Vedci zo zahraničia sú na Slovensku stále „exotikou“

Noc výskumníkov 2018 [TASR/Pavol Zachar]

Ministerstvo školstva už tri roky prevádzkuje program návratov. Rozvoju medzinárodnej vedeckej spolupráce na Slovensku by však pomohla aj zmena prístupu ministerstva vnútra, odznelo na Noci výskumníkov.

Podporná schéma pre návrat odborníkov zo zahraničia je pre rozvoj slovenskej vedy nevyhnutná, ale pre posilnenie medzinárodnej spolupráce nestačí. Zhodli sa na tom panelisti diskusie organizovanej ministerstvom školstva v rámci Noci výskumníkov v piatok 28. septembra.

V schéme je pre každý rok vyčlenený milión eur pre slovenských odborníkov pôsobiacich v zahraničí a pre ich nových slovenských zamestnávateľov vo verejnom sektore. Zástupcovia štátu v diskusii potvrdili, že schéma bude pokračovať s nezmeneným rozpočtom.

Viacerí rečníci však poukázali na to, že príchod expertov zo zahraničia si vyžaduje zmenu prístupu aj v prípade iných inštitúcií štátu. Skloňované bolo ministerstvo vnútra a jeho reštriktívna vízová politika.

Schéma funguje lepšie

Program návratov bol spustený v roku 2015. Príspevok 10 tisíc eur môže dostať „mladý odborník“, teda občan Slovenskej republiky s vekom menej ako 40 rokov, ktorý úspešne pôsobil v zahraničí. Až 50 tisíc eur môže získať „expert“, ktorý v zahraničí pracoval aspoň 10 rokov.

Podmienkou udelenia príspevku je, že mladý odborník alebo expert bude pracovať na Slovensku pre štátnu inštitúciu. Ak ide o vysokú školu, výskumnú inštitúciu na jednom z ministerstiev, alebo o Slovenskú akadémiu vied, aj tá môže na základe predloženého projektu získať podporu 150 tisíc eur.

Minister školstva chce uľahčiť návrat odborníkov zo zahraničia

Vláda SR dnes prerokuje podpornú schému, ktorá by mala motivovať na návrat do vlasti mladých odborníkov aj etablovaných expertov so sieťou kontaktov v zahraničí.

„Prvé dva roky fungovania schémy boli sklamaním, posledný rok sa zlepšilo,“ zhodnotil program návratov Michal Habrman z Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR.

„Posledný rok (2017) sa podarilo vyčerpať všetky financie,“ skonštatoval Habrman. Dodal, že „sa ráta s tým, že niektoré umiestnenia môžu byť neúspešné“.

Milión eur zostane

Podľa hodnotiaceho materiálu ministerstva zahraničných vecí z júla tohto roka boli pre program najúspešnejšie roky 2016 a 2017.

V roku 2016 bolo schválených 27 pozícií, obsadených bolo napokon 8. O rok neskôr sa pozícií schválilo 33, obsadilo sa 5. V prípade všetkých obsadených pozícií boli schválené aj projekty inštitucionálnej podpory.

Od spustenia schémy v poslednom kvartáli 2015 do prvého kvartálu 2018 bolo celkovo obsadených 9 pozícií mladých odborníkov a 10 pozícií expertov. Schválením prešlo 17 projektov inštitucionálnej podpory.

Habrman uistil, že jeden milión eur bude v schéme k dispozícii aj budúcom roku. Ministerstvo školstva a CVTI pripravujú na november vyhodnotenie schémy. Zbierajú aj spätnú väzbu. „Chceme zjednodušiť administratívny proces,“ avizoval Habrman, ktorý je členom Rady podpornej schémy.

Zapojenie ministerstva vnútra

Andrea Putalová z CVTI, ktorá zastupovala administrátora schémy – Centrum vedecko-technických informácií (CVTI) SR, povedala, že schéma „je postavená ako základný kameň návratu“. Zdôraznila, že Rada sa postupne snaží vysporiadať so všetkými nedostatkami. Prvý sa jej už podarilo odstrániť: aby schéma nefungovala len rok.

