Vláda sa púšťa do ukončovania bezdomovectva, do konca roka chce prvú národnú stratégiu

Podľa výskumov je vlastné bývanie lepšou stratégiou ukončovania bezdomovectva ako nocľahárne. [Pixabay]

Organizácie v eurofondovej výzve „Dostupné bývanie s prvkami housing first“ požiadali o takmer tri milióny eur. Vítajú, že ministerstvo práce siaha po modernom prístupe a pracuje na stratégii ukončovania bezdomovectva. Upozorňujú ale aj na nástrahy výzvy, napríklad v nízkych odmenách a naviazaní na sídlo.

Podľa desať rokov starého sčítania obyvateľov môže byť na Slovensku viac ako 23 tisíc ľudí bez domova. Lepšie čísla nemáme a zatiaľ ani stratégiu na to, ako im pomôcť.

Ministerstvo práce v úvode roka vyhlásilo vôbec prvú eurofondovú výzvu vo vlastnej réžii, ktorá má zlepšiť prístup k dostupnému bývaniu v rámci prístupu „housing first“. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že ľuďom v bytovej núdzi pomôže vlastné bývanie viac než miesto v nocľahárni.

Aj keď na pomoc bolo vyčlenených 5,65 milióna eur, 21 organizácií v dvoch kolách požiadalo iba o 2,7 miliónov. Problémy mohli byť v naviazaní financovania na sídlo inštitúcie, alebo v nízkom mzdovom ohodnotení.

Organizácie ale vítajú, že nová vláda dala v programovom vyhlásení politický záväzok prijať národnú stratégiu na ukončovanie bezdomovectva. Ministerstvo práce by ju chcelo pripraviť na schválenie do konca roka.

Téma nájomného bývania nie je umelá. Nesmie sa však politicky zneužiť

Pre podporu nájomného bývania existujú legitímne dôvody. O tom, čo môže štát urobiť, aby tému dobre uchopil, píše KATARÍNA NIKODEMOVÁ.

Výzva o dostupnom bývaní

Ministerstvo práce vyhlásilo výzvu „Dostupné bývanie s prvkami housing first“ 22. februára a jej druhé kolo sa skončilo 23. apríla.

Na výzvu vláda celkovo vyčlenila 5,65 milióna eur, z čoho 3,8 milióna malo ísť z Európskeho sociálneho fondu. Organizácie mohli žiadať o príspevok vo výške 20 až 400 tisíc eur.

Ministerstvo práce nakoniec prijalo žiadosti od 21 subjektov, v ktorých žiadali o 2,74 milióna eur. Celková výška výdavkov v týchto projektoch je 3,9 milióna eur, v čom už je zahrnuté aj päťpercentné financovanie, ktoré má zabezpečiť žiadateľ z vlastných zdrojov.

„V rámci  programového obdobia 2014 – 2020 ide o prvú výzvu, ktorú priamo vyhlasovalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny,“ približuje tlačové oddelenie rezortu.

Výzva bola určená pre organizácie, ktoré poskytujú sociálne služby a pracujú s ľuďmi bez domova. Financovať cez ňu mohli aj príspevok na bývanie, najmä však prevádzku služieb, vďaka ktorým ľuďom v núdzi pomáhajú sprostredkovať bývanie.

V praxi tak môžu zamestnať ľudí, ktorí budú vyhľadávať vhodné bývanie, pomáhať klientom so zabývaním, ale aj poskytovať psychologické poradenstvo a inú sociálnu pomoc.

„Veľká časť týchto ľudí potrebuje napríklad odbornú právnu pomoc pri riešení ich dlhov, alebo tiež pomoc pri evidencii na úradoch práce, ktorá je nevyhnutná pre nárok na zdravotné poistenie,“ povedala pri vyhlasovaní výzvy ministerka investícií Veronika Remišová.

Ako vyzerá Remišovej plán na záchranu eurofondov

Ak je cieľom vlády zachrániť eurofondy do posledného eura, musí sa tempo čerpania v nasledujúcich necelých troch rokoch zvýšiť takmer päťnásobne. Veronika Remišová pre ministerstvá pripravila úlohy, ktorými ich chce donútiť, aby peniaze čerpali rýchlejšie, ako plánovali.

Chvália prevzatie moderného prístupu

Oslovené neziskové organizácie, ktoré sa do eurofondovej výzvy zapojili, oceňujú najmä fakt, že sa ministerstvo pustilo do riešenia problematiky práve so snahou o dodržanie princípov „housing first“.

„Teším sa, že ministerstvo dalo dôležitosť aj tejto téme a že to zobrali z pohľadu ukončovania bezdomovectva,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Nina Beňová, garantka Programu advokácie a systémových zmien organizácie Proti prúdu, ktorá vydáva časopis Nota Bene.

