Väčšina slovenských poslancov podporila ciele stratégie Z farmy na stôl

Plánu Európskeho parlamentu. [EPA-EFE/Frederick Florin]

Stratégia napríklad navrhuje znížiť používanie pesticídov a syntetických hnojív. Proti cieľom navrhovanej potravinovej stratégie EÚ hlasovali štyria slovenskí europoslanci, jeden sa zdržal, ostatní ju v nelegislatívnom uznesení podporili.

Európsky parlament v stredu podporil plán výroby zdravších potravín a zníženia environmentálnej stopy poľnohospodárstva pri zachovaní potravinovej bezpečnosti a spravodlivej odmeny pre farmárov.

Za uznesenie hlasovali aj desiati slovenskí europoslanci a europoslankyne. Proti boli zo slovenskej delegácie traja: Milan Uhrík (Republika/nezaradený), Miroslav Radačovský (Slovenský patriot/nezaradený) a Eugen Jurzyca (ECR). V hlasovaní sa zdržal Peter Pollák (OĽaNO/EPP).

Europoslanci hovoria o škandále, no potravinovú stratégiu EÚ podporili

Európska komisia krotí obavy zo zistení dopadových štúdií, ktoré skúmali vplyvy potravinovej stratégie Z farmy na stôl na agropotravinársky sektor EÚ. Zverejnené práce podľa nej hodnotia iba malú časť cieľov stratégie, pričom nezohľadňujú avizované podporné politiky.

 

Postoj európskych zákonodarcov k stratégii Z farmy na stôl opísali slovenskí europoslanci z frakcií ľudovcov, socialistov a liberálov.

Na otázku, ako zaistiť kvalitné potraviny bez zanechávania veľkých emisných stôp, Martin Hojsík (PS) uviedol, že je to možné, lebo už teraz to naznačujú európski poľnohospodári prostredníctvom skleníkového hospodárstva vrátane tých na Slovensku. Upozornil, že vyše 90 percent z nich prestalo používať nebezpečné pesticídy.

„Keď sa chce, tak dokážeme nahradiť pesticídy a chrániť tým aj opeľovače a súčasne zachovať a rozvíjať konkurencieschopnosť poľnohospodárstva,“ opísal situáciu Hojsík. Dodal, že EÚ, ale aj vláda SR by mohli tomu viac prispieť a dokázať, že stratégia Z farmy na stôl je aj o tom, že sa agrosektoru dá výraznejšie pomôcť.

Tvrdí, že politicky majú v europarlamente k tomu najväčšie výhrady konzervatívne frakcie. Obávajú sa, že poľnohospodári utrpia, budú mať nižšie výnosy a budú znevýhodnení. Kritici však podľa neho nezohľadňujú podporné mechanizmy, ktoré EÚ už má a chce uviesť na zjednodušenie želaného prechodu. Spresnil, že to nie je len o zákaze nebezpečných pesticídov, ale aj o tom, aby farmári mali k nim adekvátne a dostupné náhrady a poradenstvo. Aj o biologickej ochrane, ktorá dobre funguje v skleníkoch, kde napríklad škodcov, ako sú vošky, ničia lienky.

Michal Wiezik (SPOLU) skonštatoval, že stratégia Z farmy na stôl má za cieľ ozdraviť a oslobodiť poľnohospodárstvo od nadmerného používania pesticídov ohrozujúcich ľudské zdravie a znečisťujúcich vodu a pôdu. Stratégia sa týka podpory lokálnej agroprodukcie a ochrany biodiverzity, ktorú intenzívnymi postupmi v poľnohospodárstve strácame.

„Stratégia má veľkú podporu poľnohospodárov, ale  napríklad aj vodárenských spoločností, ktoré majú problém so znečisťujúcimi látkami prenikajúcimi z poľnohospodárstva do spodných vôd. Podporujú ju aj poľovníci, pre ktorých je dôležité, aby sa nestrácali medze a remízky a následne aj poľovná zver ako dôsledok intenzívneho farmárstva,“ vysvetlil.

Dodal, že proti sú hlavne výrobcovia hnojív a pesticídov a veľké poľnohospodárske koncerny. „Dúfam, že Európsky parlament nepodľahne lobingu týchto skupín a že vyšle eurokomisii signál, že s touto stratégiou to myslíme vážne a vyžadujeme záväznú legislatívu,“ odkázal.

Ochrana malých farmárov

Monika Beňová (Smer-SD) pripomenula, že postoje Parlamentu majú zatiaľ len odporúčací charakter a to, čo sa v stredu prebralo, je ďalším vodidlom alebo doplňujúcou informáciou pre členské štáty EÚ.

„Páči sa mi myšlienka, aby sme mali poľnohospodársky priemysel, ale jeho súčasťou musí byť to, aby sme ochraňovali malých farmárov. To sa zatiaľ predloženému návrhu nie veľmi darí,“ upozornila.

Poslankyňa priznala, že v stratégii sú návrhy, ktoré považuje za „scestné“, ako napríklad postupné znižovanie produkcie mäsa, aby ľudia jedli čoraz menej mäsových výrobkov. To sa podľa nej bude v budúcnosti používať ako výsmech voči návrhu EP. Naopak, za dobrý návrh považuje to, že členské štáty si môžu zavádzať rôzne daňové sadzby na agroprodukty a potravinárske výrobky. „To by umožnilo, že nezdravšie potraviny by boli zaťažené vyššou daňou a zdravé potraviny nižšou daňou. Tým by sa mohli spotrebitelia motivovať na konzumáciu zdravších potravín,“ zhodnotila situáciu.

Proti uzneseniu, naopak, hlasoval europoslanec Eugen Jurzyca. Hovorí, že súhlasí so znižovaním negatívneho dopadu potravinárstva na životné prostredie, no predložený materiál mal podľa neho nedostatky.

Pripomína analýzu Ministerstva poľnohospodárstva USA, ktorá hovorí, že ak by sa plán „Z farmy na stôl“ zaviedol do praxe, znamenalo by to v EÚ nárast cien potravín a pokles ich produkcie. Ceny by podľa americkej práce narástli o 17 percent, kým produkcia by poklesla o 12 percent. Podobného nárastu cien sa obáva aj JRC (interný vedecký útvar Komisie).

„Aj na tomto príklade vidíme, že čistejšie životné prostredie nie je zadarmo. Je preto extrémne dôležité, aby sme ciele tohto návrhu dosahovali čo najefektívnejšie. Teda napríklad jednu tonu CO2 odstránili čo najlacnejšie. Navrhovaný materiál túto ambíciu nemá, preto ho nemôžem podporiť,“ dodal pre EURACTIV Slovensko.