V pláne obnovy chýbajú odpady aj agrosektor. Ako chce vláda ozeleniť Slovensko?

Ministerstvo financií predstavilo detailnejší plán obnovy [TASR/Dano Veselovský]

Rezort financií zverejnil detailnejší plán obnovy. Najviac peňazí pôjde na zelené opatrenia – do podpory obnoviteľných zdrojov, obnovy budov, rozvoja železníc a dekarbonizácie priemyslu. Odpadové a vodné hospodárstvo z návrhu vypadli. Chýba aj zmienka o agropotravinárstve.   

Prvý návrh Národného plánu obnovy a odolnosti ministerstvo financií predstavilo začiatkom októbra. Dokument s názvom Moderné a úspešné Slovensko predstavoval priority v ôsmich oblastiach. Už vtedy bolo jasné, že najväčšia časť by podľa usmernení Európskej komisie mala smerovať do zelenej ekonomiky. Tiež bolo jasné, že z plánu obnovy sa nebudú môcť financovať všetky uvedeného návrhy ani len v časti Zelená ekonomika. V deviatich podoblastiach totiž ministerstvo vyčíslilo finančnú potrebu na viac ako 15 miliárd eur do roku 2026.

Ministerka pre investície a regionálny rozvoj Veronika Remišová (Za ľudí) vtedy hovorila najmä o štyroch kľúčových oblastiach. Boli nimi vodné hospodárstvo, čisté ovzdušie, odpadové hospodárstvo a klíma. Do detailnejšieho návrhu Národného plánu obnovy a odolnosti, ktorý rezort zverejnil v utorok (22. decembra), sa napokon dostali len opatrenia, ktoré priamo znižujú emisie. Nové čističky odpadových vôd či kanalizácie sa z plánu obnovy financovať nebudú. Dokument sa s výnimkou pozemkových úprav nezmieňuje ani o agrosektore.

Ministerstvo určilo nové priority podľa odporúčaní Európskej komisie, ktorá žiadala dôraz na znižovanie emisií namiesto ochrany životného prostredia. Rezort financií chce peniaze naliať do podpory obnoviteľných zdrojov, zelenej obnovy budov, modernizácie železníc a dekarbonizácie priemyslu. Spolu by malo ísť o 1,9 miliardy eur na zelené opatrenia z celkového balíka takmer šiestich miliárd z plánu obnovy. Medzi ďalšie priority patrí vzdelávanie, konkurencieschopnosť a inovácie, zdravotníctvo a digitalizácia.

Verejná je zatiaľ len stručnejšia verzia približne 400-stranového dokumentu, ktorý malo ministerstvo financií poslať do Bruselu. Podľa Denníka N ide dokument až do takých detailov, ako napríklad aké opatrenie a kedy vláda urobí, ktorý zákon, kedy a s akou účinnosťou prijme. Kedy bude verejnosti známa celá verzia zatiaľ nie je jasné.

Emisie, emisie a zase raz emisie

Európski lídri v decembri schválili cieľ 55-percentného zníženia emisií do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990. Ten by mal Európu priviesť ku klimatickej neutralite do polovice storočia. Možno práve preto Komisia od členských krajín žiadala, aby sa pri zelených opatreniach zameriavali iba na tie, ktoré povedú k priamemu zníženiu emisií. Uviedla to Lívia Vašáková, poradkyňa predsedu vlády pre Plán obnovy a Zelenú ekonomiku, na diskusii, ktorú ministerstvo financií organizovalo v prvej polovici decembra.

Ministerstvo preto z pôvodného materiálu vybrala oblasti, kde je najväčší potenciál znížiť emisie. Slovensku sa už od roku 1990 podarilo emisie znížiť o viac ako 40 percent. V nadchádzajúcom desaťročí potrebujeme emisie znížiť o najmenej 15 percent.

Pomôcť by mal ďalší rozvoj obnoviteľných zdrojov na úkor fosílnych palív – najmä uhlia, ale aj plynu. Na podporu obnoviteľných zdrojov by malo smerovať približne 100 miliónov eur s cieľom zvýšiť ich podiel v energetickom mixe. Slovensko dnes z obnoviteľných zdrojov podľa Eurostatu vyrába viac ako 16 percent celkovej energie.

Zelené opatrenia v pláne obnovy [Ministerstvo financií]

Slovensko chce investovať napríklad do modernizácie a zvýšenia kapacít existujúcich zdrojov elektriny z obnoviteľných zdrojov pri zachovaní konkurencieschopných cien elektriny. V elektroenergetike a teplárenstve sa počíta s výstavbou nových zdrojov. Peniaze by mali ísť tiež do väčšej flexibility sietí. Materiál konkrétne hovorí o batériových úložiskách, ktoré by mali vyvažovať výkyvy, spôsobené nižším výkonom obnoviteľných zdrojov, napríklad v noci. Doteraz sa v tejto oblasti rátalo najmä so zemným plynom, o ktorom plynári hovorili ako o najefektívnejšom a najlacnejšom spôsobe vyvažovania.

