Verejné chladničky sa na Slovensku neujali, v zahraničí znižujú potravinový odpad

Ilustračný obrázok. [EPA/Daniel Karmann]

Vo svete je čoraz bežnejšie zdieľanie potravín prostredníctvom verejných či komunitných chladničiek. Na Slovensku tomuto konceptu nepraje prísna potravinová legislatíva ani postoj verejnosti.

Približne tretina všetkých potravín na svete končí v odpade. V Európskej únii sa podľa štatistík Európskej komisie každoročne vyhodí 89 miliónov ton potravinových prebytkov. Jeden Európan tak v priemere za 12 mesiacov vyprodukuje 179 kilogramov odpadu z jedla, čo je v prepočte takmer 15 kilogramov na osobu a mesiac.

Najviac vzniknutého potravinového odpadu majú pritom na svedomí domácnosti. Podľa štatistického úradu EÚ Eurostat, v tomto článku potravinového reťazca vznikne až 49 percent vyhodených potravín.

Veľa ľudí si pritom ani neuvedomuje, koľko jedla vhodného na ďalšiu konzumáciu denne vyhodí do odpadu. V koši zároveň veľmi často končia potravinové prebytky, pre ktoré by chudobnejšie domácnosti či ľudia v núdzi našli využitie.

Jednou z možností, ako predchádzať plytvaniu potravinami a zároveň pomôcť sociálne odkázaným, je zdieľanie jedla (food sharing). Zdieľanie potravinových prebytkov môže mať viacero podôb, čoraz častejšie sa ale v európskych metropolách uplatňuje koncept verejných chladničiek.

Skúma plytvanie potravinami na Slovensku: Piatok v obchodoch vyzerá, akoby bol koniec sveta

Slováci nakupujú výrazne viac jedla, ako sú schopní spotrebovať. Väčšina slovenských domácností si pritom ani neuvedomuje, že plytvá potravinami, tvrdí riaditeľ Výskumného ústavu potravinárskeho MARTIN POLOVKA.

Prísne zákony

Myšlienka založenia verejných chladničiek sa prvýkrát objavila v Britiánii v roku 2012. Potravinový odpad sa týmto spôsobom snažia znižovať aj v Taliansku či Španielsku, ale už aj Českej republike.

V Nemecku je v zdieľaní jedla priekopníkom Berlín. Miestna občianska platforma Foodsharing v roku 2014 spustila projekt verejných chladničiek, ktoré aj pomocou špeciálnej aplikácie umožňuje jej členom deliť sa o jedlo anonymným spôsobom.

V rámci jej siete už funguje okolo 350 chladničiek po celom Nemecku. Organizácii sa podľa jej údajov podarilo zapojiť viac ako 200-tisíc registrovaných uživateľov a 25-tisíc „záchrancov jedla“, ktorí už zachránili takmer 13-tisíc ton jedla.

Na Slovensku sa tento model zdieľania potravín zatiaľ neujal. Podľa Alexandry Kolarik z občianskeho združenia Free Food je jedným z hlavných dôvodov prísnejšia legislatíva ako v menovaných členských krajinách.

V označovaní trvanlivosti potravín je Slovensko výnimočne prísne

Označenie minimálnej trvanlivosti nemožno podľa európskej legislatívy úplne zrušiť. Národná legislatíva však môže povoliť predaj potravín aj po jeho uplynutí.

Možnosť zdieľania jedla vo verejných chladničkách Free Food prvýkrát otestoval v roku 2014 počas festivalu Ekotopfilm. Hoci sa pouličná chladnička na bratislavskom Námestí 1. mája u verejnosti stretla s pozitívnymi ohlasmi, po zásahu úradov a hygieny musela po pár dňoch skončiť.

O dva roky neskôr sa organizácia pokúsila do bratislavských ulíc umiestniť tri chladničky. Aktivistom sa podarilo zabezpečiť potrebné financie, pomocnú ruku vtedy podalo aj mesto. Plány ale združeniu opäť skrížilo ministerstvo pôdohospodárstva, podľa ktorého nebolo dostatočne postarané o bezpečnosť potravín.

