekonomiku, sú dôvodom požiadavky Európskej komisie, ktorá od štátov žiada najmä tie opatrenia, ktoré priamo prispievajú k znižovaniu emisií skleníkových plynov. Uviedla to na diskusii, ktorú ministerstvo financií k tvorbe plánu obnovy uskutočnilo ešte v polovici decembra.

V pláne obnovy chýbajú odpady aj agrosektor. Ako chce vláda ozeleniť Slovensko?

Rezort financií zverejnil detailnejší plán obnovy. Najviac peňazí pôjde na zelené opatrenia – do podpory obnoviteľných zdrojov, obnovy budov, rozvoja železníc a dekarbonizácie priemyslu. Odpadové a vodné hospodárstvo z plánu vypadli. Chýba aj zmienka o agropotravinárstve.   

ZMOS vo svojej pripomienke žiada vyčleniť prostriedky aj na oblasť odpadov s cieľom dobudovať infraštruktúru. Združenie nespresnilo, koľko peňazí by do odpadov chcelo. Argumentuje však práve naplnením cieľov miery recyklácie a skládkovania. Rovnako chce peniaze aj na dobudovanie verejnej kanalizácie a vodovodov. Aj v tejto oblasti mal podľa pôvodnej predstavy ministra Budaja plán obnovy pomôcť. V tomto bode so ZMOSom súhlasí ÚMS, ktorá takisto plánu obnovy vytýka nedostatočne riešené odpadové a obehové hospodárstvo.

Odpady však nie sú jedinou oblasťou, ktoré ZMOSu v pláne obnovy chýbajú. Ďalšou je poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Pandémia koronavírusu totiž podľa združenia odhalila nedostatky v dostupnosti základných potravín a zdôraznila potrebu potravinovej sebestačnosti.

„Odstránenie problému s nedostupnosťou potravín na vidieku je možnosťou podporiť zavádzanie vzorov úspešných a udržateľných riešení v okolitých štátoch, dotačných schém na zabezpečovanie ekonomickej udržateľnosti tohto typu maloobchodných predajní, riešenie sa ponúka aj v podpore systému dotácii na prevádzku maloobchodnej (kamennej) predajne, v dotácii na prevádzku pojazdnej predajne či podporou predaja z dvora,” uvádza ZMOS v tlačovej správe.

Adaptačná časť bez zmienky o adaptačnej stratégii

Opačným príkladom ako odpady a poľnohospodárstvo, ktoré v pláne pôvodne mali byť, ale nie sú, je adaptácia na zmenu klímy. S tou ešte na jeseň nerátalo. Do plánu obnovy sa však napokon dostala, a to aj vďaka tlaku Európskej komisie, ktorá žiadala vyčleniť peniaze na ochranu biodiverzity.

Návrh Národného plánu na obnovu na odolnosti chce na adaptáciu na zmenu klímy vyčleniť 150 miliónov eur. Tie by sa mali rozdeliť medzi reformu krajinného plánovania, reformu ochrany prírody a hospodárenia s vodou a na pomoc regiónom s adaptáciou na klimatickú zmenu s dôrazom na ochranu prírody a rozvoj biodiverzity.

Odborník na mestský rozvoj: Samosprávy by nemali pri klimatických opatreniach čakať na štát

Samosprávy môžu ísť pri rozvoji svojich klimatických politík nad rámec zákona. V súčasnosti však klimatickú zmenu vážne berie iba zlomok slovenských miest, hovorí riaditeľ Karpatského rozvojového inštitútu ANDREJ ŠTEINER.

Únia miest Slovenska však tvrdí, že 150 miliónov je vzhľadom na závažnosť problémov málo. Medzi zdrojovými dokumentami jej takisto chýba Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy, ktorú rezort životného prostredia novelizoval v roku 2018. V pripomienkach ÚMS tiež tvrdí, že časť adaptácie, ako je v súčasnosti napísaná, neponúka komplexné a systémové riešenie.

„Vymenované oblasti zďaleka nepokrývajú potrebu realizácie komplexnej a systémovej adaptácie krajiny, napríklad v sídlach sú spomenuté, len vodozádržné opatrenia a budovanie zelenej infraštruktúry,” píše ÚMS.

Peniaze pre rôzne typy nemocníc

Zastupiteľské združenia sa napokon venujú aj zdravotníctvu a školstvu. ZMOS žiada v školstve vypustiť zámery ako sú centralizácia materských škôl, zavedenie a financovanie nesieťovýchpredškolských zariadení na účely povinného predprimárneho vzdelávania. Nesieťové zariadenia sú tie, ktoré nie sú oficiálne registrované ako vzdelávacie inštitúcie a nemajú oprávnenie uskutočňovať výchovu a vzdelávanie podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní. ZMOS tvrdí, že tieto zmeny vznikli bez diskusie s dotknutými stranami a smerujú k centralizácii.

V oblasti zdravotníctva žiada ÚMS zvýšiť celkový objem financií určených na dlhodobú sociálno-zdravotnú starostlivosť z 250 na 500 miliónov eur. Peniaze by mali slúžiť na podporu výstavby nových zariadení a podporu spoločného zabezpečovania sociálnych služieb v rámci mestských regiónov. Chce tiež zabezpečiť dostupnosť peňazí pre modernizáciu iných nemocníc ako koncových štátnych.

„Koncentrácia podpory obnovy len koncových nemocničných zariadení tak, ako je v materiáli uvedená, je v rozpore s požiadavkou riešiť regionálne disparity a podporovať vyvážený regionálny rozvoj, keďže tieto nemocnice nie sú na území Slovenska umiestnené rovnomerne a toto riešenie naopak povedie k zvýšeniu regionálnych rozdielov,” píše ÚMS v pripomienke.