Vláda sľubuje ambiciózne zmeny v inštitucionálnom nastavení eurofondov

Na snímke zľava podpredseda NRSR Peter Pellegrini (SMER-SD), podpredsedníčka vlády pre investície a informatizáciu SR Veronika Remišová (Za ľudí), predseda vlády SR Igor Matovič (OĽaNO), predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) a podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý (Sme rodina) počas 6. schôdze NR SR v Bratislave 20. apríla 2020. [FOTO TASR/Jaroslav Novák]

Programové vyhlásenie vlády avizuje radikálne zníženie počtu operačných programov, ako aj počtu úradov, ktoré budú zapojené do procesu rozhodovania o eurofondoch.

Podpredsedníčka vlády pre investície a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí) od nástupu do úradu sľubuje upratovanie v eurofondoch. Ako by to malo vyzerať v praxi, prvýkrát detailnejšie popisuje Programové vyhlásenie vlády.

„Eurofondy sú pre ľudí na Slovensku synonymom rozkrádania, korupcie, podvodov pri verejnom obstarávaní. Pre rozvoj krajiny je však kľúčové, aby sme tieto peniaze využili rozumne, efektívne a hlavne na zmysluplné projekty a iniciatívy, ktoré pomôžu ľuďom a nie rôznym špekulantom,“ píše sa programovom dokumente, ktorý v nedeľu (19. apríla) schválila vláda.

Väčšina avizovaných zmien sa týka zjednodušovania a transparentnosti eurofondov. Tou najambicióznejšou je prestavba inštitiucionálnej architektúry, ktorá má čerpanie na starosti.

Program Slovensko

Programové vyhlásenie vlády sľubuje veľkú zmenu v skladbe operačných programov. Operačné programy (OP) sú kľúčové plány, v ktorých členské štáty definujú, ako chcú využiť peniaze z európskych fondov. Ich počet a zameranie závisí od prístupu členského štátu.

Niektoré krajiny programy prispôsobujú konkrétnym regiónom (Portugalsko, Poľsko), iné zas na jednotlivé oblasti, ako doprava, životné prostredie a podobne. Slovensko doteraz – s výnimkou OP Bratislavský kraj v období 2007 až 2013 – volilo stratégiu celoslovenských sektorových programov. V tomto programovom období ich má Slovensko osem, v tom predošlom ich bolo ešte o tri viac.

Politické strany súčasnej koalície pred voľbami sľubovali okresať ich počet, čo sa napokon odzrkadlilo aj vo vyhlásení vlády.

Za zlé čerpanie eurofondov dnes nikto nenesie zodpovednosť, strany to chcú zmeniť

VOĽBY 2020 | Politické strany pred štartom nového programového obdobia zdôrazňujú potrebu zjednodušiť, zefektívniť a spriehľadniť proces čerpania eurofondov. Konkrétne opatrenia, ako to chcú dosiahnuť, vo volebných programoch až na niekoľko výnimiek chýbajú.

„S cieľom zjednodušenia a zrýchlenia implementácie pripraví vláda Partnerskú dohodu a implementačnú štruktúru s jedným operačným programom Slovensko,“ píše sa v programovom vyhlásení. Operačný program bude riadiť jeden riadiaci orgán. Tým bude novovznikajúce Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, do čela ktorého sa postaví podpredsedníčka Za ľudí Veronika Remišová.

V súčasnom nastavení každý operačný program riadi iné ministerstvo, prípadne Úrad vlády. Riadiace orgány časť kompetencií presúvajú na sprostredkovateľské orgány. Iba v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu je 18 sprostredkovateľských orgánov. Ide hlavne o samosprávne kraje a krajské mestá. Oproti ostatným krajinám Únie ide o nadštandardne vysoký počet úradov zapojených do riadenia fondov EÚ, na čo už dlho upozorňujú aj prijímatelia finančnej podpory.

Vláda teraz chce „nastaviť efektívnu inštitucionálnu architektúru“, a počet sprostredkovateľských orgánov znížiť.

O Partnerskej dohode, teda kľúčovom dokumente, ktorý nastavuje fungovanie eurofondov na najbližších sedem rokov, slovenská vláda s Európskou komisiou rokuje od jesene.

Nejasné agrodotácie

Novovzniknuté ministerstvo podľa vyhlásenia vlády preberie aj agendu regionálneho rozvoja z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, pričom menuje Integrovaný regionálny operačný program, cezhraničné programy.

