V prvej polovici programového obdobia Slovensko vyčerpalo štvrtinu eurofondov

Na snímke časť rekonštruovanej cesty z eurofondov medzi Rohožníkom a Malackami 25. mája 2019. [EASYFOTO TASR - Erik Mader]

Najnižšie čerpanie je v cezhraničných programoch, regionálnom operačnom programe a programe určenom pre vedu a výskum.

Slovensko dosiahlo k 30. júnu 2019 za všetky fondy na programové obdobie 2014 až 2020 čerpanie na národnej úrovni 3,82 miliardy eur, čo predstavuje 24,92 percent z celkovej alokácie.

TASR o tom informoval Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII) v súvislosti s implementáciou európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Ako vyplýva z údajov Európskej komisie o stave čerpania v jednotlivých členských krajinách, pomalšie ako Slovensko v celej Únii čerpajú iba tri krajiny – Španielsko, Taliansko a Chorvátsko.

Ako vyzerá čerpanie vo fondoch a programoch?

Riadiace orgány v platných výzvach a vyzvaniach pre potenciálnych žiadateľov nenávratného finančného príspevku sprístupnili k 30. júnu financie vo výške 15,77 miliardy eur, čo je 103,05 percenta z celkovej alokácie. Za prvý polrok boli zazmluvnené prostriedky v objeme 9,23 miliardy eur, čo predstavuje 60,17 percenta z celkovej alokácie.

K polroku tohto roka napríklad z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka bolo čerpaných 44,6 percenta a zakontrahovaných je 65,9 percent prostriedkov, z Kohézneho fondu bolo čerpanie na úrovni 35,2 percenta a zakontrahovanie 72,3 percent.

Koordinuje fondy EÚ: O časti eurofondov by mohli rozhodovať priamo regióny

V rozhodovaní o eurofondoch potrebujeme väčšiu slobodu. Hospodárstvo krajiny sa nedá naplánovať na desať rokov dopredu. Slovensko má navyše naďalej iné problémy ako bohatšie členské krajiny ako Rakúsko a Nemecko, hovorí DENISA ŽILÁKOVÁ.

Prostriedky z Európskeho sociálneho fondu sa čerpali na 29,4 percenta a zakontrahované boli na 74,2 percent, zatiaľ čo v prípade Európskeho námorného a rybárskeho fondu bolo čerpanie 6,8 percenta a kontrahovanie 11,1 percent.

Z alokácie bolo priebežne najväčšie čerpanie v Programe rozvoja vidieka (44,56 percent), potom v operačnom programe (OP) Technická pomoc (43,85 percent), na treťom mieste v PS INTERACT III (34,46 percent) a na štvrtom v OP Integrovaná infraštruktúra (33,73 percent).

Problémové programy

Naopak, problémy s čerpaním majú hlavne OP Výskum a inovácie (necelých 11 percent) a integrovaný regionálny operačný program určený samosprávam (takmer 13 percent, obidva údaje sú za čerpanie k 30. júnu).

Obidva programy pre pomalú implementáciu fondov EÚ v predošlých rokoch prišli o niekoľko desiatok miliónov eur zo svojich alokácií. Pre čerpanie eurofondov v tomto programovom období platí pravidlo n+3. To znamená, že operačné programy musia peniaze pridelené na určitý rok minúť do najneskôr do troch rokov.

Majú samosprávy záujem o eurofondy? Podľa SaS nie, úrad vicepremiéra sa bráni číslami

Slovenské samosprávy podľa SaS kvôli korupcii a klientelizmu strácajú záujem o eurofondy. Úrad podpredsedu vlády ale tvrdí, že počet úspešných projektov ukazuje na zvýšený záujem miest a obcí o peniaze z fondov EÚ.

Vláda preto na jeseň bude rozhodovať o tom, či sa časť peňazí z IROP presunie do programov, kde problémy s čerpaním nie sú. Rezort pôdohospodárstva, ktoré program riadi, má dovtedy prirpaviť správu o čerpaní.

Pellegriniho kabinet takýmto spôsobom už v máji premiestnil medzi operačnýmio programami 80 miliónov eur.

Každá krajina má vlastné pravidlá

Úplne najnižší podiel alokovaných peňazí vykazujú cezhraničné programy Slovenská republika – Česká republika, kde je čerpanie na úrovni 4,52 percenta a spoločný program s Rakúskom s tromi percentami.

Na pomalé čerpanie v týchto programoch malo podľa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka malo vplyv oneskorené nastavovanie riadiacej dokumentácie a rozdielne legislatívy v krajinách, ktoré sú súčasťou cezhraničnej spolupráce.

„Nie všetky legislatívne podmienky Slovenska sa dajú aplikovať na českých, respektíve rakúskych partnerov. Z toho dôvodu bolo treba vybaviť v niektorých prípadoch výnimky zo Systému riadenia EŠIF, čo bolo časovo náročné,“ zdôvodil rezort.

V programoch je nastavená dvojstupňová kontrola preto, lebo legislatíva je v každej krajine rozdielna. Prvostupňoví kontrolóri na Slovensku, v Českej republike aj v Rakúsku kontrolujú výdavky za partnerov z danej krajiny a až následne môže vedúci partner projektu predložiť žiadosť o platbu za projekt.

Preto je Proces je preto o dosť dlhší. Od vzniku výdavku až po jeho konečné preplatenie v ideálnom prípade je čas približne 6 mesiacov. Rezort pôdohospodárstva tvrdí, že sa snaží túto lehotu maximálne skracovať.

Ďalším problémom je podľa neho aj verejné obstarávanie, ktoré sa musí často opakovať kvôli zložitosti legislatívy. „Následne dostávame žiadosti o predĺženie realizácie projektových aktivít, ktoré majú za následok ´oneskorené´ čerpanie v rámci projektu,“ konštatovalo.

„K dnešnému dňu je v rámci programu Interreg V-A SK-CZ na prvom stupni kontroly predložených viac ako 14 miliónov eur, schválených už viac ako 7 miliónov eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a v rámci programu spolupráce Interreg V-A SK-AT je predložených na prvom stupni kontroly takmer 9 miliónov eur a schválené sú takmer 4 milióny eur. Tieto čísla by sa postupne v najbližších mesiacoch mali prejaviť aj v celkovom čerpaní za programy,“ uzatvára MPRV SR.

O budúcom období v septembri

Úrad pod vedením Richarda Rašiho má tiež na starosti prípravu nového programového obdobia, ktoré odštartuje v roku 2021.

„Predbežný termín stretnutia je naplánovaný na september 2019,“ reagoval úrad na otázku TASR, kedy sa majú predbežne stretnúť predstavitelia SR s novou Európskou komisiou, aby sa doriešilo nastavenie nového programového obdobia.

Prednosť majú chudobné kraje v chudobných štátoch. Ako Komisia delí eurofondy?

Veľká väčšina peňazí z fondov EÚ sa aj po roku 2020 bude rozdeľovať na základe relatívneho bohatstva európskych regiónov. Zvyšuje sa však váha ukazovateľov nezamestnanosti a úrovne vzdelania. Úplnou novinkou je kritérium migrácie a klímy. 

Ako vyplýva z návrhu Komisie, oproti súčasnému obdobiu bude mať Slovensko k dispozícii o štvrtinu menej peňazí, teda 13,3 miliardy eur. Súčasne s rozhovormi o novej partnerskej dohode budú prebiehať aj rokovania o celkovom únijnom rozpočte. Jednotlivé národné alokácie, vrátane tej slovenskej, sa tak ešte môžu zmeniť.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press