Vláda o eurofondoch po roku 2020: Škrty sú neprimerane vysoké, chceme ich zmierniť

[FOTO TASR/Viera Kulichová]

V nadchádzajúcich rokovaniach o dlhodobom rozpočte EÚ po roku 2020 chce vláda zabojovať za viac peňazí z politiky súdržnosti a väčšiu slobodu v rozhodovaní o využití eurofondov.

Slovenská vláda až doposiaľ otvorene neodmietala Komisiou navrhované, 22-percentné zníženie eurofondov pre Slovensko po roku 2020. Spravila tak až v Rámcovej pozícii SR k viacročnému finančnému rámcu EÚ po roku 2020, ktorú v stredu (31. januára) schválili ministri.

Vládny materiál pripravil hlavné priority a pozície pre slovenských vyjednávačov do ďalších dôležitých rokovaní o budúcom Viacročnom finančnom rámci (VFR), teda sedemročnom rozpočte EÚ.

Medzi hlavné priority vlády patrí zachovanie čo najvyššieho rozpočtu dvoch tradičných európskych politík – politiky súdržnosti (kohézna politika) a Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Slovensko je preto ochotné do európskeho rozpočtu odvádzať viac peňazí.

„Vzhľadom na narastajúci rozsah spoločných európskych politík, Slovensko považuje za správne, aby všetky členské štáty EÚ prispievali do rozpočtu EÚ viac ako v súčasnosti,“ argumentuje vláda.

Škrty sú neprimerane vysoké

Škrtanie finančných prostriedkov z kohéznej politiky sa podľa návrhu, ktorý v máji zverejnila Európska komisia, bude týkať až 14 členských krajín. Oproti súčasnému programového obdobiu si najviac pohorší Česko, Maďarsko, Malta, Litva a Estónsko (zhodne o mínus 24 percent).

Slovenská národná obálka má byť menšia takmer o 22 percent, čo znamená, že zo súčasných 15,3 miliardy eur klesne na necelých 12 miliárd eur (13,3 miliardy eur v bežných cenách).

Menej Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) súvisí s výpadkom britských príspevkov do európskej pokladnice a s presunom väčšej časti peňazí na financovanie nových priorít ako migrácia či bezpečnosť. V prípade Slovenska hrá dôležitú úlohu aj fakt, že sa ekonomicky postupne približuje bohatším štátom Únie.

Únia potrebuje väčší rozpočet, ako navrhuje Komisia, zhodli sa europoslanci

Európsky parlament bude v ďalších rokovaniach o Viacročnom finančnom rámci po roku 2020 bojovať proti navrhovaným škrtom v politike súdržnosti. S pozíciou europarlamentu sa stotožnila väčšina slovenských europoslancov.

Slovensko ale naďalej ostáva čistým prijímateľom, čo znamená, že z európskeho rozpočtu čerpá viac peňazí, ako do neho odvedie. Bude dokonca krajinou s druhou najvyššou mierou intenzity podpory. Na jedného obyvateľa z politiky súdržnosti pripadá 310 eur na rok, čo je takmer trojnásobok priemeru EÚ.

Ministerstvo zahraničných vecí ale napriek tomu v schválenom dokumente zníženie národnej alokácie označil za „neprimerane vysoké“. Argumentuje tým, že ostatným členským štátom sa národná obálka podľa návrhu Komisie v priemere zníži len o 9,9 percenta.

„Slovensko bude preto pri rokovaniach podporovať menší pokles svojej národnej obálky politiky súdržnosti ako navrhla Európska komisia,“ uviedol pre portál EURACTIV.sk Vladimír Stanko z tlačového odboru rezortu diplomacie.

Za „veľmi problematické“ vláda považuje zníženie Kohézneho fondu o 45 percent. Kohézny fond je určený pre 15 krajín HDP pod 90 percentami priemeru EÚ. „Jeho značné zníženie bude mať neproporčne veľký dopad práve na najmenej rozvinuté krajiny, ktorým je primárne politika súdržnosti určená,“ dodáva ministerstvo zahraničia.

Návrh už nie je úspechom

Oficiálny vládny dokument tak prináša značný posun v hodnotení návrhu kohéznej politiky po roku 2020.

Krátko po zverejnení oficiálneho návrhu Komisie, šéf Úradu vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši označil za „štedrý“. „Pokles v bežných cenách o desať percent považujeme za úspech,“ uviedol deň po jeho zverejnení.

Slovensko vďaka eurofondom píše úspešný príbeh, vyhlásil eurokomisár Oettinger

Slovenská ekonomika sa do roku 2020 môže dostať na úroveň priemeru európskej dvadsaťosmičky, myslí si eurokomisár pre rozpočet a ľudské zdroje Günther Oettinger.

Rašiho úrad je ako Centrálny koordinačný orgán zodpovedný za riadenie eurofondov na Slovensku.

Ako ale pre EURACTIV zdôraznil rezort diplomacie, rokovania o sedemročnom finančnom rámci má  na starosti ministerstvo Miroslava Lajčáka. To platí aj pre politiku súdržnosti a kľúčové rozhodnutia o výške slovenskej obálky. Tieto rozhovory prebiehajú v rámci Rady EÚ pre všeobecné záležitosti, na ktorej Slovensko zastupuje minister alebo štátny tajomník ministerstva zahraničia.

