V pláne obnovy môže byť viac poľnohospodárstva, vláda len musí chcieť

Na snímke minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský (OĽaNO). [FOTO TAS/ Martin Baumann]

To, že Európska komisia vo svojej každoročnej správe o Slovensku nespomína poľnohospodárstvo, nie je dôvod, aby vláda nemohla nasmerovať viac peňazí z plánu obnovy na podporu farmárov a potravinárov. Najschodnejšou cestou, ako do agrosektora dostať viac peňazí zo záchranného fondu Únie, je zamerať sa na aktivity, ktoré ho pripravia na postupujúce klimatické zmeny a budú chrániť životné prostredie vo vidieckej krajine.

Keď ministerstvo financií v decembri zverejnilo informáciu o tom, že do Bruselu poslalo prvý návrh Národného plánu obnovy a odolnosti, poľnohospodári a potravinári zostali sklamaní.

V dokumente, ktorý približuje, na aké reformy a investície využije Slovensko šesť miliárd eur z Plánu obnovy EÚ, opatrenia pre agrosektor hľadali márne. Podľa zverejnenej skrátenej verzie 400-stranového ozdravného plánu sa agrárneho odvetvia týkajú iba pozemkové úpravy, ktorým navyše chýba presné vyčíslenie finančnej potreby.

Zároveň ide o jediné opatrenie, ktoré sa ministerstvu pôdohospodárstva podarilo prelačiť medzi slovenské priority. To údajne pripravilo zoznam 10 priorít v hodnote 2,4 miliardy eur. Rezortný šéf Ján Mičovský (OĽaNO) žiadal peniaze na modernizáciu potravinárstva, revitalizáciu závlah, prírode blízke obhospodarovanie lesov, či krajinotvorné prvky.

Nepomohlo ani varovanie agrorezortu, že krajina nesplní ciele Európskej zelenej dohody a nakoniec ani Mičovského hrozba demisiou, ak sa do plánu nedostane viac poľnohospodárstva.

Heger agropotravinárstvo z plánu obnovy vynechal, podľa Mičovského rezortu rokovania pokračujú

Z avizovaných priorít ministerstva pôdohospodárstva v hodnote 2,4 miliardy eur sa do reformného plánu dostali iba pozemkové úpravy. Koaliční agroexperti a farmári hovoria o veľkom sklamaní. 

Prečo sektor chýba

Pre vypustenie agropotravinárstva má ministerstvo financií dva argumenty: nepatrí medzi priority, ktoré vybrali jeho odborníci a nie je ani medzi odporúčaniami Bruselu.

„Plán obnovy bude slúžiť na financovanie prioritných oblastí o ktorých sme informovali už pred niekoľkými mesiacmi a ktoré vzišli zo vzájomnej dohody na úrovni odborníkov a politikov. Poľnohospodárstvo nebolo súčasťou európskeho semestra a Európska komisia k nemu nevydala žiadne odporúčania,“ uviedol rezort financií.

Naráža tak na fakt, že EÚ očakáva, že členské krajiny využijú mimoriadne peniaze z plánu obnovy na oblasti, na ktoré eurokomisia každoročne upozorňuje v správe o Slovensku. „V rámci Európskeho semestra, ktorého významnou súčasťou sú práve odporúčania pre členské štáty, ide v prvom rade o koordináciu hospodárskych politík a politík zamestnanosti,“ vysvetľuje pre portál EURACTIV.sk Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku (ZEK).

V pláne obnovy chýbajú odpady aj agrosektor. Ako chce vláda ozeleniť Slovensko?

Rezort financií zverejnil detailnejší plán obnovy. Najviac peňazí pôjde na zelené opatrenia – do podpory obnoviteľných zdrojov, obnovy budov, rozvoja železníc a dekarbonizácie priemyslu. Odpadové a vodné hospodárstvo z plánu vypadli. Chýba aj zmienka o agropotravinárstve.   

V národnom pláne obnovy by Slovensko malo zohľadniť odporúčania Komisie za posledné dva roky.

„Konkrétne sa jedná napríklad o zlepšenie obchodného prostredia, daňová reforma, digitalizácia štátnej správy a investície do infraštruktúry, čiže to, čo poľnohospodári taktiež určite uvítajú. Minuloročné odporúčania vznikli v kontexte pandémie Covid-19 a zamerali sa na zmiernenie  jej negatívnych dopadov a znovu naštartovanie rastu ruka v ruke so zelenou a digitálnou transformáciou,“ dodáva.

