V označovaní trvanlivosti potravín je Slovensko výnimočne prísne

Pri ovocí nemusí byť uvedený dátum minimálnej trvanlivosti. [TASR/AP/Francisco Seco]

Označenie minimálnej trvanlivosti nemožno podľa európskej legislatívy úplne zrušiť. Národná legislatíva však môže povoliť predaj potravín aj po jeho uplynutí.

Ministerstvo životného prostredia tento mesiac prehralo svoj boj o zrušenie označenia minimálnej trvanlivosti potravín. Chcelo tak prechádzať vzniku potravinového odpadu u spotrebiteľov a distribútorov.

Dôvodom nebol len odpor ministerstiev pôdohospodárstva a zdravotníctva. V snahe zrušiť označenie o minimálnej trvanlivosti a ponechať len dátum najneskoršej spotreby naráža aj na európsku legislatívu. Tá totiž neumožňuje úplne ho odstrániť, povoľuje len vyňať z jeho pôsobnosti isté typy potravín.

Európska legislatíva však nezakazuje predávať potraviny aj po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti a až do dátumu najneskoršej spotreby. Zakazuje to slovenská legislatíva, ktorá v tomto ohľade patrí v Európskej únii medzi najprísnejšie. Európsky konsenzus o najlepšom riešení neexistuje.

Rozdiely v dátumoch

Označenie potravín je definované v európskom nariadení o poskytovaní informácií o potravinách z roku 2011, ktoré je priamo účinné aj na Slovensku a na ktoré sa slovenská legislatíva odvoláva.

Dátum minimálnej trvanlivosti je podľa nariadenia „dátum, do ktorého si potravina, ak je riadne skladovaná, uchová svoje špecifické vlastnosti.“ Hoci po tomto termíne môže potravina stratiť špecifické vlastnosti, stále nemusí byť zdraviu škodlivá. Za takú ju európske nariadenie považuje až po uplynutí dátumu spotreby.

Envirorezort sa vzdal nápadu zálohovať tetrapaky a zrušiť dátum minimálnej trvanlivosti

Ministerstvo životného prostredia zrušilo dve opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu. Ustúpilo súkromnému sektoru a ministerstvám pôdohospodárstva a zdravotníctva.

Dátum minimálnej trvanlivosti navrhlo zrušiť slovenské ministerstvo životného prostredia do roku 2021 v záujme predchádzania vzniku potravinového odpadu u spotrebiteľov a v maloobchode.

Na konci novembra to napísalo do materiálu Program predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2019 – 2025.

Prísne Slovensko

Ministerstvo sa pritom odvolalo na odporúčania Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a na Stratégiu environmentálnej politiky SR do roku 2030.

Odporúčaniami OECD ministerstvo myslelo jeho správu z decembra 2017 o tom, ako urobiť zo Slovenska materiálovo efektívnu ekonomiku.

S odvolaním sa na správu Európskeho dvora audítorov z roku 2016 OECD konštatuje, že Slovensko „je jednou z mála členských krajín (EÚ)“, kde je protizákonné predávať produkty po dátume minimálnej trvanlivosti, hoci EÚ to umožňuje. Fakt, že produkty sú po tomto zákone zvyčajne konzumovateľné, „je pre väčšinu spotrebiteľov neznámy a vedie k zmätku a zbytočnému potravinovému odpadu“, pokračuje OECD.

Európsky dvor audítorov v roku 2016 naozaj uvádza Slovensko ako príklad krajiny, ktoré zbytočne zakazuje predaj potravín po dátume minimálnej trvanlivosti. Prispieva tak k tomu, že v Únii sa vyhadzuje „dokonale konzumovateľné jedlo“.

Návrh na zrušenie

Stratégia environmentálnej politiky SR do roku 2030, ktorú zatiaľ vláda neschválila, však nežiada zrušenie zákazu predaja potravín po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti.

Žiada viac: zrušenie označenia.

Skúma plytvanie potravinami na Slovensku: Piatok v obchodoch vyzerá, akoby bol koniec sveta

Slováci nakupujú výrazne viac jedla, ako sú schopní spotrebovať. Väčšina slovenských domácností si pritom ani neuvedomuje, že plytvá potravinami, tvrdí riaditeľ Výskumného ústavu potravinárskeho MARTIN POLOVKA.

„Slovensko odstráni označenie potravín „minimálna trvanlivosť do“ a zavedie jednotne iba ´spotrebujte do´,“ píše sa v Envirostratégii 2030. Tá vysvetľuje, že „potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti môžu byť pri dobrom skladovaní stále vhodné na konzumáciu.“

„Označovanie ´minimálna trvanlivosť´ zvyšuje produkciu potravinového odpadu a vo väčšine európskych krajín je preto zrušené,“ konštatuje dokument z dielne envirorezortu.

Povinný údaj

Riaditeľka Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC) pri ministerstve pôdohospodárstva Zuzana Nouzovská na diskusii, ktorú v októbri 2018 organizoval reťazec TESCO upozornila, že povinnosť udávať dátum minimálnej trvanlivosti vyplýva z európskeho nariadenia. Nesúhlasila s tým, že vo väčšine krajín je toto označenie zrušené.

Nouzovská má čiastočne pravdu. Podľa európskeho nariadenia o informáciách o potravinách z roku 2011 je označenie o minimálnej trvanlivosti alebo najneskoršej spotrebe je jedným z povinných údajov.