Zelenšie budovy

Budovy sú na Slovensku zodpovedné za približne 40 percent celkovej spotreby energie a 37 percent emisií. Nízkouhlíková stratégia rozvoja do roku 2030, s výhľadom do roku 2050, ktorú na marcovom zasadnutí schválila končiaca vláda Petra Pellegriniho, označila opatrenia v sektore budov za najdôležitejší zdroj možných úspor energie do roku 2030.

Na ozelenenie budov chce ministerstvo financií vyčleniť približne 700 miliónov eur s cieľom zvýšiť ich energetickú hospodárnosť. Týka sa to nielen verejných, ale aj historických pamiatkovo chránených budov a rodinných domov.

S týmto účelom chce vláda vytvoriť trh s energetickými službami vo verejnom sektore, ktorý by mal pomôcť prilákať súkromný kapitál do renovácií verejných budov. Už dnes existuje takzvaná garantovaná energetická služba, ktorá umožňuje zvyšovať energetickú efektívnosť budov a financovať ju z budúcich úspor. Trh s energetickými službami by mal byť jej rozšírením.

S garantovanou energetickou službou prišlo ministerstvo hospodárstvo. Predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška (Smer) v rozhovore pre EURACTIV Slovensko vyzval rezort Richarda Sulíka (SaS), aby z mechanizmu najskôr odstránilo niektoré nedostatky. Jedným z nich je nemožnosť kombinovať zdroje financovania. To môže byť dôležité aj v nasledujúcich rokoch počas čerpania prostriedkov z plánu obnovy a ďalšieho programového obdobia eurofondov.

Pri budovách chce ministerstvo tiež klásť dôraz na profesionálnejší a centralizovaný manažment budov štátnej správy. Príkladom ide napríklad Prezidentský palác, ktorý sa zaviazal byť do roku 2030 uhlíkovo neutrálnym.

Vlaky majú zelenú

O železničnej doprave sa v uplynulom polroku hovorilo čoraz viac. Doprava tvorí na Slovensku podľa údajov Inštitútu environmentálnej politiky 17,9 percenta emisií. Zároveň ide o jediný sektor, v ktorom emisie rastú.

Vlaky sú všeobecne považované za jeden z najekologickejších dopravných prostriedkov. Podpora pre nich postupne stúpa v celej Únii. Na Slovensku ide o pomerne zanedbanú oblasť. Priznáva to aj minister dopravy Andrej Doležal (Sme Rodina), ktorý kritizoval aj nedostatok prostriedkov na železnice v tohtoročnom rozpočte. Rozpočet pre slovenské železnicu a Slovenskú správu ciest označil pre agentúru SITA za „katastrofálny až likvidačný”. Na železničnú infraštruktúru podľa neho chýbajú stámilióny eur.

Zelené opatrenia v pláne obnovy [Ministerstvo financií]

„Na opravu a údržbu tratí ide skoro nula eur. Bez údržby už teraz budú musieť chodiť vlaky pomalšie na modernizovaných tratiach. A to nehovorím o tých regionálnych,“ uviedol minister.

Z plánu obnovy plánuje vláda vyčleniť pre železnice 700 miliónov eur. Takáto investícia by mala podľa materiálu zatraktívniť vlaky, zvýšiť počet cestujúcich aj objem prepravovaného tovaru a prispieť k zníženiu produkcie emisií o približne dve percentá ročne. Medzi konkrétne opatrenia patrí odstránenie úzkych miest v infraštruktúre, čo by malo viesť k zrýchleniu dopravy a zvýšeniu kapacity tratí, náhrada manuálneho riadenia dopravy automatizovaným a digitálnym dispečingom, elektrifikácia tratí a nákup nových vozidiel a vybavenia.

Železničné projekty by sa po novom mali prioritizovať po vzore cestnej dopravy. Vláda takisto chce lepšie koordinovať objednávanie verejnej dopravy so samosprávami a zaviesť nový systém na podporu rozvoja nákladnej dopravy.

Peniaze pre priemysel   

Poslednou prioritou zelených opatrení je dekarbonizácia priemyslu a podpora alternatívnych palív. Z plánu obnovy pôjde na tento účel 400 miliónov eur. Táto oblasť je mimoriadne dôležitá aj preto, že Slovensko je jednou z najpriemyselnejších krajín Únie.