Poľnohospodárstvo medzi odporúčaniami exekutívy EÚ skutočne chýba. Podľa šéfa ZEK Ladislava Mika je za tým aj fakt, že poľnohospodárstvo tvorí iba malú časť slovenského HDP. „Som si takmer istý, že environmentálne väzby na klimatickú krízu môžu byť príčinou, prečo sa niektoré aspekty poľnohospodárstva dostanú do budúcej správy,“ povedal pri predstavení minuloročnej správy.

Čo je zelené

Je teda agropotravinárstvo automaticky vyradené z podpory plánu obnovy?

Štáty EÚ pri písaní reformných dokumentov musia myslieť aj na strategické usmernenia, ktoré im pre tento proces pripravila Európska komisia. „Hlavnými zásadami, z ktorých majú vychádzať plány členských štátov na podporu obnovy a odolnosti a ich vnútroštátne reformy a investície, sú štyri oblasti identifikované v minuloročnej stratégii udržateľného rastu – environmentálna udržateľnosť, produktivita, spravodlivosť a makroekonomická stabilita,“ vysvetľuje ďalej Ludviková.

Členské krajiny zároveň na základe dohody v EÚ musia z pridelenej národnej alokácie vyčleniť 37 percent prostriedkov na zelené projekty a súčasne 20 percent na digitalizáciu. Sú to pomerne široko definované oblasti, čo otvára dvere pre kreativitu vlády, aby svoje aktivity do nich napasovala podľa toho, čo pre krajinu považuje za najdôležitejšie.

Úžitok z nich podľa Ludvikovej môžu mať aj poľnohospodári. „Je to napríklad vo forme možnej podpory zlepšenia energetickej účinnosti budov, podpory obehového hospodárstva a managementu odpadu, navýšenia kapacity OZE či posilnenia digitalizácie v poľnohospodárskych podnikoch (a to ako z hľadiska „hardware“, tak i z hľadiska získavania nových digitálnych zručností),“ menuje možnosti vedúca tlačového oddelenia ZEK.

Krajiny ale nemôžu zelené a digitálne investície vykazovať podľa ich ľubovôle. Komisia v decembri členským štátom zaslala metodiku, ktorá jasne stanovuje, čo sa bude považovať za zelené a digitálne investície.

Pri zelených opatreniach počíta zvlášť ich klimatické a ostatné, environmentálne prínosy. Z neoficiálnych vyjadrení zástupcov ministerstva životného prostredia vyplýva, že tieto pravidlá zvýhodňujú aktivity, ktoré pomôžu plniť klimatické záväzky EÚ pred ostatnými opatreniami v ochrane životného prostredia.

Mičovský priblížil priority pre plán obnovy EÚ, no chýba im plán aj cenovka

Ministerstvo financií nezaradenie agropotravinárstva do národného reformného plánu odôvodňuje aj tým, že Európska komisia v správach o Slovensku nedáva špecifické odporúčania pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo.

Aj preto sa podľa hlavnej poradkyne predsedu vlády pre Plán obnovy a Zelenú ekonomiku Lívie Vašákovej Slovensko v dokumente zameralo prednostne na oblasti, kde je najväčší potenciál znižovať emisie skleníkových plynov.

V slovenskom pláne tak významné finančné položky tvorí zelená obnova budov, modernizácia železníc a dekarbonizácia priemyslu, ktoré majú podľa metodiky EÚ 100-percentný klimatický prínos. Pre porovnanie: podpora biodiverzity v chránených územiach NATURA 2000 má prínos na úrovni 40 percent.

To môže byť jeden z dôvodov, prečo plánu chýba širší ekologický záber, ktorý by riešil aj dopady klimatických zmien, ochranu biologickej rozmanitosti, či udržateľný potravinový systém.

Viacero členských krajín do návrhov svojich národných plánov obnovy zahrnulo podporu budovania závlah a vodozádržných opatrení (Rumunsko, Taliansko), programy zalesňovania (Grécko), alebo ekologické poľnohospodárstvo a podporu potravinovej sebestačnosti (Francúzsko).

Poľnohospodárstvo a potravinárstvo tak môže byť súčasťou národného plánu obnovy a odolnosti. Záleží len na každom členskom štáte, či ho považuje za národnú prioritu.

Potvrdzujú to nakoniec slová vedúceho Zastúpenia Európskej Komisie na Slovensku Ladislava Mika. Keď na novembrovom podujatí portálu EURACTIV.sk dostal otázku, na čo by Slovensko malo využiť mimoriadne peniaze z Plánu obnovy, keby si muselo vybrať iba jednu – najproblémovejšiu – oblasť, odpovedal stručne: „Poľnohospodárstvo“.

Nič nie je stratené?

Najschodnejšou cestou, ako do agrosektora dostať viac peňazí z Plánu obnovy EÚ, je zamerať sa na aktivity, ktoré ho pripravia na postupujúce klimatické zmeny a budú chrániť životné prostredie vo vidieckej krajine.