Darovanie je pre prevádzkovateľov chladničiek rizikom

Alexandra Kolarik z iniciatívy Free Food pre portál EURACTIV.sk potvrdzuje, že združenie stále hľadá legálne cesty, ako úspešne rozbehnúť projekt verejných chladničiek v hlavnom meste. Priznáva však, že veľa možností slovenská legislatíva zatiaľ neponúka.

Ak chce štát zakázať vyhadzovanie potravín, musí pomôcť charitatívnym organizáciám

Supermarkety a reštaurácie budú povinné darovať potravinové prebytky na charitatívne účely. Podľa organizácií, ktoré sprostredkúvajú potraviny ľuďom v núdzi, si to bude vyžadovať finačnú a materiálnu pomoc štátu. Ministerstvo pôdohospodárstva o tom zatiaľ neuvažuje.

Žiadny zákon dnes totiž nedefinuje, čo je verejná alebo komunitná chladnička. Kolarik pripomína, že akékoľvek združenie, ktoré chce prevádzkovať verejnú chladničku, musí byť registrované ako potravinársky podnik.

Vlastník chladničky je podľa zákona o potravinách navyše zodpovedný za bezpečnosť darovaných potravín. To je pre prevádzkovateľa veľké riziko, nakoľko mu v prípade pochybení hrozia finančné pokuty.

„Hlavný problém je, že musíte vedieť zdokladovať pôvod všetkých potravín v chladničke, čo jej fungovanie prakticky úplne znemožňuje,“ dodáva Kolarik.

Prevádzkovatelia chladničiek by mohli prijímať potraviny s jasne preukázaným pôvodom na základe darovacej zmluvy, ktorú charity štandardne podpisujú pri preberaní potravinových darov. Pri odoberaní darovaného jedla sú ale bežné charitatívne organizácie v nevýhode. Veľké obchody darujú nepredané potraviny hlavne Potravinovej banke Slovenska, nakoľko im z toho plynú daňové úľavy.

Chladničkám nepomáha ani postoj verejnosti

Free Food si preto našiel inú cestu, ako dostať prebytočné jedlo do chladničiek. V roku 2017 sa združeniu podarilo otvoriť prvú komunitnú chladničku v bratislavskom kultúrnom centre Nová Cvernovka. Jedlo z chladničky nie je prístupné širokej verejnosti, ale len členom miestnej komunity.

Projekt ale podľa Kolarik nefunguje tak, ako jeho iniciátori na začiatku očakávali. „Záujem o chladničku rýchlo opadol. Pokiaľ sme jedlo nedoniesli priamo my, chladnička bola často prázdna,“ dodáva.

Alexandra Kolarik si preto myslí, že okrem legislatívy zdieľaným chladničkám nepraje ani celkový postoj verejnosti. „Všetci sú nadšení z nápadu, ale keď sa opýtate ľudí, či by si jedlo z takej chladničky zobrali, tak v 99 prípadoch zo sto povedia, že nie. V prípade komunitných chladničiek to ešte ako tak funguje, lebo v uzavretej komunite majú ľudia k sebe väčšiu dôveru“vysvetľuje.

Stmeľovanie komunity

V boji proti potravinovému odpadu zdieľaním jedla sa, naopak, k európskym metropolám pridáva čoraz viac miest v Českej republike. Okrem Prahy, kde koncept food sharing (zdieľanie jedla) funguje už niekoľko rokov, darovať jedlo do verejných chladničiek môžu aj obyvatelia Brna, Ostravy, Českých Budějovíc, Plzne, ďalšie mestá sa postupne pridávajú.

V minulom roku boli v Prahe otvorené aj ďalšie chladničky v rámci iniciatívy Bezezbytku, ktorú rozbehla spoločnosť Samsung. Okrem minimalizovania potravinového odpadu majú tri nové pražské chladničky pomôcť stmeľovať miestne komunity.

