Viac solidarity v eurozóne prospeje všetkým, myslí si Olivier Guersent z Komisie

coins-2440162_1920 [Pixabay]

Finančná kríza odhalila všetky slabé miesta v architektúre menovej únie. Jej premena na transferovú úniu zatiaľ nie je na programe dňa. Potrebuje však stabilizačnú funkciu pre krajiny zasiahnuté krízou.

„Strecha sa opravuje vtedy, keď svieti slnko“, zopakoval v Bratislave šéf Generálneho riaditeľstva pre finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov Olivier Guersent slová Európskej komisie z novembra minulého roku. Strecha je v tomto prípade eurozóna, slnko znamená hospodársky rast.

Fiškálna kapacita prospeje celej eurozóne

„Naša dnešná strecha je dočasná, nová strecha musí byť oveľa odolnejšia a dlhodobejšia,“ dodal Guersent na bratislavskej diskusii Trend Business Breakfast.

Finančná a hospodárska kríza z roku 2009 naplno obnažila všetky slabé miesta v architektúre menovej únie. Odpovede eurozóny na recesiu sa väčšinou hľadali mimo inštitucionálny rámec EÚ. Eruópska komisia preto teraz prichádza s dlhodobejšími riešeniami, ktoré by mali byť účinnejšie v pripade budúcich asymetrických šokov.

Jednou z odpovedí európskej exekutívy je vytvorenie akéhosi samostatného rozpočtu pre eurozónu. V tejto súvislosti sa často požíva aj výraz fiškálna kapacita, alebo stabilizačný mechanizmus.

Olivier Guersent z Európskej komisie to v Bratislave nazval „mechanizmom solidarity“. Jeho hlavnou úlohou by mala byť pomoc krajinám najviac zasiahnutým asymetrickými šokmi.

https://twitter.com/LudmilaMajlath/status/960896011999875072

„Rýchlejšia a efektívnejšia odpoveď na ekonomické krízy nie je len o solidarite, ale slúži k prospechu eurozóny ako celku.“

Francúzsky ekonóm rovnako obhajoval aj myšlienku vytvorenia postu európskeho ministra hospodárstva a financií, ktorú v septembri predniesol v rámci prejavu o stave Únie predseda Komisie Jean-Claude Juncker. Kooridnáciou jednotlivých inštitúcii menovej únie by európsky financmajster priniesol do eurozóny väčšiu stabilitu.

Mal by tiež byť jej hlasom vo svete.

„Keď americký minister (financií) Steve Mnuchin niečo vyhlási, tak tomu všetci rozumejú, pretože je to oficiálna politika USA. Kto má však právo hovoriť v mene eurozóny? Kto ju zastupuje pred svetovými investormi?“ pýta sa Guersent.

Smerom k transferovej únii?

Niektoré členské krajiny a ich politici však majú obavy, že finančná kapacita spolu s návrhom na vytvorenie európskeho systému ochrany vkladov (EDIS) priblíži eurozónu k transferovej únii.

Patrí medzi nich aj bývalý minister školstva Eugen Jurzyca. Transferová únia podľa neho bude najmenej výhodná pre fiškálne disciplinované krajiny, pričom z nej budú ťažiť nezodpovedné vlády. Myslí si, že presúvanie zdrojov medzi krajinami „nebude ani solidárne ani efektívne“.

Európska komisia by sa preto mala sústrediť na zaistenie väčšej flexibility trhov a na analýzu efektivity výdavkov podľa princípu „hodnoty za peniaze“. Súčasne by komisia mala razantnejšie tlačiť na členské štáty, aby prijímali štrukturálne reformy a znižovali úroveň ich dlhov.

„Pred krízou mala eurozóna dlh 65 percent HDP, dnes je to na úrovni 88 percent. Tlak na členské štáty dnes nie je dostatočný“ dodal poslanec NR SR za stranu SaS.

