Vedci kritizujú únijnú agropolitiku: Výsledkom členstva v EÚ nemajú byť tiché lúky a polia

Jedným z vtákov, ktorý mizne zo slovenských pollí a lúk, je aj Cíbik chochlatý. [Pixabay]

Za posledných 35 rokov z európskych polí a lúk zmizlo 55 percent vtáctva. Európski vedci to pripisujú na vrub Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ, ktorá podľa nich farmárov podnecuje k intenzifikácii agrárnej výroby.

Súčasné nastavenie únijnej agropolitiky spôsobuje vymieranie poľnohospodárskej krajiny. To je názor organizácií, ktoré spolu združujú viac ako 2 500 vedcov v celej Európskej únii. Europarlamentným výborom pre životné prostredie (ENVI) a poľnohospodárstvo (AGRI) zaslali list, v ktorom na politikov apelujú, aby sa čo najskôr začali zaoberať „katastrofickým úbytkom“ populácie vtákov, cicavcov, plazov, obojživelníkov a hmyzu v agrárnej krajine.

Nástroje Spoločnej poľnohospodárskej politiky podľa nich vedú k intenzifikácii poľnohospodárskych postupov. Menujú odstraňovanie krajinných prvkov (stromoradia, remízky), používanie pesticídov, rozširovanie zavlažovaných plôch a zánik pasienkov.

„Existuje jednoznačný vedecký konsenzus, že tieto činnosti medzi rokmi 1980 až 2015 spôsobili 55-percentný úbytok vtákov osídľujúcich poľnohospodárske plochy,“ argumentujú v liste vedci.

Vtáčie stavy, ako dodávajú, okrem toho ohrozuje aj nelegálny lov sťahovavých vtákov. Podľa nedávnej štúdie medzinárodnej organizácie na ochranu vtáctva Birdlife International iba v Stredomorí takto padne za obeť 25 miliónov vtákov, ktoré migrujú medzi zimoviskami a hniezdiskami.

Reforma agropolitiky Únie a životné prostredie: Návrh Komisie je krokom späť, tvrdia odborníci

Eurokomisia navrhuje zvýšiť podiel priamych platieb v rozpočte budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike. Priame podpory podľa výmery pôdy sú však podľa odborníkov neúčinné a škodlivé pre životné prostredie. Skepticky sa pozerajú aj na nové ekologické režimy. 

Niektoré druhy vtákov ale postupne miznú aj zo slovenského vidieka. Podľa Jána Gúgha zo SOS/Bridlife Slovensko je hlavným dôvodom práve nastavenie európskej agropolitiky, ktorá podporuje veľkoplošné poľnohospodárstvo. Od roku 2006 sa znížili počty vtákov agrárnej krajiny o 32 percent.

„Ale u niektorých vlajkových druhov poľnohospodárskej krajiny ako cíbiky, či lastovičky je to často aj oveľa viac percent. V prípade jarabíc je úbytok v niektorých regiónoch aj 80 percent,“ popisoval na minulotýždňovej debate portálu EURACTIV.sk slovenský stav Gúgh.

Vedci tiež poukazujú na to, že v nemeckých prírodných rezerváciách za posledných 27 rokov zaznamenali 76-percentný úbytok hmyzu. Podobné trendy zaznamenali aj pri iných skupinách živočíchov, ktoré žujú na poliach a lúkach.

Zelené opatrenia nefungujú

„Výsledkom členstva v Európskej únii by nemali byť tiché jari,“ odkazujú europoslancom v liste výskumníci. Aby z poľnohospodárskej krajiny nezmizol život úplne, európska dvadsaťosmička by sa podľa nich mala odhodlať k „zásadnej reforme“ Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Hlavným problémom SPP podľa Gúgha je, že systém priamych platieb motivuje k priemyselnej poľnohospodárskej výrobe zameranej na monokultúrne plodiny, kedy sa na jednom stanovišti opakuje pestovanie troch až piatich plodín. Typickým príkladom je repka olejná či kukurica.