Zachovanie miery spolufinancovania

Ďalší sporný bod slovenská exekutíva vidí v navrhovanom znížení miery spolufinancovania zo strany Únie. S výnimkou Bratislavy Únia dnes na Slovensku financuje eurofondové projekty z 85 percent, po roku 2020 by to malo byť len 75 percent. V prípade Bratislavského kraja, ako rozvinutejšieho regiónu, by sa miera európskeho príspevku mala dokonca znížiť z 50 na 40 percent.

Po novom by tak štát, kraje alebo žiadatelia museli doplácať vyššiu sumu peňazí. To môže byť pri niektorých projektoch v budúcnosti problém.

Šéf regionálnej politiky Komisie o eurofondoch: Podporujeme silnejšiu rolu regiónov, dohodnúť sa musia so štátom

Konečné slovo ohľadom úlohy regiónov v riadení štrukturálnych fondov EÚ budú mať členské štáty. Úspešná decentralizícia však záleží od administratívnych kapacít na regionálnej úrovni, tvrdí MARC LEMAÎTRE z Komisie. 

Slovenská vláda preto s návrhom Komisie nesúhlasí. „Slovensko požaduje zachovanie súčasných podmienok spolufinancovania pre všetky kategórie regiónov a dosiahnutie lepšej rovnováhy pri zadefinovaní všeobecných finančných podmienok,“ približuje svoje plány vláda.

Kabinetu Petra Pellegriniho sa nepáči ani avizovaná zmena pravidla n+3, na základe ktorého musí prostriedky pre daný rok krajina vyčerpať najneskôr do troch rokov. Podľa návrhu Bruselu by členské štáty po roku 2020 mali na to len dva roky.

Zmena zvýši riziko, ako priznáva vláda, že Slovensko pridelené prostriedky nevyužije a bude ich musieť vrátiť do rozpočtu EÚ.

DPH ako oprávnený výdavok

Atraktívnosť EŠIF podľa vlády znížia aj navrhované pravidlá týkajúce sa účtovania DPH pri eurofondových projektoch. Brusel chce, aby sa DPH uznával ako oprávnený výdavok len v projektoch do 5 miliónov eur.

Bratislave a Košiciam sa vrátia eurofondy za DPH pri dopravných projektoch

Európska komisia prijala argumentáciu Slovenska, uznala DPH ako oprávnený náklad na financovanie eurofondových dopravných projektov a vráti Bratislave a Košiciam milióny eur.

Slovensko to odmieta s tvrdením, že investičné projekty hradené z eurofondov na Slovensku zvyčajne túto sumu prekračujú.

„Takéto pravidlo vytvára prekážky pri financovaní väčších verejných projektov najmä v oblasti dopravy, výskumu, informatizácie a životného prostredia a povedie k zníženiu atraktívnosti Európskych štrukturálnych a investičných fondov pre žiadateľov.

Zjednodušenie a flexibilita

Jednou z priorít Európskej komisie pre ďalšie rozpočtové obdobie je priniesť do politiky súdržnosti viac flexibility a zjednodušiť pravidlá čerpania európskych peňazí.

Po roku 2020 chce umožniť členským štátom presúvať 5 percent ich alokácie medzi jednotlivými prioritami a 15 percent alokácie medzi jednotlivými kategóriami regiónov.

K tejto snahe sa vládny dokument priamo nevyjadruje, no avizuje, že slovenskí vyjednávači v ďalších rokovaniach budú požadovať „dostatočnú mieru flexibility pri tematickej koncentrácii“. Striktne určené ciele a priority politiky súdržnosti podľa vlády nemusia odzrkadľovať potreby slovenských regiónov.

Eurofondy po roku 2020: Slovensko chce väčšiu slobodu pri smerovaní dotácií

Slovensko chce v spolupráci s ostatnými kohéznymi krajinami vybojovať aj čo najväčšie spolufinancovanie zo strany EÚ pri eurofondových projektoch, či zjednodušenie pravidiel čerpania dotácií.

„Je potrebné sa orientovať na menší počet cieľov bez povinného ohraničenia a povinných minimálnych limitov pre jednotlivé ciele politiky, či fondy EÚ, resp. určenie ohraničení a limitov pre jednotlivé ciele politiky na základe bilaterálnej dohody medzi členským štátom a Európskou komisiou,“ píše sa v materiáli.

Vláde sa nepozdáva ani zavedenie dvojfázového programovania. Komisia navrhuje, aby sa v polovici programového obdobia nanovo určili investičné priority kohéznej politiky a nasmerovalo peniaze tam, kde sú potrebné najviac.

Rozkúskovanie obdobia ale podľa vlády spôsobí, že nebude dosť času na veľké, časovo náročnejšie investičné projekty.

„Slovensko podporuje posilnenie strategického plánovania a zachovanie stabilného prostredia pre intervencie z fondov a nástrojov EÚ počas celého programového obdobia 2021 až 2027,“ píše exekutíva.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press