Vláda dala zelenú ukončeniu platnosti dohôd o ochrane investícií so štátmi Únie

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Rokovania s dvadsiatimi členskými štátmi EÚ o ukončení dvojstranných investičných dohôd sú podľa vlády „najrýchlejšou a najschodnejšou cestou“ riešenia situácie, ktorá vznikla po rozhodnutí Súdneho dvora EÚ v spore Slovenska s holandskou firmou Achmea.

Slovenská vláda v stredu (5. septembra) dala zelenú zrušeniu dvojstranných dohôd o ochrane investícií, ktoré má Slovensko s ostatnými členskými štátmi Únie.

Návrh z dielne rezortu financií súvisí s prelomovým rozhodnutím Súdneho dvora EÚ z tohto roku, podľa ktorého rozhodcovské doložky v investičnej zmluve medzi Slovenskom a Holandskom nie sú v súlade s európskym právom.

Zrušenie platnosti by sa malo týkať dvoch desiatok bilaterálnych zmlúv, ktoré Slovensko zdedilo ešte z obdobia pred rokom 1993.

Spor s holandskou firmou

Súčasťou takýchto investičných zmlúv sú aj arbitrážne tribunály, ktoré rozhodujú o sporoch medzi investorom a štátom. Jeden takýto tribunál v roku 2012 rozhodol, že Slovensko porušilo investičnú dohodu uzatvorenú s Holandskom.

Holandská firma Achmea v roku 2012 napadla Slovensko na arbitrážnom súde kvôli zákonu z čias prvej vlády Róberta Fica, ktorý obmedzoval zisky zdravotných poisťovní. Slovenská legislatíva podľa spoločnosti, ktorá vlastní poisťovňu Union, odporovala zmluve o ochrane investícií a požadovala preto náhradu ušlého zisku v hodnote 22 miliónov eur.

Arbitrážny súd v roku 2012 rozhodol v prospech holandskej firmy. Slovensko preto obrátilo na nemecký Spolkový súdny dvor, ktorý odvolaniu vyhovel a posunul prípad Súdnemu dvoru Európskej únie.

Ministerstvo financií, ktoré Slovensko v spore s Achmeou zastupovalo, argumentovalo tým, že spôsob riešenia sporov medzi investorom a štátom prostredníctvom arbitráže, tak ako bol zavedený aj v investičnej dohode s Holandskom, je v rozpore s právom EÚ.

Prehratá arbitráž o zisku zdravotných poisťovní na európskom súde

Nemecký súd sa na slovenský podnet pýta Súdneho dvora EÚ, či bola investičná dohoda medzi Holandskom a Slovenskom platná.

Súdny dvor EÚ dal v roku 2016 Slovensku za pravdu a vytvoril zásadný precedens, keď rozhodcovské konanie medzi investorom a štátom vyhlásil za nezákonné.

V rozhodnutí konštatuje, že podľa Článku 218(11) Zmluvy o fungovaní Európskej únie má únijné právo prednosť pred investičnými dohodami platnými medzi členskými štátmi EÚ.

„Nedávne rozhodnutie Achmea vydané Súdnym dvorom je výsledkom takmer 10 ročných snáh zástupcov Ministerstva financií prezentovaných na rôznych fórach (súdnych, politických, či akademických), na ktorých bola príležitosť presadiť túto právnu pozíciu,“ píše sa vo vládnom návrhu.

Z rozhodnutia Súdneho dvora tak vyplýva, že dohody o ochrane investícií, medzi členskými štátmi Únie sú neplatné. V súčasnosti v rámci EÚ medzi krajinami existuje takmer 200 takýchto dohôd, pričom väčšina z nich obsahuje doložku, na základe ktorej môže investor iniciovať arbitráž voči štátom.

Hlavný konflikt podľa Súdneho dvora EÚ neleží medzi európskym a medzinárodným investičným právom. Z jeho pohľadu je problematické, ak právo EÚ vykladá, či dokonca uplatňuje rozhodcovský súd, ktorý nemožno považovať za súdny orgán členského štátu Únie.

V sporoch medzi investorom a štátom by preto nemali rozhodovať arbitrážne súdy, ale súdy členských krajín.

Nechceme čakať

Európska komisia ešte pred rozhodnutím Súdneho dvora EÚ v prípade Achmea žiadala v roku 2015 členské štáty o ukončenie bilaterálnych investičných zmlúv, ktoré uzatvorili medzi sebou. Zo všetkých krajín k tomuto kroku zatiaľ pristúpilo iba Írsko a Taliansko.

Vzhľadom k tom, že potrebnú ochranu investorom z EÚ poskytujú pravidlá Jednotného trhu, bilaterálne investičné zmluvy podľa európskej exekutívy nie sú potrebné.

Komisia v tomto momente vedie so štátmi dialóg o možnosti riešenia situácie na multilaterálnej úrovni – politickou deklaráciou všetkých členských krajín EÚ, že akceptujú následky rozhodnutia Achmea.

Investičné arbitrážne tribunály v EÚ postupne končia

Krajiny EÚ majú postupne rušiť arbitrážne tribunály, ktoré rozhodujú v sporoch medzi investormi a štátmi. Pričinilo sa o tom rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v spore Slovenska a holandskej firmy Achmea.

 

To ale podľa rezortu financií môže trvať príliš dlho. Ministerstvo pod vedením Petra Kažimíra preto navrhuje osloviť všetky členské štáty, s ktorými má platné investičné dohody, nakoľko „ide o najrýchlejšiu a najschodnejšiu alternatívu riešenia súčasnej situácie“.

„Alternatívne v prípade, ak oslovený členský štát nebude ochotný pristúpiť k bilaterálnemu ukončeniu platnosti príslušnej intra-EÚ dohody, prichádza do úvahy aj mnohostranné ukončenie, ktoré presadzuje Komisia, pričom sa odhaduje, že celý proces by mal trvať 18 mesiacov,“ píše sa v schválenom materiáli.

Dohody s nečlenskými štátmi

Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ ale otvorilo aj viacero otázok ohľadom úlohy arbitrážnych súdov v existujúcich bilaterálnych investičných dohodách s tretími krajinami.

Ako píšu autori analýzy Centre for International Environmental Law & ClientEarth, tento precedens by mohol znamenať, že investori z krajín, ktoré nepatria do EÚ, nebudú mať možnosť obracať sa na rozhodovacie súdy v sporoch krajinami európskej dvadsaťosmičky.

„Rozsudky v prospech investorov tretích krajín môžu byť napadnuté a nevynútiteľné pred európskymi súdmi a členské štáty môžu byť požiadané, aby prerokovali investičné dohody, alebo od nich dokonca odstúpili,“ píše sa v štúdii.

Luxemburská inštitúcia v súčasnosti skúma aj súlad tzv. systému investičných súdov, ktorý je súčasťou obchodnej dohody medzi Kanadou a EÚ, s právom EÚ. Jej názor tak bude mať veľký význam pre budúcnosť pre investičné dohody Únie s tretími krajinami, do ktorých bola začlenená nejaká forma rozhodovacieho orgánu.