„Je to veľmi dobrý krok a možno aj prevratný v uvažovaní o tom, ako by sa malo pristupovať k ľuďom v bytovej núdzi. Že to nie je len o nocľahárňach, o inštitúciách, do ktorých prídu klienti. Naopak, služba má prísť za klientom do samostatného bývania, ku ktorému má zmluvný nárok,“ myslí si Beňová. Do výzvy sa zapojili s projektom, v rámci ktorého chcú do novembra 2023 sprostredkovať šesť nájomných bytov.

Tento princíp je široko využívaný napríklad v Spojených štátoch amerických, kde štúdie hovoria o takmer 90 percentnej úspešnosti v udržaní ubytovania. Do roku 2016 princíp uplatňovala už aj 13 krajín Európskej únie. Predbežné výsledky u nich napovedajú o podobných výsledkoch.

V porovnaní s tradičným prístupom, ktorý ľuďom bez domova ponúka „postupnú“ cestu k samostatnosti napríklad cez ubytovne, sú efekty výrazne lepšie. Takéto programy totiž opustí, alebo je z nich vyradených, 40 až 60 percent účastníkov.

Pozitívne skúsenosti s týmto princípom má aj bratislavská organizácie Vagus, ktorá sa do výzvy tiež zapojila. Projektu sa venujú od roku 2018 a majú k dispozícii 15 bytov a izieb pre 20 ľudí.

„Ľudia si vďaka tomu dokážu stabilizovať životnú situáciu, zdravotný stav, nájsť si stabilné zamestnanie a začať platiť za ubytovanie,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko riaditeľka Vagusu Alexandra Karová.

Do výzvy sa zapojila aj nezisková organizácia Depaul. „Z nášho pohľadu bola nastavená dobre. Cieľ bol a je jednoznačne daný a napriek nejakým neistotám, ktoré sme riešili následným dopytovaním ju hodnotíme veľmi pozitívne,“ hovorí jej riaditeľ Jozef Kákoš. „Hlavne to, že ministerstvo sa rozhodlo výzvu na bývanie vôbec spustiť.“

Európsky súd podporil mestá v EÚ, ktoré chcú obmedziť krátkodobé prenájmy bytov

Najvyšší európsky súd v utorok podporil európske mestá, ktoré chcú obmedziť krátkodobé prenájmy súkromných bytov a domov cez platformy, ako je napríklad Airbnb. Mestá sa tak snažia vyriešiť krízu v oblasti bývania.

Financie v sídle organizácie aj nízke mzdové nároky

Beňová vníma výzvu ako pilotný projekt, ktorý pomôže ukázať, čo v praxi funguje a čo nie. Možné problémy vidí napríklad v tom, že nájomné zmluvy majú byť napísané priamo na klientov.

„Z jedného pohľadu je toto nastavenie fajn, najmä z hľadiska samostatnejšieho fungovania klientov,“ myslí si Beňová. Zdôrazňuje totiž, že služby „housing first“ nemajú byť o poskytovaní bytov, ale o sprevádzaní klientov procesom, na konci ktorého je už samotné bývanie v réžii klienta.

„Na druhú stranu, môže byť kvôli tomu náročnejšie nájsť prenajímateľov, pretože tí častokrát vnímajú organizáciu, ktorej prenajmú byt, ako istého garanta,“ myslí si Beňová.

Ťažko sa tiež podľa nej môže dokazovať transparentné výberové konanie na prenajímateľov, ktorý by chceli venovať ich nehnuteľnosť za nižšiu cenu.

„Ak niekto mal bokom odložený byt, ktorý by v inej situácii možno chcel venovať na sociálny účel, kvôli pandémii na ňom teraz možno bude potrebovať zarobiť,“ predpokladá Beňová. Ak sa záujemci nebudú prihlasovať a pracovníci ich budú oslovovať aktívne, môžu mať problém dokázať, že výber bol transparentný.

Výzva však obsahuje aj príspevky na nájomné, čo umožní organizáciám hľadať aj na komerčnom trhu. Tu však Beňová upozorňuje, že udržateľnosť je na prvom mieste, a preto musia organizácie dobre zvážiť, či si budú môcť klienti bývanie dovoliť aj po skončení projektu.

„Ale dáva im to čas. Či už na nájdenie pro-sociálneho bývania, alebo na vytvorenie fondu, z ktorého sa bude bývanie financovať neskôr,“ myslí si.

Niektorým problémom sa však podľa nej dalo predísť už pri nastavovaní výzvy. Na Bratislavu je podľa nej mzdové ohodnotenie pracovníkov nastavené veľmi nízko, takže po získaní projektu budú musieť platy vykryť aj z iných zdrojov.

„Financie sa tiež udeľovali len na základe sídla organizácie, viem, že to viacerým organizáciám robilo problém. Ak mali sídlo v Bratislave, tak nebolo možné čerpať zdroje pre služby, ktoré vykonávajú v Košiciach alebo Trnave,“ približuje Beňová.

