Vďaka Junckerovmu fondu sa podarilo prinvestovať už 284 miliárd eur

Takmer tretina (28 percent) z 284 miliárd, ktoré EFSI zmobilizoval, financovala malé a stredné podniky v Európe. Približne 22 percent bolo vyčlenených na výskum, vývoj a inovácie a ďalších 22 percent na projekty v oblasti energetiky. [Shutterstock]

Investičný fond EÚ, ktorý mal po finančnej kríze naštartovať európske investície, dodnes podporil projekty v celkovej hodnote 284 miliárd eur. Je tak na polceste, aby dosiahol svoj cieľ pre rok 2020.

Európska komisia pod vedením Jeana-Clauda Junckera predstavila svoju myšlienku Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) v novembri roku 2014. Jej cieľom mala byť mobilizácia prevažne súkromných ​​finančných prostriedkov na financovanie rizikových projektov prostredníctvom záruk z Európskej investičnej banky.

Európska únia minulý rok dala zelenú pre predĺženie a posilnenie investičného nástroja. EFSI tak bude pokračovať minimálne do roku 2020. Komisia a Európska investičná banka budú môcť prostredníctvom záruk uvolniť celkovo 33,5 miliárd eur. Tie by mohli zmobilizovať prinajmenšom 500 miliárd eur v súkromných investíciách.

Junckerov investičný fond sa osvedčil. Europoslanci schválili jeho predĺženie

Väčšiu podporu od Európskeho fondu pre strategické investície dostanú malé a stredné podniky ako aj projekty zamerané na ochranu klímy.

EÚ je spokojná

Inštitúcie Európskej únie sú spokojné s doterajšou mierou návratnosti peňazí daňových poplatníkov. Dôležitá je aj pridaná hodnota, ktorá sa tvorí vďaka podpore projektov – tie by inak museli bojovať o financovanie od komerčných bánk.

Medzi krajiny, ktoré majú najvyššie investície z EFSI vo vzťahu k ich HDP, patria Grécko, Estónsko, Portugalsko a Španielsko.

Vylepšený mechanizmus

Na zlepšenie celého mechanizmu sa stanovili jasné kritériá pre schvaľovanie projektov financovaných z „Junckerovho fondu“. Tie by mali mať rizikový profil a inovatívny charakter. Rovnako by sa mali zamerať aj na možné zlyhania na trhu.

Rozhodnutia sú odteraz verejné. Nové nariadenie by teda malo posilniť aj transparentnosť výberu podporených projektov.

Juncker plní prvý sľub: Únia bude preverovať rizikové investície

Súčasťou novej obchodnej politiky Európskej únie má byť „bezprecedentná transparentnosť“.

Bruselský think-tank Bruegel však spolu s ďalšími analytikmi spochybňujú tvrdenie že sa súkromné ​​financie skutočne viažu na rizikové projekty.

Fond pre strategické investície čelil minulý rok aj kritike zo strany európskych mimovládok. Podľa nich poskytuje peniaze na projekty, ktoré sú v rozpore so záväzkami nEurópskej únie v zelenej ekonomike.

Potreba vyšších investícií

Takmer tretina (28 percent) z 284 miliárd, ktoré EFSI zmobilizoval, smerovala do podpory malých a stredných podnikov v Európe. Približne 22 percent bolo vyčlenených na výskum, vývoj a inovácie a ďalších 22 percent na projekty v oblasti energetiky.

Úroveň investícií v Európe je aj napriek tomuto úspechu nižšia ako pred krízou. Investičná medzera sa v niektorých oblastiach, ktoré sú rozhodujúce pre konkurencieschopnosť Únie, dokonca neustále zväčšuje.

Vznikol nový Stredoeurópsky fond fondov. Podporí malé a stredné podniky

Stredoeurópsky fond fondov (CEFoF) by mal zlepšiť prístup malých a stredných podnikov k rizikovému kapitálu. Slovensko prispeje desiatimi milónmi eur.

Len do digitálnehu sektoru by bolo potrebné naliať investície v hodnote 700 miliárd eur.

Budúca podoba EFSI?

To, či samotný Brusel považuje EFSI s odstupom času za úspešný projekt sa dozvieme už budúci týdeň. Európska komisia totiž v stredu (2.mája) predstaví svoj návrh Viacročného finančného rámca, ktorý napovie, ako bude vyzerať budúcnosť „Junckerovho fondu“ po roku 2020.

Europoslanci chcú zvýšiť spoločný rozpočet na 1,3 percenta HDP

Dodatočné prostriedky sa majú použiť na financovanie nových priorít a na premenu poľnohospodárskych a kohéznych politík, na ktoré sa vynakladá prevažná časť finančných prostriedkov Únie.

Niektoré krajiny, vrátane Španielska, sa snažia využiť pozitívny príklad, ktorý predstavuje EFSI, aby presadili myšlienku vytvorenia ďalšieho spoločného finančného nástroja. Ten by mal podporovať investície v členských štátoch, ktoré čelia ekonomickým otrasom.

V súčasnosti sa diskutuje o návrhu fiškálnej kapacity pre hospodársku a menovú úniu. Zatiaľ však nie je jasné ako by mal mechanizmus, za ktorý sa vyslovil aj slovenský minister financií Peter Kažimír, v praxi vyzerať. Je však nepravdepodobné, aby tento návrh nadobudol podobu, akú požaduje napríklad Španielsko.