Vladimír Šucha: Nástup umelej inteligencie nepotrvá roky, ale mesiace

Generálny riaditeľ Spoločného výskumného centra Vladimír Šucha. [Twitter/Ulla Engelmann]

Ak má Európa snahu modelovať budúci vývoj ľudstva, musia členské krajiny EÚ reagovať na výzvy spojené s rozvojom umelej inteligencie spoločne. Pozícia Slovenska v rámci EÚ je v tejto oblasti slabá, hovorí generálny riaditeľ Spoločného výskumného centra.

Zavádzanie umelej inteligencie musí mať pozitívny dopad na spoločnosť. Uviedol to diplomatický poradca podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Miloš Koterec vo svojom prejave na konferencii o umelej inteligencii, ktorá sa vo štvrtok (11. októbra) konala na Stálom zastúpení Slovenskej republiky pri EÚ v Bruseli.

Koterec pre TASR pripomenul, že v rámci Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu vznikla sekcia, za ktorú je zodpovedný a ktorá bude oveľa intenzívnejšie ako doteraz sledovať agendu exponenciálnych alebo rušivých technológií. Tie podľa jeho slov v najbližších rokoch zmenia fungovanie celej spoločnosti a začnú sa „tlačiť“ do hodnôt, na ktorých EÚ vybudovala svoju existenciu.

Umelá inteligencia Slovensko neobíde

ŠPECIÁL / Názor / Svet, kde je čoraz ťažšie rozoznať, či sa na druhej strane hovoru nachádza reálna osoba alebo robot, sa začína stávať realitou. Na Slovensku preto vzniká nová platforma, ktorá sa zameria práve na potenciál a výzvy spojené s napredovaním umelej inteligencie.

Generálny riaditeľ Spoločného výskumného centra (JRC) Vladimír Šucha na podujatí pripomenul, že Európska komisia v apríli zverejnila svoj politický dokument, ktorom poukazuje, aké dôležité je mať koncepciu umelej inteligencie.

V novembri exekutíva Únie predstaví európsku správu o stave umelej inteligencie. Stostranový prehľadný a zrozumiteľný dokument je podľa Šuchu určený nielen pre politikov, odborníkov a priemysel, ale aj pre širokú verejnosť, a sú v ňom údaje, ktoré naznačujú, ktorým smerom sa treba pri rozvoji UI uberať.

AI je súčasnosť, nie budúcnosť

Na jar budúceho roka eurokomisia otvorí Európske observatórium umelej inteligencie, ktoré bude na dennej báze poskytovať údaje, poznatky a analýzy z tejto oblasti.

„Umelá inteligencia nie je budúcnosť, je to súčasnosť. Je už s nami. Nástup umelej inteligencie a jej penetrácia do spoločnosti sú extrémne rýchle. Nemáme desať rokov, skôr sa to pohybuje v období mesiacov,“ zopakoval Šucha názory z prednášky na konferencii.

Podľa jeho slov Európania musia reagovať už teraz a spoločne – ako členovia EÚ -, lebo ani jedna z členských krajín Únie ne je konkurencieschopná na globálnom poli so Spojenými štátmi a s Čínou.

Využívanie umelej inteligencie v dátových centrách sa posúva na ďalšiu úroveň

Google začal používať umelú inteligenciu na kontrolu chladiacich systémov svojich dátových centier. Toto opatrenie, ktoré nahradilo zamestnancov z mäsa a kostí, je spôsob, akým chce znižovať emisie a spotrebu energie.

Spresnil, že najmä Čína neuveriteľným spôsobom investuje do výskumu a vývoja v oblasti UI, a teraz je zhruba na úrovni EÚ. Avšak po odchode Spojeného kráľovstva z Únie Čína Európanov predbehne, lebo Briti zaisťujú v rámci EÚ zhruba jednu štvrtinu z celkového počtu aktivít v oblasti umelej inteligencie.

„Je najvyšší čas sa na túto oblasť zamerať a robiť výrazné kroky, aby budúcnosť nedizajnoval niekto iný, ale my sami. To je najdôležitejší odkaz – ak chceme, aby to išlo európskou cestou, tak to musíme urobiť sami,“ zhodnotil situáciu.

