Vedci: Montovne budujeme na najúrodnejšej pôde

Ilustračný obrázok. [FOTO TASR/František Iván]

Kým vplyvom ľudskej činnosti rastie podiel nekvalitných pôd, na úrodných pôdach sa na Slovensku budujú logistické parky a priemyselné závody, informuje Slovenská akadémia vied.

Budovanie logistických parkov, priemyselných závodov, novej dopravnej infraštruktúry či obydlí má za následok kontinuálny pokles výmery poľnohospodárskej pôdy na Slovensku. Z celkového počtu 74 priemyselných parkov na Slovensku je až 63 percent typu „greenfield“, teda postavených na zelených lúkach. Krajinní ekológovia zo SAV pri príležitosti Svetového dňa pôdy (5. decembra) uvádzajú aj ďalšie príklady negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú úrodnú pôdu na Slovensku.

Ako ďalej informovala Katarína Gáliková, hovorkyňa Úradu Slovenskej akadémie vied (SAV), výstavba priemyselných a logistických objektov a nákupných centier sa na Slovensku realizuje v regiónoch s najkvalitnejšími pôdami.

„Napríklad na výstavbu priemyselného závodu Peugeot Citroën bolo zabraných 183 hektárov kvalitných pôd Slovenska, na Jaguar Land Rover 30 hektárov, areál Volkswagen Slovakia zabral 200 hektárov a na výstavbu priemyselnej zóny vo Voderadoch bolo obsadených 130 hektárov najkvalitnejších pôd,“ konštatovala riaditeľka Ústavu krajinnej ekológie SAV Zita Izakovičová.

Eurodotácie vyháňajú vtáky z našich polí. Príbeh krakle dáva nádej, že sa to dá ešte zastaviť (REPORTÁŽ)

Ochranári, vedci a farmári na príklade polí a fariem na východnom Slovensku ukazujú, ako sa dá zastaviť úbytok vtákov v poľnohospodárskej krajine.

Čo sa deje so slovenskou pôdou

Kým nové nehnuteľnosti rastú na zelených lúkach, staré nevyužívané objekty zostávajú opustené a vytvárajú takzvaný brownfield, nedostatočne využívanú, zanedbanú nehnuteľnosť, ktorá zhoršuje estetickú hodnotu krajiny. V mestách sa tvoria tepelné ostrovy, zhoršuje sa odtok vody a zvyšuje sa výskyt povodní. Človek však negatívne ovplyvňuje aj kvalitatívne vlastnosti pôdy.

„Vplyvom neuváženej ľudskej činnosti v poľnohospodárskej krajine dochádza k významnej akcelerácii erózno-akumulačných procesov. V roku 2019 na Slovensku aktuálna vodná erózia ohrozila 275 454 hektárov poľnohospodárskej pôdy, čo predstavuje 14,28 percenta z výmery poľnohospodárskej pôdy Slovenska. Veternou eróziou je ohrozených 6,2 percenta poľnohospodárskej pôdy Slovenska,“ objasnila Izakovičová.

V poslednom období pre nevhodné obhospodarovanie pôdy narastá aj podiel pôd ohrozených zhutnením. Dôvodom je využívanie ťažkých mechanizmov na vlhkých pôdach, nedostatočné organické hnojenie, využitie nevhodného sortimentu hnojív, prípadne nedodržiavanie biologicky vyvážených osevných postupov. Údaje za roky 2018 až 2019 poukazujú, že dochádza aj k nárastu zastúpenia poľnohospodárskych pôd s kyslou a slabo kyslou pôdnou reakciou.

Do ekoschém sa možno nezapojí až tretina poľnohospodárov

Agrorezort a najväčšie poľnohospodárske združenie majú rôzne odhady toho, koľko slovenských farmárov bude mať záujem o nové ekologické dotácie pri ich navrhovanom nastavení. Kým ministerstvo hovorí o veľkej väčšine, podľa poľnohospodárov sa nemusí zapojiť až tretina. 

„Predísť týmto problémom alebo aspoň čiastočne ich znížiť môžeme aplikáciou ekologických foriem hospodárenia na pôde,“ dodala Izakovičková a dodala, že v roku 2019 výmera poľnohospodárskej pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby na Slovensku dosiahla podiel 10,19 percenta z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy.

Envirostratégia 2030 za oblasť udržateľného hospodárenia s pôdou má za cieľ zvýšiť tento podiel do roku 2030 minimálne na 13,5 percenta. Agrorezort ale v strategickom pláne pre nové agrodotácie hovorí o méte necelých 15 percent. Európska únia v potravinovej stratégii Z farmy na stôl cieli 25 percent poľnohospodárskej pôdy v EÚ. „Splnenie tohto cieľa je dôležité nielen z hľadiska ochrany životného prostredia, ale aj z hľadiska zabezpečenia potravinovej bezpečnosti,“ dodala Izakovičová.