Predsedníčka Európskej komisie chce rozbehnúť trh s prírodnými kreditmi po vzore systému európskeho systému obchodovania s emisiami. Poľnohospodárom by tak podľa jej predstavy dali nový príjem v prípade, že budú robiť aj aktivity pre prírodu, klímu alebo pohodlie zvierat.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen vyhlásila, že Európska únia potrebuje nové finančné nástroje, ktoré budú odmeňovať poľnohospodárov prispievajúcich k zastaveniu straty biodiverzity a riešeniu klimatickej krízy.
Dodatočné peniaze by podľa nej mali kompenzovať náklady tých fariem, ktoré sa „starajú o pôdu, vodu a ovzdušie“. „Nastal čas odmeniť tých, ktorí slúžia našej planéte,“ vyhlásila von der Leyen na mníchovskej konferencii DLD Nature.
Riešením by podľa šéfky eurokomisie mali byť prírodné kredity. Veľa detailov k nim zatiaľ neuviedla, no povedala, že by mali fungovať podobne ako systém obchodovania s emisiami v EÚ (ETS systém). Obchodovanie s emisiami sa podľa nej za ostatných 20 rokov ukázalo ako „neuveriteľne efektívne“.
ETS funguje tak, že znečisťovateľ, napríklad firma v priemysle, vypúšťajúci skleníkové plyny platí za vytvorené emisie nákupom emisných povoleniek. Vyzbierané peniaze potom štát posunie na projekty samospráv a firiem, ktoré buď prispievajú k riešeniu klimatickej krízy, alebo pomáhajú s prispôsobovaním sa jej dôsledkom. Systém okrem toho firmy motivuje investovať peniaze do zelenších technológií s nižšou uhlíkovou stopou – čím menej emisií vytvoria, tým menej zaplatia za kvóty.
„Chcete znečisťovať – zaplatíte. Chcete sa vyhnúť plateniu – inovujete. A funguje to. Za tento čas sa emisie skleníkových plynov znížili takmer o 50 percent, zatiaľ čo ekonomika rástla. Zároveň cena, ktorú sme dali na uhlík, priniesla 180 miliárd eur, ktoré sa opätovne investujú do klimatických projektov a inovácií,“ opísala.
Trh s uhlíkom chce von der Leyen kopírovať v prírode – emisie akurát nahradí iné znečistenie. „Máme šancu vytvoriť trh na obnovu našej planéty. Znie to až príliš dobre, aby to bola pravda. No vieme, že so správnymi štandardmi sa to dá dosiahnuť, pretože sme to už raz urobili,“ dodala.
Z prírodných kreditov podľa von der Leyen budú ťažiť tak firmy, ktoré sa do nich zapoja, ako aj poľnohospodári. „Zoberte si vodárenskú spoločnosť, ktorá závisí od zdravého prameňa, alebo ovocnú farmu, ktorá sa spolieha na kľúčovú službu opeľovačov,“ vysvetľovala.
Európska komisia podľa jej slov už v spolupráci s členskými štátmi pracuje na prvých pilotných projektoch, ktoré by prírodné kredity mohli uviesť do praxe. „Pretože to musia byť skutočne prírodné kredity a nie greenwashing,“ dodala.
Proti vlastným expertom
Predsedníčka eurokomisie tak vo svojom prejave nadväzuje na novú filozofiu, ktorú jej do poľnohospodárskej politiky odporučili zaviesť experti zo strategického dialógu pre budúcnosť európskeho poľnohospodárstva.
Radia jej, aby ekologické opatrenia neboli poľnohospodárom vnucované tým, že budú podmienkou čerpania európskych dotácií, čo bol jeden z hlavných motorov hnevu farmárov počas zimných protestov.
Namiesto toho by Únia mala vymyslieť spôsob, ako ich motivovať, aby šetrnejšie postupy na pôde a v maštaliach uplatňovali dobrovoľne.
Strategický dialóg jej na to ponúkol dva nástroje. Prvým je dočasný Agropotravinársky fond spravodlivej transformácie (Agrifood Just Transition Fund, AJTF), ktorý by mal farmám pomáhať s investíciami do ekologizácie výroby.
Druhým je fond na obnovu prírody, ktorý by platil farmárom a hospodárom na pôde za lepšiu starostlivosť o prírodné biotopy. Oba nástroje by mali vzniknúť mimo rámca Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, teda aj mimo jej rozpočtu.
Keď expertný panel zverejnil výsledný dokument, Ursula von der Leyen sľúbila, že ich zohľadní vo vízii pre budúcnosť európskeho poľnohospodárstva, ktorú má predstaviť najneskôr v marci.
Je ale zvláštne, že teraz hovorí o prírodných kreditoch, pretože experti ju v odporúčaniach pred touto možnosťou vyložene vystríhali. „Strategický dialóg považuje za predčasné vyvodzovať konečné závery o možnom budúcom systéme ETS pre poľnohospodárstvo a vyzýva Európsku komisiu, aby ďalej spolupracovala s odborníkmi na posúdení uskutočniteľnosti a relevantnosti takéhoto systému,“ píšu s tým, že v agrosektore by to mohlo mať veľa neželaných dôsledkov, ako ďalšiu byrokraciu pre farmárov či nárast cien potravín pre spotrebiteľov.
Verejným rozprávaním o hľadaní nových finančných zdrojov ale von der Leyen môže poľnohospodárov pripravovať na to, že Spoločná poľnohospodárska politika po roku 2027 už nemusí mať taký štedrý rozpočet ako doteraz.