Slovenské ochranárske združenia vyzývajú na zásadné zmeny v súčasnom materiály, ktoré by išli týmto smerom. „Plán obnovy by nemal iba zaplatiť budovy, siete a káble,“ odkazujú vláde.

„Okruh Odolná a zelená krajina má zahŕňať opatrenia na zvýšenie odolnosti a podporu adaptácie urbanizovanej, lesnej aj poľnohospodárskej krajiny na zmenu klímy, najmä plánovanie a realizácie pozemkových úprav, vodozádržných zelených opatrení v lesnej a poľnohospodárskej krajine, obnovu prirodzených lesov a biotopov, výsadbu zelene, vsakovacích pásov, alejí, obnovu záplavových oblastí, vrátane mokradí či riečnych ramien,“ zdôrazňujú mimovládky.

Heger: Plán obnovy nemusí prejsť posudzovaním vplyvu na životné prostredie

Európska komisia podľa europoslanca Martina Hojsíka nemusí slovenskej vláde schváliť národný plán obnovy a odolnosti. Dôvodom má byť slabé zapojenie verejnosti do príprav a hodnotenia plánu a tiež obchádzanie legislatívy, podľa ktorej treba preskúmať ekologické dopady každého strategického dokumentu. 

Ján Mičovský niekoľkokrát zopakoval, že chce viac peňazí hlavne na podporu neprodukčných krajinotvorných prvkov, ako vetrolamy, remízky, či rybníky. „Brusel je na to citlivý, preto verím že sa nám podarí dostať do systému zaujímavé množstvo peňazí, ktoré zabezpečí, že sa naša krajina začne meniť, aby bol fragmentovanejšia, krajšia a bohatšia,“ dodal minister.

Šéf agrorezortu verí, že sa mu do reformného plánu ešte podarí presadiť svoje priority.

„Nič nie je ukončené, celé procesy, rokovania s Bruselom budú mať rôzne etapy a to, že sa plán v tejto chvíli odovzdal v takejto podobe, neznamená, že tak aj skončí,“ hovoril v diskusnej relácii televízie TA3.

Agorerozertu svitla nová nádej po tom, čo ministerstvo financií oznámilo, že ešte predtým ako hotový dokument pošle eurokomisii na posúdenie, predloží ho aj do medzirezortného pripomienkového konania.

Denník E tiež priniesol informáciu, že ministerstvo financií po zásahu premiéra vlády Igora Matoviča pôvodný návrh plánu obnovy prerába. Viac peňazí by sa malo presmerovať z projektov na znižovanie emisií práve do ochrany biodiverzity.

Veď máme agrodotácie

Hegerov rezort sa tiež háji tým, že aktivity v tejto oblasti môže ministerstvo pôdohospodárstva financovať cez Spoločnú poľnohospodársku politiku. To pripomína aj Ingrid Ludviková.

„Spoločná poľnohospodárska politika EÚ dlhodobo poskytuje nemalé investície a podporu  poľnohospodárstva a súvisiacich odvetví. Okrem nej sú tu aj mnohé iné nástroje podpory tohto sektora, vrátane ad hoc pomoci v krízových situáciách,“ ozrejmuje.

Z agropolitiky EÚ Slovensko v nasledujúcich siedmich rokoch získa takmer 5 miliárd eur.

Platby na hektár, alebo rozvojové investície: Ako Slovensko využije nové agrodotácie?

Ministerstvo pôdohospodárstva v budúcom dotačnom období zrejme už nebude navyšovať priame platby na úkor investičných projektov. Hoci sa farmárom znížia hektárové dotácie, podpora investícií môže zvýšiť produkciu slovenského poľnohospodárstva a lepšie ho pripraviť na klimatické zmeny. 

Prostriedky z rozpočtu EÚ sú pre slovenských poľnohospodárov životne dôležité. No väčšina z nich ide na priame platby pre farmárov, ktoré okrem podpory ich príjmu väčšinou neplnia iné ciele.

Na investície z druhého piliera agropolitiky, teda Programu rozvoja vidieka, zostáva viac ako 200 miliónov eur ročne, ale slovenskí farmári sú zvyknutí, že časť týchto peňazí ide na neprojektové podpory a teda dodatočnú podporu ich príjmov.

Slovensko ale investičnú podporu z agropolitiky čerpá už viac ako 15 rokov a doposiaľ ju nedokázalo využiť na zvýšenie produktivity agrosektora alebo na zlepšenie jeho environmentálnych funkcií. Ďalším problémom je, že iba minimum prostriedkov z druhého piliera ide na rozvoj potravinárstva.