Na priame platby dnes ide 72 percent rozpočtu SPP. Ich kritici dlhodobo upozorňujú, že väčšina z nich nie je podmienená plnením environmentálnych požiadaviek. V súčasnom programovom období existuje niekoľko nástrojov, ktoré majú posilňovať ekologický rozmer priamych platieb. Poľnohospodársky podnik môže napríklad získať takzvané „greeningové platby“ ak časť pôdy vyčlení na „oblasti ekologického záujmu.“ Farmár si napríklad môže prilepšiť, ak nechá ležať pôdu úhorom.

Agropolitika potrebuje radikálnu reformu, platby sa musia naviazať na tvorbu konkrétneho úžitku

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) by nemala byť o necielenom míňaní zdrojov s negatívnymi dôsledkami pre životné prostredie, píše TATIANA NEMCOVÁ z SOS/BirdLife Slovensko.

Podľa signatárov listu ale tieto nástroje v praxi nefungujú. „Súčasné environmentálne schémy sú podfinancované a nie sú postačujúce na zastavenie škôd v biodiverzite poľnohospodárskej krajiny,“ stojí v liste.

Nepresvedčil ich zatiaľ ani minuloročný návrh reformy únijnej agropolitiky z dielne Európskej komisie, ktorý v oblasti ochrany prírody sprísňuje niektoré podmienky pre členské štáty. Priame platby majú byť po novom podmienené zvýšenými environmentálnymi požiadavkami.

Všetky krajiny EÚ navyše musia vytvoriť ekologické režimy, ktorými majú farmárov motivovať napríklad k nulovému využívaniu umelých hnojív. „Až 70 percent prostriedkov z II. Piliera (Program rozvoja vidieka) má mať priamu väzbu na adaptáciu na klimatickú zmenu a riešenie environmentálnych problémov,“ dodáva ďalšie zelené opatrenie v návrhu exekutívy EÚ Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko.

Zachránia prírodu mladí farmári?

Podpísaní vedci ale tvrdia, že návrh Komisie neponúka skutočnú reformu a dokonca hrozí, že v tomto ohľade bude krokom späť. Únii radia, aby sa sústredila na podporu poľnohospodárov, ktorí chcú úprimne chrániť prírodu. Nádej vidia v malých farmároch.

S tým súhlasí aj Ján Gúgh a dodáva, že biodiverzite môže pomôcť aj väčšie zapojenie mladých a začínajúcich farmárov do odvetvia. Myslí si, že mladí majú väčší záujem o ekologické formy poľnohospodárstva. Okrem toho sa neboja pestovania plodín, ktoré sú pre veľké farmy komerčne nezáujmavé, či chovu poľnohospodárskych zvierat a pasienkarstva. „Na malej farme, kde sa chovajú zvieratá, môžu hniezdiť lastovičky alebo sovy, ktoré lovia hraboše,“ vysvetľuje slovenský ornitológ, ktorý sám chová ovce a kozy.

Od kolektívneho k prestarnutému: Zachránia slovenské poľnohospodárstvo mladí?

Úpešná výmena generácií je jednou z hlavných podmienok trvalej udržateľnosti európskeho poľnohospodárstva. Odpoveď na starnutie a vyľudňovanie agrosektoru musí čo najrýchlejšie nájsť aj Slovensko. Môžu mladí farmári pomôcť s produktivitou či sebestačnosťou slovenského poľnohospodárstva? 

Podpora mladých farmárov zo strany Európskej únie je však iba prvým krokom k záchrane biodiverzity. Ešte dôležitejšie bude, ako sa ochrane prírody postavia členské štáty a samotní famári. Na Slovensku dnes väčšinu agrodotácií – až 94 percent – zhltne štvrtina veľkých agropodnikov.

„Ak nedôjde k zásadnej reforme SPP, a ak nevytvoríme priestor pre prírodu, hrozí, že všetky záväzky v oblasti ochrany biodiverzity a klímy zostanú len zdrapom papiera a z našich polí sa vytratí bzukot včiel a vtáčí spev,“ uzatvára Gúgh.

Partner

Projekt FUTURE CAP: Dynamic, Innovative and Sustainable Agriculture in Slovakia