Najviac peňazí sa na riešenie energetickej krízy presunie z eurofondov pôvodne určených na zelené projekty a na podporu vedy a výskumu. Rezorty tvrdia, že nebudú brať peniaze zo zazmluvnených, ale z chybových projektov, pri ktorých hrozia korekcie.
Slovenská vláda v uznesení z 5. decembra uložila ostatným ministerstvám, aby vo svojich eurofondových programoch vyčíslili, koľko nevyužitých peňazí by sa dalo presunúť na riešenie energetickej krízy.
Slovensko si totiž u Európskej komisii vyrokovalo, aby všetky voľné eurofondy mohlo využiť na pomoc domácnostiam a firmám zasiahnutým vysokými cenami energie. Európska komisia obmedzila maximálnu výšku na 10 percent z celkovej sedemročnej eurofondovej alokácie Slovenska, čo je zhruba 1,5 miliardy eur.
Celkovo ale zrejme z nevyčerpaných eurofondov pôjde na riešenie energetickej krízy o tretinu menej peňazí. Vyplýva to z odpovedí jednotlivých rezortov na otázku portálu EURACTIV Slovensko, koľko dostupných zdrojov napokon v operačných programoch našli.
Projekty sa rušiť nebudú
Vláda touto úlohou poverila všetky ministerstvá, ktoré sú zapojené do čerpania v ôsmich operačných programoch v pozícii riadiaceho alebo sprostredkovateľského orgánu.
Z deviatich ministerstiev vyčíslenú sumu priblížilo sedem. Číslo odmietlo konkretizovať len ministerstvo vnútra a ministerstvo kultúry odpoveď nezaslalo.
Najviac voľných peňazí – až 434 miliónov eur – sa našlo v najväčšom programe Integrovaná Infraštruktúra. Ministerstvo dopravy, ktoré program riadi, na riešenie krízy vyčlenilo 206 miliónov eur. Z tohto programu 78 miliónov eur vydelilo aj ministerstvo školstva a ďalších 150 miliónov voľných prostriedkov v ňom vyčíslilo ministerstvo regionálneho rozvoja.
Podľa ostatných údajov o čerpaní je však v tomto programe už zakontrahovaných viac ako 100 percent prostriedkov. Ministerstvá napriek tomu tvrdia, že naplánujú rušiť žiadne projekty, ktoré už sú vo „fyzickej implementácii“.
„Ide o zdroje, ktoré sa viažu primárne k projektom, v ktorých ešte nie je ukončené verejné obstarávanie, alebo boli zazmluvnené eurofondy vo vyššej alokácii, ako je možné do decembra 2023 vyčerpať, alebo ide o takzvané korekcie,“ priblížilo ministerstvo.
Ministerstvá tak chcú hľadať peniaze hlavne v chybových projektoch. V prípadoch nezrovnalostí peniaze, ktoré mali byť pôvodne hradené z eurofondov, musí prijímateľ zaplatiť zo svojho. Nevratný príspevok potom putuje späť do programu, kde sa môže využiť na iné investície.
Druhým riešením je, že bežiace projekty vo fáze verejného obstarávania dostanú financovanie už z nového programového obdobia 2021 až 2027. „Táto zmena ale projekty neovplyvní,“ ubezpečuje rezort dopravy.
Podľa rezortu dopravy väčšina presmerovaných peňazí má pôvod v zdrojoch, ktoré sa mali pôvodne investovať do podpory výskumu a inovácií a informatizácie. Po škandále s vedecko-výskumnými výzvami, keď hrozilo prepadnutie peňazí, sa presmerovali na budovanie ciest I. triedy.
Zlomok pomoci oproti pôvodným plánom
Druhý najväčší balík našiel envirorezort v operačnom programe Kvalita životného prostredia, konkrétne 206 miliónov eur. Z údajov o čerpaní vyplýva, že ide o takmer o rovnakú sumu, aká doposiaľ v tomto programe nie je pod zmluvou.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v Operačnom programe ľudské zdroje plánuje na riešenie dopadov energetickej krízy presunúť 48 miliónov eur. V takmer trojmiliardovom programe je nevyčerpaných ešte viac ako 800 miliónov eur, ktoré sú podľa ministerstva už zazmluvnené a budú vyčerpané do konca programového obdobia.
Z Integrovaného regionálneho operačného programu pridajú peniaze dve ministerstvá. Rezort regionálneho rozvoja 150 miliónov eur a rezort zdravotníctva ďalších 15 miliónov eur. Aj v tomto programe je ale pod zmluvou viac ako 100 percent alokácie.
„Jediné voľné prostriedky, ktoré ministerstvo malo k dispozícií, boli v celom objeme alokované na energokrízu,“ napísalo ministerstvo zdravotníctva.
Po sčítaní tak štát môže na riešenie dôsledkov energetickej krízy z nevyčerpaných eurofondov využiť 1,056 miliardy eur. V čase, keď Slovensku Komisia dala na tento krok súhlas, vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) vyhlásila, že sa vláda pokúsi presvedčiť Úniu o zdvojnásobenie tejto sumy.
Premiér Eduard Heger ešte pred tým v rozhovore pre Financial Times hovoril o čiastke päť miliárd eur, neskôr o troch až štyroch miliardách. Minister financií Igor Matovič povedal, že „pomoc ľuďom týmto krokom dosiahne spolu rádovo miliardy eur.“
Pomoc zatiaľ zo štátnych
Ako budú vyzerať schémy pomoci so zvýšenými cenami za energie, zatiaľ nie je jasné. Podľa ministerstva financií by vzhľadom na rozhodnutie vlády zastropovať ceny energií pre domácnosti mali peniaze smerovať priamo dodávateľom a distribútorom energií. Vláda rozhodla, že v roku 2023 zostane cena elektriny pre domácnosti stabilná a bez zmeny v porovnaní s rokom 2022.
Zvýšené náklady na prevádzkový kapitál malých a stredných podnikov budú financované prostredníctvom schém štátnej pomoci ministerstva hospodárstva. Pre podnikateľov vláda stanovila cenu plynu pre určenie výšky dotácie vo výške 99 eur za megawatthodinu a cenu elektriny pre určenie výšky dotácie na 199 eur za megawatthodinu.
Rezort hospodárstva pre portál EURACTIV Slovensko uviedol, že mechanizmus kompenzácií za ceny energií bude zatiaľ hradiť zo štátneho rozpočtu. Poskytnutá pomoc sa potom preplatí z eurofondov.
To sa v tejto chvíli ale ešte nedá, pretože upravenú legislatívu navrhnutú Európskou komisiou ešte neschválil Európsky parlament a Rada EÚ, čiže členské štáty.
„V nadväznosti na schválenie legislatívy EÚ budú v roku 2023 za týmto účelom predkladané revízie príslušných operačných programov a následná príprava a realizácia refundácie,“ upresnil rezort hospodárstva.
