V potravinovej bezpečnosti je Slovensko na chvoste Únie

Ilustračný obrázok. [FOTO TASR/Dano Veselský]

V indexe, ktorý hodnotí rôzne aspekty potravinovej bezpečnosti, sa Slovensko spomedzi krajín EÚ ocitlo na predposlednej priečke. Najslabšie skóre má v stravovacej a výživovej politike.

Článok vyšiel ako súčasť rubriky Týždeň v európskej ekonomike, ktorý portál EURACTIV Slovensko každých sedem dní pripravuje v spolupráci s Denníkom N.

V dvadsiatke krajín s najvyšším Globálnym indexom potravinovej bezpečnosti je jedenásť krajín z EÚ. Tri z nich – Fínsko, Írsko a Holandsko – obsadili všetky tri medailové pozície. Index spracováva pravidelne Economist Iintelligence Unit na skupine viac ako stovky krajín.

Európa ako celok je však len na druhom mieste v porovnaní svetových regiónov. Predbehla nás Severná Amerika. Dôvodom je výrazné zaostávanie krajín v stredomorskej oblasti a strednej a východnej Európe.

Spomedzi krajín EÚ získalo Slovensko druhé najhoršie umiestnenie, 40. priečku. Pod nami je Bulharsko (44. priečka ), tretie najhoršie v EÚ je Maďarsko (36. priečka).

Prečo je to dôležité

Index je zostavený z porovnania štyroch kategórií indikátorov. Okrem porovnania krajín tak umožňujú identifikovať problémové oblasti v produkcii a dostupnosti potravín. Indikátory prístupnosti hodnotia prístup k potravinám a zdrojom pre rôzne skupiny obyvateľov, zmeny v cenách potravín, či finančné služby pre poľnohospodárov.

Dostupnosť hodnotí dodávky potravín, výskum a infraštruktúru v poľnohospodárstve, či volatilitu produkcie. Kvalita a bezpečnosť zas obsahuje indikátory rôznorodosti stravovania, nutričné štandardy, dostupnosť mikronutrientov a podobne.

Novou kategória tohtoročného rebríčka sú prírodné zdroje a odolnosť. Hodnotí mieru vystavenia rizikám súvisiacim s klimatickými zmenami, prírodnými katastrofami a spôsob, akým sa krajiny na tieto riziká adaptujú.

Rebríček tak môže pomôcť formulovať politiku vo viacerých oblastiach: poľnohospodárstve, ochrane prírodných zdrojov, či zabezpečení dostupnosti potravín.

Bezpečnosť potravín sa často zamieňa s potravinovou sebestačnosťou, hoci obidva termíny znamenajú niečo iné. Kým potravinová bezpečnosť definuje, či je krajina schopná zaistiť dostatok zdravých, bezpečných a cenovo dostupných potravín, potravinová sebestačnosť vyjadruje, či je krajina schopná vyrobiť väčšiu alebo všetky potraviny pre domácu spotrebu sama bez ich dovážania.

Dáva zvyšovanie potravinovej sebestačnosti Slovenska zmysel? (ANKETA)

Strategický záujem štátu alebo prekonaný koncept, ktorý narušuje konkurenčné prostredie? Názory expertov a expertiek na zvyšovanie potravinovej sebestačnosti na národnej úrovni sa líšia.

V čom máme problém

Slovensko, podobne ako väčšina európskych krajín, dopadlo dobre v kategórii prístupnosti. V kvalite a bezpečnosti potravín máme relatívne dobré celkové skóre. Medzi silnými stránkami Slovenska je aj bezpečnosť potravín a pomerne nízka strata potravín, čo je vlastne vyhadzovanie alebo alternatívne použitie potravín, ktoré sú výživné pre ľudí.

Hodnotenie nám však zhoršujú nedostatočné politiky v oblasti zdravého stravovania. Skóre Slovensku znížilo to, že vláda podľa indexu oproti iným krajinám zaostáva v propagácií nabádaní obyvateľov k zdravej výžive a tiež to, že slabo monitoruje ochorenia súvisiace s nezdravým stravovaním.

Prepadávame tiež v dostupnosti (51,7 zo sto bodov, až 77. miesto v tejto kategórii). Najväčšou slabinou je vysoká volatilita poľnohospodárskej produkcie a slabá miera politických záväzkov v oblasti potravinovej bezpečnosti a prístupu k potravinám.

V kategórii prírodných zdrojov a odolnosti sme celkovo na desiatej priečke, slabinou je však ochrana riek a jazier, vystavenosť suchám a záplavám.

Čo s tým

Reforma poľnohospodárstva – najmä zelená transformácia – je hlavným cieľom Stratégie z farmy na stôl. Ide desaťročnú potravinovú stratégiu, ktorá si dáva za cieľ práve zaistenie potravinovej bezpečnosti v čase kríz, či vytvoriť čo najlepšie podmienky pre udržateľné a zdravé stravovanie. Jedným z opatrení má byť napríklad zavedenie jednotného európskeho označovania potravinových etikiet. Tie by po novom mali na prednej strane obsahovať označenie výživovej hodnoty, alebo pôvod potraviny. Komisia uvažuje aj nad označením, ktoré by informovalo o environmentálnej stope potraviny.

Od obezity po pesticídy: Nová stratégia EÚ rieši problémy celého potravinového cyklu (INFOGRAFIKA)

Potravinová stratégia Z farmy na stôl má určiť štandard udržateľnej výroby a spotreby potravín pre celý svet. Európska komisia chce, aby európske potraviny boli zdravé, cenovo dostupné a aby ich produkcia zanechávala čo najmenšie stopy na životnom prostredí a klíme.

Dôležitým zdrojom financovania opatrení, ktoré majú vplyv na potravinovú sebestačnosť, je Spoločná poľnohospodárska politika.

Peniaze sú síce spoločné európske, dôležité rozhodnutia sú stále v rukách národných vlád: aká časť pomoci pôjde na priame platby poľnohospodárom, koľko peňazí na opatrenia súvisiace s ochranou klímy, na koľko z peňazí dosiahnu malí producenti, či bio-poľnohospodárstvo.

Nové pravidlá Spoločnej poľnohospodárskej politiky by mali začať platiť po roku 2022, členské krajiny o nich ešte stále diskutujú.