„Chceme tým upozorniť na skutočnosť, že stále väčšie množstvo jedla (až 20 kilogramov ročne) končí v České republike v koši,“ píše sa na webovej stránke projektu. „Komunitná chladnička má za cieľ pomôcť predchádzať plytvaniu s potravinami a zároveň pomáhať v rámci komunity“.

Zákaz vyhadzovania potravín: Česko ukazuje Slovensku cestu

České obchody majú od minulého roku zákazané vyhadzovať nepredané potraviny. Potravinovým bankám sa vďaka tomu strojnásobil objem darovaného jedla. V minulom roku zachránili jedlo v hodnote 282 miliónov korún. 

Darovanie potravín podlieha prísnym hygienickým normám aj v Česku. Systém verejných chladničiek má preto jasne dané pravidlá. Do chladničky je povolené odovzdávať ovocie a zeleninu , pečivo, džúsy a mliečne výrobky. Všetky potraviny musia byť zdravotne nezávadné, riadne zabalené a označené výrobcom a nemôžu byť po dátume spotreby.

Darovať, naopak, nie je možné potraviny s poškodeným obalom, hotové jedlá, ďalej mäso, ryby a ani alkohol či energetické nápoje. Na bezpečnosť potravín v chladničkách dozerajú špeciálni koordinátori, ktorí pravidelne kontrolujú, či sú všetky potraviny v poriadku.

Nakoľko hlavným motívom iniciatívy je znižovanie potravinového odpadu, jedlo z chladničky nie je určené len sociálne odkázaným, ale všetkým, kto o neho má záujem.

Prvá chladnička v rámci iniciatívy bola otvorená v komunitnom centre Kotlaska. Centrum sa podľa jeho riaditeľky Hany Kramlovej do projektu zapojilo aj preto, aby pomohlo ľudom v núdzi, vrátane bývalých trestancov, ktorí sú klientmi organizácie.

Jedlom prispievajú hlavne členovia komunity, ktorí v centre majú prenajaté záhradky a pestujú na nich ovocie a zeleninu. „Často sa nám stáva, že potraviny, ktoré ľudia priebežne do komunitnej chladničky nosia, sú ešte v ten deň všetky rozobrané tými, ktorí ich najviac potrebujú,“ odpísala portálu EURACTIV.sk riaditeľka centra.

Záujem o všetky potraviny

Jedna z prvých zdieľaných chladničiek v roku 2016 vznikla v pražskej kaviarni Na půl cesty. Majiteľom kaviarne prekážalo, že ľudia vyhadzujú čoraz viac potravín, ktoré by iným ľuďom mohli pomôcť v ťažkej životnej situácii.

„Občas sa proste stane, že si kúpite viac jedla, ako je potrebné, navaríte viac jedla ako zjete. Alebo napríklad dostanete darom niečo, čo nikto z vášho okolia nezje alebo neocení. Niektorí ľudia by ale práve mohli,“ opisuje motivácie k otvoreniu chladničky Lucie Brauderová.

Boj proti potravinovému odpadu narazil na čínskych žuvačkách

Envirorezort chce zmazať z výrobkov termín minimálnej trvanlivosti a zachovať len dátum spotreby. Návrh sa stretol s nesúhlasom ministerstiev pôdohospodárstva a zdravotníctva a potravinárskej komory.

Iniciatíva kaviarne sa ale stretla aj s negatívnymi reakciami obyvateľov, ktorí sa obávali, že chladnička pritiahne „miestne živly a existencie“. Miestni si podľa nej na darovanie rýchlo zvykli a potraviny prinášajú pravidelne. Kaviareň do chladničky prispieva jedlom, ktoré v priebehu dňa nepredá. Ľudia bez domova, ktorí sú hlavnými „klientmi“ chladničky, podľa Brauderovej majú záujem o všetky darované potraviny.