„V Európskej únii svieti slnko“. Komisia to chce využiť na dobudovanie eurozóny

Európska komisia predstavila balíček návrhov na prehĺbenie hospodárskej a menovej únie. Chce vytvoriť post európskeho ministra hospodárstva a financií, či Európsky menový fond.

Ak chce eurozóna rozmýšľať o permanentných transferoch medzi vládami jej členských krajín, musí si odpovedať na otázku, či sa chce posunúť smerom k federácii, myslí si bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska Ján Tóth. V opačnom prípade by taký krok nebol legitímny a politicky by destabilizoval celý európsky blok. „Eurozóna v súčasnosti určite nie je plne funkčný projekt,“ dodal. Tóth.

S odvolaním sa na nedávny dokument z dielne predných francúzskych a nemeckých ekonómov povedal, že súčasné pravidlá eurozóny nie sú nastavené dobre. „V zlých časoch sú príliš tvrdé a v tých dobrých, naopak, nedostatočné.“

„Je pre mňa záhadou, prečo najväčší strach z transferovej únie majú nové členské štáty, ktoré najviac profitujú z európskych štrukturálnych fondov,“ reagoval Olivier Guersent. „Ak chceme mať lepšie fungujúcu a stabilnejšiu menovú úniu, musíme preniesť viac právomocí do centra (Brusel),“ dodal.

Európska centrálna banka musí zlepšiť dozor nad zlyhávajúcimi bankami

Európsky dvor audítorov skúmal úlohu Európskej centrálnej banky pri krízovom riadení najväčších európskych bánk. Kvôli nedostatku informácii zo strany ECB sú však jeho závery a pripomienky zatiaľ len predbežné.

Podľa riaditeľa odboru bankovníctva na ministerstve financií Petra Martina vznik transferovej únie momentálne nie je na programe dňa. Pripomenul, že fiškálna kapacita, o ktorej sa dnes na európskej úrovni hovorí, bude slúžiť ako pomocný mechanizmus pre krajiny najviac zasiahnuté asymetrickými šokmi.

Uviedol, že Slovensko bude v rozhovoroch o reforme eurozóny prízvukovať dve priority: zefektívnenie Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM, tzv. trvalý euroval) a dobudovanie bankovej únie. Tým sa rozumie predovšetkým zavedenie jednotnej ochrany vkladov európskych klientov bánk.

Dôveryhodná banková únia

Obidve opatrenia sú súčasťou novembrového balíčku návrhov Európskej komisie a budú horúcou témou aj na marcovom summite Európskej rady.

Európsky systém ochrany vkladov má zaistiť, aby majitelia účtov v časoch kríz nezačali hromadne vyberať peniaze zo zlyhávajúcich bánk tak, ako sa to stalo napríklad v prípade Banco popular. Španielska banka bola vôbec prvá, o osude ktorej rozhodoval Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácii (SRM), čo je jeden z pilierov bankovej únie.

Tento prípad však podľa Guersenta dokázal, že fond (jednotný fond na riešenie krízových situácií, SRF), ktorý má pomáhať pri ozdravení systémovo dôležitých bánk, nie je dostatočný. Komisia preto navrhuje zaisťovací mechanizmus, ktorý by slúžil ako záchranné koleso pre banky v problémoch. Prostriedky by čerpal z Európskeho stabilizačného mechanizmu.

Podľa čerstvo zvoleného člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Juraja Kotiana je pre dôveryhodnosť bankovej únie nevyhnutné dodržiavať pravidlo, podľa ktorého sa budú peniaze požičiavať len štátom, ktoré prejdú kontrolou solventnosti. Naopak, nesolventné krajiny by sa k financiám mali dostať len výmenou za prísľub, že vykonajú dôležité štrukturálne reformy.

Únia musí vyriešiť dedičstvo z krízového obdobia, ktorým sú dlhodobo nesplácané úvery v súvahách európskych bánk a posilniť tzv. bail-in pravidlá. To znamená, že dlhy členských štátov nebudú platiť daňoví poplatníci EÚ, ale držitelia štátnych dlhopisov a akcionári.