„Podnikatelia v potravinárstve musia určiť na základe zloženia výrobku, či je vhodné použiť termín minimálnej trvanlivosti alebo najneskoršej spotreby,“ interpretuje nariadenie štúdia, ktorú si v roku 2014 objednal Európsky hospodársky a sociálny výbor. Nariadenie tiež taxatívne vymenúva potraviny, kde sa termín minimálnej trvanlivosti nevyžaduje: čerstvé ovocie a zelenina, vína, pekárske a cukrárske výrobky, ktoré sa na základe charakteru svojho obsahu bežne spotrebujú do 24 hodín od výroby, vínny ocot, kuchynská soľ, cukor v pevnom stave, cukrovinky pozostávajúce takmer výlučne z ochutených a/alebo prifarbených cukrov či žuvačky.

O tom, či je tento údaj vo väčšine krajín zrušený, sa nezmieňuje žiadna dostupná štúdia.

Čínske žuvačky

Práve skúsenosťou so žuvačkami argumentovalo ministerstvo pôdohospodárstva v proti zrušeniu dátumu minimálnej trvanlivosti v programe predchádzania odpadu.

V pripomienkach hovorí o „kauze žuvačiek z Číny, ktoré boli tvrdé a nedali sa žuvať, lebo sa rozpadávali pri žuvaní v ústach“. Na žuvačkách nebol uvedený dátum minimálnej trvanlivosti, keďže výrobcovia tvrdili, že sa predávajú rýchlejšie, ako zmenia deklarované vlastnosti. Agrorezort sa pýta, „prečo by spotrebiteľ mal kupovať takýto tovar a potom aj napriek zámeru neohraničovať trvanlivosť potravín ho vyhodí do odpadu, a tým vlastne nezníži odpad z potravín“.

Boj proti potravinovému odpadu narazil na čínskych žuvačkách

Envirorezort chce zmazať z výrobkov termín minimálnej trvanlivosti a zachovať len dátum spotreby. Návrh sa stretol s nesúhlasom ministerstiev pôdohospodárstva a zdravotníctva a potravinárskej komory.

„Negatíva a pozitíva v dostatočnej miere analyzované a vôbec neboli konzultované s (ministerstvom pôdohospodárstva) pred zaradením do materiálu spolu so zodpovednosťou za splnenie tohto opatrenia,“ tvrdí.

Na jeho stranu sa pridalo ministerstvo zdravotníctva, ktoré sa bojí „možného ohrozenia zdravia obyvateľov“.

Vypustené opatrenie

Na naliehanie oboch ministerstiev napokon envirorezort vypustil zrušenie dátumu minimálnej trvanlivosti z programu predchádzania odpadu. V novom znení bol materiál na začiatku februára predložený na vládu, ktorá ho zatiaľ neschválila. Envirorezort bude podľa svojho hovorcu každopádne „aj naďalej podporovať všetky aktivity“ v predchádzaní vzniku potravinového odpadu.

Dokument pripravený na rokovanie vlády obsahuje opatrenia na prechádzanie vzniku potravinového odpadu. Jedným z nich je „aktívne podporovať plnenie opatrení Akčného plánu na predchádzanie plytvaniu potravinami“, ktoré si zobral na starosť envirorezort. V roku 2016 ho pritom schválila vláda na podnet agrorezortu.

Akčný plán v rámci „zmeny správania“ zahŕňa „podporu lepšieho používania a chápania údajom označujúcich dátum spotreby a dátum minimálnej trvanlivosti“.

Priznáva totiž, že „v rámci veľkoobchodu a maloobchodu vznikajú straty pri uskladňovaní príliš veľkého množstva tovaru, čo vedie k tomu, že uplynie dátum spotreby respektíve dátum minimálnej trvanlivosti“. U spotrebiteľov je zase nedostatočné pochopenie významu označovania potravín „významnou príčinou vyhadzovania potravín v domácnostiach“.

Zákaz platí

Tento, ani žiaden iný slovenský plán však nepočíta so zrušením zákazu predaja potravín s uplynutým dátumom minimálnej trvanlivosti. Hoci OECD to odporúča, Európska únia to len opatrne zvažuje.

Štúdia pre Európsky hospodársky a sociálny výbor z roku z roku 2014 navrhla spísať odporúčania, ako určiť životnosť výrobkov po minimálnej trvanlivosti. Jednoznačne sa však vyslovuje za to, aby bol zoznam produktov bez povinného údaju o minimálnej trvanlivosti rozšírený, keďže „nedorozumenie ohľadom jeho významu u spotrebiteľov pretrváva“.

Mnoho ľudí si plytvanie potravinami ani neuvedomuje

Jedlo vyhadzujú aj vzdelaní ľudia. Zabrániť sa tomu dá lepšou informovanosťou, tvrdí štát.

V januári 2017 Európsky dvor audítorov Európskej komisii vyčítal, že hoci odporúčania o životnosti výrobkov po dátume trvanlivosti sľúbila už v roku 2013, v júni 2017 ich stále nevypracovala. K činom sa napokon Komisia odhodlala v októbri 2017. V odporúčaniach o darovaní jedla nepriamo kritizuje členské štáty za zákaz predaja potravín s uplynutým dátumom trvanlivosti. V dokumente Komisia konštatuje, že národné úrady ju presvedčili, že spotreba jedla po dátume trvanlivosti musí byť vyhodnotená „od prípadu k prípadu“. „Vhodné podmienky na skladovanie a zachovanie balenia musia byť vždy zaručené,“ konštatuje Komisia.

Definitívny verdikt o zrušení dátumu trvanlivosti či zrušení zákazu predaja potravín s uplynutým termínom nevyslovila.