Vláda schválila východiská Slovenska pre rokovania o dlhodobom rozpočte Únie

Celkový pohľad na 96. rokovanie vlády SR 28. marca 2018 v Bratislave. [FOTO TASR - Michal Svítok]

Slovensko súhlasí, aby všetky členské štáty prispievali do rozpočtu EÚ viac ako v súčasnosti. Bude sa však zasadzovať o to, aby sa pravidlá pre realizáciu projektov spolufinancovaných z rozpočtu EÚ zjednodušili. Vyplýva to z materiálu, ktorý v stredu schválila vláda.

Diskusie o európskom finančnom rámci po roku 2020 naberajú na obrátkach. Európska komisia predstaví balíček konkrétnych legislatívnych návrhov už v máji. V polke marca predstavil svoju víziu o príjmoch a výdajoch v spoločnej európskej kase Európsky parlament.

S vlastnými pozíciami k nachádzajúcemu Viacročnému finančnému rámcu (VFR) sa postupne pridávajú aj jednotlivé členské štáty. Priority, s ktorými do rokovaní pôjdu slovenskí zástupcovia, schválila vláda Petra Pellegriniho na stredajšom zasadnutí.

Peniaze na nové výzvy

Hlavnými témami rozhovorov o budúcnosti európskych financií bude vyplnenie rozpočtovej diery po vystúpení Spojeného kráľovstva a otázka financovania rastúceho rozsahu spoločných európskych politík.

Slovenská exekutíva osobitne spomína ochranu vonkajšej hranice, riadenie migračných tokov, bezpečnosť a obrana EÚ, posilnenie nástrojov rozvojovej spolupráce a celkovej angažovanosti EÚ navonok ako globálneho hráča, osobitne pri prevencii vonkajších kríz.

Rozpočet EÚ: chceme ho navýšiť, pripúšťame európsku daň

Slovensko žiada, aby bol európsky rozpočet po 2020 vyšší, ako terajší. Akceptujeme zvýšenie príspevkov členských krajín, aj diskusiu o nejakej forme európskej dane.

„Nové výzvy a priority si však vyžadujú aj nové zdroje,“ píše sa vo vládnom materiáli. Slovensko bude preto za navýšenie národných príspevkov nad rámec súčasného jedného percenta hrubého národného produktu.

Po skúsenosti s predošlým rozpočtovým obdobím sa všeobecne diskutuje o tom, že nachdázajúci rozpočet musí byť flexbilnejší. Z materiálu vyplýva, že na tejto požiadavke bude trvať aj slovenská vláda.

„Rozpočet EÚ by mal byť nástrojom na presadzovanie politických priorít EÚ a nie naopak, čiže by sme sa mali vyhnúť prispôsobovaniu priorít až na základe vopred dohodnutého celkového objemu VFR,“ píše sa v dokumente.

Koordináciou rokovaní o budúcom VFR po roku 2020 bol poverený minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák. Lajčák v súčasnosti považuje za potrebné „zmobilizovať rezorty, pretože rokovania nebudú jednoduché“.

Zároveň potvrdil, že sa čaká na prvý rámcový materiál, ktorý predloží Európska komisia v priebehu mája. „Následne predložíme my ako rezort ďalší materiál s východiskovými pozíciami pre rokovania,“ uzavrel.

 

Eurofondami proti populizmu

Pre Slovensko je tiež „osobitne dôležité“, aby sa zachovali súčasné miery spolufinancovania z rozpočtu EÚ a dĺžka trvania viacročného finančného rámca (VFR) sedem rokov. Rovnako bude chcieť udržať silné postavenie politiky súdržnosti. Tá je podľa materiálu „najlepším spôsobom ako čeliť odstredivým silám v rámci EÚ a nárastu populizmu“.

Zástupcovia Slovenska pri rokovaniach o európskom rozpočte nebudú súhlasiť s naviazaním čerpania eurofondov na plnenie politických kritérií. Takýmto kritériom môže byť napríklad rešpektovanie zásad právneho štátu.

„Ako problém vnímame nastavenie systému pre vyhodnocovanie plnenia politických kritérií tak, aby bol objektívny,“ zdôvodňuje materiál.

Vláda spísala argumenty za pokračovanie eurofondov a návrhy na ich lepšie využitie

Slovensko nechce, aby sa do bucúnosti eurofondy podmieňovali kritériami, ktoré nesúvisia s cieľmi politiky súdržnosti.

Vláda, naopak, súhlasí s previazaním kohéznej politiky a Európskeho semestra.

Jednou zo slovenských priorít v nadchádzajúcom programovom období bude aj „zjednodušenie pravidiel pre realizáciu projektov spolufinancovaných z rozpočtu EÚ a zosúladenie horizontálnych pravidiel naprieč fondami a nástrojmi EÚ“.

Slovensku bude preto  podporovať zjednodušené metódy financovania, ako sú napr. zjednodušené vykazovanie výdavkov a platby založené na plnení podmienok, namiesto financovania založeného na reálnych nákladoch.

Poslednou zo šiestich priorít Slovenska na výdavkovej strane EÚ je spoločná poľnohospodárska politika. „SR nebude podporovať povinné limitovanie priamych platieb farmárom v závislosti od plošnej výmery pôdy, na ktorej hospodária,“ avizuje sa v materiáli.

Nové európske dane

Na strane príjmov Slovensko presadzuje zjednodušenie systému vlastných zdrojov a zrušenie výnimiek a rabatov. Priestor na získanie dodatočných zdrojov pre európsky rozpočet vidí buď v nadnárodnej európskej dani, alebo v posilnení spolupráce na úrovni EÚ v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.

Rozpočet EÚ po brexite: Česko, Maďarsko aj Poľsko chcú prispievať viac

Hlavnou výzvou, ktorej bude čeliť európsky rozpočet po roku 2020 je finančný výpadok spôsobený odchodom Veľkej Británie. Európska komisia napriek tomu chce, aby bol budúci Viacročný finančný rámec výšší ako jedno percento HDP celej Európskej únie.

V tejto súvislosti sa hovorí napríklad o zavedení dane z finančných transakcií, podieli na dani z príjmov právnických osôb či na zdanení digitálnych platforiem s nadnárodným pôsobením. Eurokomisár zodpovedný za rozpočet Gunther Oettinger sa na začiatku prihováral aj za zavedenie environmentálnych daní.

Do spoločného rozpočtu by tak mohli plynúť peniaze z nových daní z výroby plastových a syntetických produktov, či produkcie emisií CO2.

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) po rokovaní vlády uviedol, že v súčasnosti je potrebné „zmobilizovať rezorty, pretože rokovania nebudú jednoduché“. Podľa Lajčáka bude hlavnou otázkou to, ako vyvážiť tradičné priority s novými požiadavkami, ako sú napríklad migrácia, posilnenie vonkajších hraníc, obrana a bezpečnosť.

Zároveň potvrdil, že sa čaká na prvý rámcový materiál, ktorý predloží Európska komisia v priebehu mája. „Následne predložíme my ako rezort ďalší materiál s východiskovými pozíciami pre rokovania,“ uzavrel.