Podľa Putalovej majú všetky zodpovedné inštitúcie snahu zlepšiť situáciu slovenskej vedy, mení sa však politická vôľa.

Slovenských výskumníkov diskvalifikuje nefungujúci systém prenosu nápadov do praxe

Slovensko v oblasti prenosu poznatkov do praxe zaostáva za európskym priemerom, hoci tlak na to, aby univerzity a výskumné inštitúcie okrem základného výskumu podporovali aj inovácie, sa neustále zvyšuje.

To sa týka aj príchodu zahraničných odborníkov. „Veľa závisí od ministerstva vnútra, ktoré je zodpovedné za prístup k cudzincom,“ povedal Habrman.

Rezort vnútra však nie je členom Rady programu návratov ani Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. „Treba ho zahrnúť do týchto diskusií,“ zdôraznil Habrman s tým, že toto ministerstvo je zodpovedné aj za agendu verejného obstarávania, ktoré sa týka materiálových podmienok slovenskej vedy.

„Hlúpe zákony“

„Zákony voči cudzincom sú niekedy až hlúpe,“ povedal na podujatí Maximilián Strémy zo Slovenskej technickej univerzity (STU). Strémy, ktorý je zástupcom riaditeľa Ústavu výskumných progresívnych technológií, uviedol príklad vedkyne z mimoeurópskej krajiny, ktorá chcela prísť na Slovensko. Ako doktorandka sa venovala výskumu v Nemecku.

Na Slovensko však napriek dohode s STU neprišla, pretože vybavovanie jej pobytu sa ukázalo ako príliš komplikované.

Zvedavosť je pre spoločnosť životne dôležitá. Priestor pre ňu ponúka európska Noc výskumníkov

Sedem slovenských miest sa zapojí do celoeurópskeho festivalu popularizácie vedy – Noc výskumníkov 2018. Prezentovať pre širokú verejnosť bude viac ako 1500 slovenských a zahraničných vedcov.

„Príchod zahraničných Slovákov a vedcov zo zahraničia sa týka celého systému,“ podčiarkol Strémy.

EURACTIV.sk sa ministerstva vnútra opýtal, či a ako plánuje zlepšiť vízovú politiku tak, aby uľahčovala vedeckú spoluprácu. Do uzávierky článku neodpovedalo.

Cudzinci sú exotika

Martin Kolísek je jedným z podporených navrátilcov. Dnes skúma Parkinsonovu chorobu ako vedecko-výskumný pracovník na Jeseniovej lekárskej fakulte v Martine. „Schéma prvou lastovičkou, ktorá má šancu slovenskú vedu internacionalizovať“, povedal o programe návratov. Sťažoval sa však, že snaha prilákať ľudí zo zahraničia sa na Slovensku stále chápe ako „exotika“.

„Mali by sme sa tak snažiť, aby sa ľudia o Slovensko bili a nie, aby sme potrebovali schémy,“ apeloval.

Excelentná veda na Slovensku? Najprv potrebujeme podporiť aspoň nadpriemernú

Excelentnej vede na Slovensku by pomohlo okamžité rozhodnutie naviazať aspoň tretinu zdrojov pre univerzity a ústavy SAV na výsledky, hovorí prorektor Univerzity Komenského Peter Moczo.

Slovenská veda by sa podľa neho mala sústrediť na to, aby sa tu „ľudia cítili ako doma“. Kolísek skonštatoval, že Slovensko má veľa špičkových vedcov aj prístrojové vybavenie, brzdou je podľa neho systém oceňovania ľudí.

„Bol som na Harvarde, na Johns Hopkins,“ povedal s odkazom na popredné americké univerzity, „ale nikde som nevidel tak prepchaté laboratóriá.“ Problém je podľa Kolíska v manažovaní ľudí a v spolupráci.

Partner

Philip Morris International