V4 je v AI slabá

Z pohľadu celoeurópskeho snaženia Šucha upozornil na to, že pozícia krajín Vyšehradskej štvorky a teda aj Slovenska je pri vývoji umelej inteligencie slabá. A to tak v oblasti výskumu, ako aj v oblasti priemyslu a podnikania. Dodal, že v prípade Slovenska je relatívne vysoké percento pracovných miest, ktoré sú robotizovateľné a budú sa v krátkom čase robotizovať. Z tohto pohľadu sú investície do rozvoja umelej inteligencie a digitálnej transformácie strategickým záujmom.

V4 predstavila svoje stanovisko k umelej inteligencii

Krajiny Vyšehradskej štvorky žiadajú, aby Únia navýšila finančné prostriedky pre digitálne projekty a aby sa Európska komisia aktívne zapájala do spolupráce členských štátov pri vývoji umelej inteligencie. Jedným z návrhov je aj otvorenie Európskeho observatória pre umelú inteligenciu.

Šucha však zároveň upozornil, že umelá inteligencia, to nie sú len roboti, ako si to často verejnosť mýli.

„Umelá inteligencia je integrálny názov pre súbor desiatich i viacerých technológií. Schopnosť pozorovať svoje okolie, zbierať a vyhodnocovať údaje a robiť inteligentné rozhodnutia – to je zhruba charakteristika umelej inteligencie,“ vysvetlil Šucha.

Dodal, že robotizácia je súčasťou umelej inteligencie, ale nie je to jej jediná časť.

Umelá inteligencia je parným strojom dneška, hovorí Komisia

Európska komisia predložila v stredu (25. apríla) sériu opatrení, ktoré majú umožniť, aby umelá inteligencia slúžila európskym občanom a posilnila konkurencieschopnosť Európskej únie v tejto oblasti.

V tejto súvislosti Šucha upozornil aj na motto, „dáta sú nové zlato“. Pripomenul, že ak v 20. storočí ľudia bojovali o ropu, tak v 21. storočí bojujeme o dáta, a tie sú súčasťou úspechu, lebo AI by bez dát nemohla existovať.

„Umelá inteligencia je v konceptuálnej forme s nami už 60-70 rokov, ale nemohla sa rozvíjať, lebo nebolo dostatok údajov. Teraz zažívame explóziu dát. Ak chceme vybudovať umelú inteligenciu, musíme mať výskum a vývoj – ale predovšetkým výpočtovú kapacitu našich dátových centier a najmä voľný pohyb dát a prístup k dátam,“ vysvetlil.

Slovenská vláda chce robiť viac

Podľa Koterca chce slovenská vláda urobiť ešte viac. „Je potrebné, aby sa zmenil negatívny vývoj, ktorý pociťuje Európa, ale na Slovensku je citeľnejší – odliv mozgov a expertov z oblasti špičkových technológií. To sa dá urobiť tak, že začneme oveľa viac podporovať výskumné a vývojové centrá,“ vysvetlil Koterec.

Podľa jeho slov slovenské školstvo generuje dostatok expertov, ktorí v oblasti umelej inteligencie môžu pracovať. Ale tým, že na Slovensku neexistuje silný dopyt po takýchto expertoch, že je málo sofistikovaných firiem a laboratórií, mladí experti odchádzajú za uplatnením do zahraničia.
Diplomatický poradca podpredsedu vlády zdôraznil, že vláda chce preto oveľa intenzívnejšie podporovať mechanizmy na podporu výskumu a vývoja.

To platí aj pri podpore podnikov, ktoré sa orientujú na vývoj, osobitne však pre malé a stredné podniky.

Firmy budú pre umelú inteligenciu meniť nielen pracovné pozície, ale aj prístup k zákazníkom

ŠPECIÁL / Súkromné spoločnosti nielen v Európe, ale na celom svete, už s automatizáciou a robotizáciou začali. Prirodzene teraz musia riešiť otázky správnej implementácie a preskupovania pracovných síl, ale aj zásadné oblasti vlastných vízii, hodnôt a etiky.

Koterec upozornil aj na význam vzdelávania na národnej ale aj celoeurópskej úrovni. Spresnil, že Ministerstvo školstva začína intenzívne reagovať na tieto výzvy, ale treba urobiť viac a to v rámci celej Únii.

„Vzdelávanie je doménou národných vlád, ale treba viac spolupracovať. Podľa môjho názoru by sa kódovanie, používanie programovacích jazykov, malo stať jedným zo štandardných jazykov, ktoré sa deti v EÚ budú učiť už na základných školách,“ uviedol.

Priznal však, že nie všetci žiaci budú v tomto odbore vynikať, ale bude možné už od začiatku identifikovať deti so záujmom o túto oblasť.