Súčasná vláda vníma ťažký priemysel spoločne s teplárenstvom ako dve oblasti, v ktorých vidí najväčší priestor na znižovanie emisií. Predstavitelia priemyslu však varujú, že znižovanie emisií nesmie ísť na úkor straty konkurencieschopnosti európskych podnikov. Miroslav Kiraľvarga, viceprezident US Steel Košice pre vonkajšie vzťahy, riadenie a rozvoj podnikania, na decembrovej konferencii organizovanej EURACTIV Slovensko uviedol, že Slovensko by malo európske peniaze použiť na podporu slovenského priemyslu tak, aby sme dosiahli dekarbonizáciu pri zachovaní výroby a sebestačnosti.

Vláda sa v dokumente zaviazala podporiť technológie na nákladovo efektívne zníženie emisií v priemysle a vytvorenie schémy pre podporu dekarbonizácie v tejto oblasti. Na konkrétny spôsob tejto podpory si však budeme musieť počkať do momentu, keď ministerstvo zverejní konečnú podobu národného plánu obnovy.

Z balíka 400 miliónov chce vláda podporiť aj budovanie infraštruktúry pre vozidlá s alternatívnym pohonom. Pravdepodobne môžeme počítať s novými nabíjacími stanicami pre elektromobily. Veľa sa hovorí aj o vodíku. Konkrétne však v dokumente spomenutý nie je. V tejto oblasti je stále potrebný najmä výskum vodíkových technológií.

Zrkadlo pre poľnohospodárstvo

Slovensko má významné medzery vo viacerých sektoroch. Stále nesplnilo cieľ odkanalizovania obcí s viac ako dve tisíc ekvivalentom obyvateľstva, ku ktorému sa zaviazalo ešte pri vstupe do Únie pred viac ako 15 rokmi, a neplní si ani požadovanú mieru recyklácie 50 percent. Problém je aj s obrovským množstvom nevyriešených environmentálnych záťaží. Všetky tieto resty chcelo ministerstvo životného prostredia riešiť plánom obnovy. Peniaze však bude musieť hľadať inde.

Z veľkých sektorov chýba v návrhu plánu obnovy okrem vodného a odpadového hospodárstva aj poľnohospodárstvo. Okrem pozemkových úprav sa agrorezort v pláne vôbec nespomína. Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽaNO) pritom uisťoval, že do plánu sa opatrenia v tejto oblasti dostanú.

Mičovský pripravuje nové agrodotácie za zatvorenými dverami, verejnosť je zatiaľ mimo hry

Agrorezort sa pri príprave strategického plánu pre poľnohospodárstvo neriadi harmonogramom, ktorý v septembri zverejnil minister Ján Mičovský. Odborná verejnosť stále nemôže pripomienkovať kľúčové strategické dokumenty pre budúce agrodotačné obdobie. 

„Fakt, že agropotravinárstvo nepatrí medzi navrhnuté oblasti podpory, je pre nás obrovským sklamaním,” uviedol predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho. „Vidieku, poľnohospodárstvu a potravinárstvu bolo nastavené zrkadlo. Sme zvedaví na reakciu nášho rezortného ministerstva, lebo z nášho pohľadu sa z faktu, že agropotravinársky sektor sa nedostal do priorít plánu obnovy, vyhovoriť nedá,” dodal.

Mičovský sa k výslednej podobe dokumentu zatiaľ nevyjadril. Pred niekoľkými dňami mu potvrdili koronavírus, momentálne je hospitalizovaný v nemocnici. Agrorezort sa pre RTVS vyjadril, že ešte stále nie je isté, aká alokácia bude venovaná na implementáciu danému ministerstvu. Ministerstvo financií reagovalo, že poľnohospodárstvo a potravinárstvo sa nenachádzajú v odporúčaniach Európskej komisie k národným plánom obnovy, po čom agrorezort vyhlásil, že sa s ministrom financií Eduardom Hegerom (OĽaNO) chce ešte v januári stretnúť.

Rezort financií ministerstvo pôdohospodárstva odkázal na iné spôsoby financovania, napríklad eurofondy.

Potravinári a farmári nie sú jediní, kto sa sťažuje. Z pôvodného návrhu vypadla napríklad aj podpora cyklodopravy.

„Ide pritom o nástroj, ktorý mohol pomôcť na ceste k zelenšiemu a zdravšiemu Slovensku za pomerne malé peniaze. Na druhej strane nás to až tak veľmi neprekvapuje. Štátu dlhodobo chýba jasná koncepcia podpory cyklodopravy a nedostatočné výsledky doterajších podporných schém nevzbudzujú dôveru v ďalšie financovanie,” píše Cyklokoalícia v tlačovej správe.