Rómskym komunitám pomôžu európske zdroje na škôlky a bývanie, problém môže byť so segregáciou

Plán obnovy počíta s pomocou marginalizovaným rómskym komunitám najmä cez inkluzívne predškolské vzdelávanie. Z klasických eurofondov chce vláda stavať aj nové byty. Obe investície zdôrazňujú potrebu boja so segregáciou, jej definícia však bude v zákone až o dva roky.

Politický záväzok od novej vlády

Výzvu tiež vníma ako predvoj systémových zmien v budúcnosti. „Kým sa ich podarí vybudovať, tak tieto zdroje z eurofondov nám umožnia urobiť silný štart, ukázať napríklad samosprávam, že to funguje. Prístup sa tak etabluje a bude oveľa ľahšie ho vložiť do legislatívy,“ myslí si Beňová.

Slovensko totiž ešte nikdy nemalo národnú stratégiu riešenia problému bezdomovectva. Aj Európska komisia Slovensku odporúčala koncepčný dokument prijať. Ešte v roku 2018 k nej vytvoril Inštitút pre výskum práce a rodiny podkladový materiál a ministerstvo práce zase medzirezortnú pracovnú skupinu. Tá sa však stihla stretnúť len dvakrát, kým proces pozastavila pandémia.

Tá podľa Károvej ešte viac ukázala potrebu vládnej aktivity v tejto oblasti.

„Za posledný rok sa naplno prejavilo dlhodobé zanedbávanie a neriešenie problematiky ľudí bez domova a celkovo sociálnych tém. Politici pravidelne na túto skupinu zabúdali,“ hovorí Kárová s tým, že vládne nariadenia často nemali ako dodržiavať a tiež si nemali ako zabezpečovať ochranné pomôcky. Medializované boli napríklad správy o pokutách, ktoré polícia udeľovala ľuďom bez domova za narušovanie zákazu vychádzania.

Kákoš aj Beňová vyzdvihujú, že vláda si prijatie národnej stratégie ukončovania bezdomovectva dala priamo do programového vyhlásenia vlády.

„Nejde iba o samotný dokument, no dôležitý je už aj smer, ktorý svojim názvom dáva – ukončovanie bezdomovectva. Iba ak budeme služby pre ľudí bez domova koncipovať s úmyslom pomôcť im dostať sa z ulice, budú tieto skutočne slúžiť svojmu účelu,“ hovorí Kákoš.

Ministerstvo práce zorganizovalo aj obnovujúce stretnutie medzirezortnej pracovnej skupiny, ktorá má pripraviť stratégiu. „Aj politicky tak vznikol záväzok. Na ministerstve práce nám potvrdili, že ju chcú do konca roka pripraviť,“ približuje Beňová.

Urbanistka: Étos krajín nie je tak silný, ako mestská, denná realita ľudí

Proces a utužovanie spoločnosti sú pre mňa pri participácii dôležitejšie ako samotný výsledok, hovorí šéfka Kancelárie participatívneho plánovania MIB MILOTA SIDOROVÁ v rozhovore pre EURACTIV.sk. 

Povinné percento nájomných bytov

Kákoš pozitívne hodnotí aj rozhodnutie vlády zvýšiť príspevky na služby krízovej intervencie. „Stalo sa tak po dlhých ôsmich rokoch,“ hovorí Kákoš. Príspevok na jedno miesto napríklad v nocľahárni zvýšila vláda v marci zo 150 na 250 eur.

Ako si teda neziskové organizácie predstavujú systémové zmeny, ktoré by stratégia mala obsahovať?

„Bolo by treba úplne nový zákon o sociálnom bývaní, ktorý je momentálne veľmi skúpy. Ideálne by bolo, aby mestá a obce vyčleňovali isté percento svojich nájomných bytov pre najviac zraniteľné skupiny, ako sú ľudia bez domova, medzi ktorými sú rodiny s deťmi, seniori, týrané osoby aj ľudia so zdravotným postihnutím,“ hovorí Beňová.

V praxi by to mohlo vyzerať napríklad tak, že mestá a obce by museli povinne vyčleniť isté percento svojich nájomných bytov pre zraniteľné skupiny.

„K tomu ale tiež treba viac podporovať sociálne služby, akou je napríklad podpora samostatného bývania, ktorá je dnes financovaná cez VÚC,“ dodáva Beňová.

Podľa Kákoša je problém tiež v rezortizme. „Pri ľuďoch bez domova je potrebné riešiť aj dostupnú zdravotnú starostlivosť a samozrejme bývanie. Každá z tém však patrí pod iné ministerstvo a zapojenie týchto rôznych služieb a potrieb pri pomoci klientovi stále úplne nefunguje,“ myslí si.

Tiež by podľa neho pomohlo zvýšenie a zmena prístupu k príspevku na bývanie. Ten je dnes súčasťou dávky v hmotnej núdzi a je vo výške 55,8 eur mesačne, čo je podľa neho nedostatočné.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8