Z toho zatiaľ nie je jasné, ako sa spojenie dotkne čerpania poľnohospodárskych dotácií, keďže pod regionálnu agendu spadá aj Program rozvoja vidieka (PRV), druhého piliera Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Ide o veľmi podobný dotačný systém ako v prípade fondov EÚ v rámci kohéznej politiky EÚ. Program rozvoja vidieka dnes riadi rezort pôdohospodárstva.

Vláda v dokumente navyše nadväzuje na sľub z volebného programu hnutia OĽaNO, že bude premiestňovať prostriedky z prvého piliera, teda priamych poľnohospodárskych platieb, do programu rozvoja vidieka.

Eurofondy po roku 2020: Ako je do prípravy dotačného obdobia zapojená občianska spoločnosť?

Podľa Centrálneho koordinačného orgánu je slovenské nastavenie eurofondov „silno participatívne“. Ochranár Daniel Lešinský ale poukazuje na to, že zástupcovia tretieho sektora štátu s eurofondami pomáhajú zadarmo. 

Poľnohospodársky analytik Ján Pokrivčák presun časti agrodotácií pod novovznikajúce ministerstvo nehodnotí ako dobrý nápad. „Prvý a druhý pilier sú navzájom silno prepojené, prvý pilier agropolitiky EÚ dopĺňa druhý a naopak. Bolo by dosť komplikované ich oddeliť na rôzne ministerstvá a asi by to nebolo vhodné z hľadiska riadenia pôdohospodárskej politiky na Slovensku,“ uviedol pre mesačník Agromagazín. Vláda by sa podľa neho skôr mala zaoberať zlepšením fungovania PRV. Farmári dlhodobo upozorňujú na jeho administratívnu náročnosť a netransparentnosť a subjektivitu v hodnotení projektov.

„PRV patrí jednoznačne pod ministerstvo pôdohospodárstva. Zle fungujúce štátne inštitúcie by nemali predurčovať výber nástrojov poľnohospodárskej politiky, je potrebné zlepšiť fungovanie štátnych inštitúcií,“ myslí si odborník z Inštitútu pôdohospodárskej politiky.

Kontrola a hodnotenie

Keby sa mali dlhoročné výhrady žiadateľov o eurofondy zhrnúť do jednej vety, znela by zhruba takto:  Získanie eurofondového projektu je prebyrokratizovaný, zdĺhavý a nepriehľadný proces s nejasným výsledkom, o ktorom nerozhodujú skutoční odborníci, ale úradníci bez skúseností.

Zjednodušovanie ich čerpania je už tradičným prísľubom každej nastupujúcej vlády. Trúfa si naň aj kabinet Igora Matoviča.

Žiadateľom vláda avizuje zjednodušenie implementačných a metodických postupov a tiež vykazovania verejných výdavkov. Veľkou zmenou je centralizácia kontroly verejného obstarávania. Po novom ju bude vykonávať iba Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO).

Tak ako navrhovali koaličné strany vo volebných programoch, sľubuje zlepšiť aj kontrolu čerpania zverejňovaním čo najväčšieho množstva informácií.

Experti o eurofondoch na Slovensku: Pri čerpaní zlyháva systém aj ľudský faktor

Problémy s nedostatočnými personálnymi kapacitami pri čerpaní eurofondov nemajú iba samosprávy. Odborníci poukazujú aj na neuspokojivé odborné znalosti a praktické skúsenosti ministerských úradníkov, ktorí o eurofondoch rozhodujú. 

Pre odstránenie podvodov a pochybení s európskymi peniazmi chce vytvoriť verejne prístupnú komunikáciu/sieť „Urgent Case Alarm“, ktorá má umožniť zdieľanie informácií o nezrovnalostiach. Zároveň sa sprísnia podmienky čerpania pre prijímateľov, ktorí sú podozriví zo spáchania trestného činu, alebo konfliktu záujmov.

V posledných rokoch Slovensko bojovalo s nedostatkom odborníkov na hodnotenie eurofondových projektov, prípadne ich kvalitou. Problém chce vláda vyriešiť zapojením zahraničných hodnotiteľov. Tých slovenských ide motivovať napríklad rozdelením hodnotenia projektu na jednotlivé časti.

Pravidelným vzdelávaním sľubuje tiež skvalitniť úroveň úradníkov, ktorí o eurofondoch rozhodujú.

Vláda nadviaže aj na niektoré opatrenia prijaté predošlou vládou. Ide napríklad o sieť regionálnych informačno-poradenských centier (IPC). Osem kancelárií vznikalo postupne od roku 2016, aby  pomáhali prijímateľom s projektami a odstrihli tak zo systému súkromné poradenské agentúry. Firmy a samosprávy vznik IPC hodnotili pozitívne.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press