Vplyv európskej agropolitiky na krajiny Afriky je dnes už menší, ako sa predpokladalo

Plantáž vo východnej Rwande. [EFE/EPA/Dai Kurokawa]

Dôvodom sú vysoké nároky a ďalšie požiadavky Únie v iných politikách, vrátane produkcie obnoviteľnej energie, zalesňovanie, či ochranu biodiverzity. Aj keby sa prístup samotnej SPP k rozvojovým krajinám zásadne zmenil, potenciál poľnohospodárskeho rozvoja v Afrike by to neovplyvnilo, tvrdia experti.

Európa je pre Afriku hlavným obchodným partnerom v poľnohospodárstve. No v dôsledku pandémie COVID-19 a s ňou súvisiacich finančných obmedzení, či celkových spôsoboch, ako Únia v súčasnosti míňa peniaze, dochádza k výraznému zníženému dopytu.

Centrálnym prvkom vo výrobe sa napríklad v ostatnom období stáva decentralizované zavádzanie obnoviteľnej energie, čo dokáže škálovať poľnohospodárstvo a celkovo posilňovať produktivitu potravín v Afrike, tvrdia odborníci z Európskej komisie.

Aj v tomto kontexte teraz Brusel rozmýšľa nad tým, ako vhodne nastaviť Spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) tak, aby nemala zásadný negatívny vplyv na rozvojové krajiny. Experti však prízvukujú nutnosť prepájania poľnohospodárskej politiky s ďalšími odvetviami, ktoré majú vplyv na pôdu a jej využívanie.

Tretina svetovej pôdy je akútne znehodnotená, môže za to poľnohospodárstvo

Podľa správy OSN sa úrodná pôda stráca tempom miliárd ton za rok. V súvislosti s rastom populácie to predstavuje vážny problém.

Bez zásadných zmien sú vyhliadky neveselé

Na africkom kontinente trpí hladom a podvýživou až 20 percent obyvateľstva. Podľa Africkej rozvojovej banky minuli na dovoz potravín v roku 2017 africké krajiny takmer 55 miliárd eur, pričom do roku 2025 by tento objem bez intervencie mohol narásť takmer dvojnásobne.

Zároveň však Afrika disponuje najväčším množstvom neobrobenej ornej pôdy na svete. Hoci je kontinent považovaný za zdroj mnohých poľnohospodárskych surovín, samotná výroba alebo vlastníctvo zdrojov má pre ich producentov zmysel až vtedy, keď dokážu ich potenciál pretaviť do skutočnosti. Medzi komodity, ktoré sa vo veľkom dovážajú, hoci sa dajú vyprodukovať priamo na kontinente, patrí okrem iného ryža, hovädzie mäso, sójové bôby, cukor a pšenica.

Zmena klímy, dezertifikácia a degradácia pôdy, ale aj masívny nárast počtu obyvateľov vystavujú tieto zdroje obrovskému riziku. Väčšina agroproduktov z Afriky ďalej podľa Medzinárodného menového fondu vo veľkom závisí na dažďoch.

Škody sa dejú na vodných systémoch, pôdach, v strate samotnej biodiverziy, ale zásadne ovplyvňujú aj spoločnosť. Jednak na lokálnej úrovni – najmä medzi malými farmármi, či vyšším požiadavkami na pracovnú silu. A jednak na širšej, až medzinárodnej úrovni, rozširovaním konfliktov a migrácie. Do neho vstupuje aj tlak prebiehajúcej pandémie, ale aj roje púštnych kobyliek, ktoré na mnohých miestach kontinentu zničili tohoročnú úrodu úplne.

„Pokiaľ nebudú prijaté okamžité nápravné opatrenia na správnu obnovu a správu pôdnych a lesných ekosystémov, vyhliadky nie sú veselé,“ píše v magazíne The African Report, poradca pre trvalo udržateľný rozvoj medzivládnej organizácie South Center, Youba Sokona.

Po najteplejšom mesiaci v histórii meraní hrozí Afrike hladomor

Európa pošle 50 miliónov eur do krajín Afrického rohu. Po júli sa totiž znížila dostupnosť tamojších potravín, čo ohrozuje živobytie 13 miliónov ľudí.

Negatívny vplyv agropolitiky Únie?

Aktivisti, mimovládky, ale aj politici dlho upozorňovali, že Spoločná poľnohospodárska politika EÚ má negatívny vplyv na rozvojové krajiny. Opakovali sa správy o dumpingu európskych výrobkov na zahraničných trhoch, či lacných mliečnych produktoch alebo kuracieho mäsa, ktoré ničili malých farmárov mimo Európy.

Využitie vývozných dotácií na odstránenie prebytkov z európskeho trhu malo zase poškodiť lokálnych výrobcov na dovozných trhoch, ktorí čelili dotovanej konkurencii. Neblahé vplyvy začal Brusel skúmať až vďaka europarlamentu, ktorý v roku 2018 zafinancoval spracovanie  prvej komplexnej štúdie.

„Iba prostredníctvom politického prístupu, ktorý prepojí rozličné odvetia, bude možné reagovať na výzvu rozvoja udržateľnejšieho poľnohospodárstva, ktoré sa stane odolné voči vplyvom klimatických zmien,“ konštatovala vtedy správa.

Nový plán pre Afriku: Únia ponúka päť oblastí budúceho partnerstva

S partnermi z Afriky by konečnú podobu partnerstva chcela EÚ schváliť na októbrovom summite. Európa sa vo vzťahu k africkému kontinentu už ďalej nebude riadiť pojmami ako rozvoj a rozvojová pomoc, ale naopak, pojmom partnerstvo.

Jedným z najzásadnejších problémov súčasného nastavenia SPP voči rozvojovým krajinám je podľa expertov fakt, že európska agropolitika je zameraná najmä na pomoc európskym spoločnostiam pri ich prístupe ku komoditám z rôznych regiónov sveta, a to za čo najnižšie náklady. „Doplácajú na to drobní poľnohospodári v rozvojových krajinách, ale aj v samotnej Únii,“ potvrdila správa think-tanku IPES-Food z apríla 2020.

Podľa profesora Alana Matthewsa z Dublinskej Triniti Collage však nemožno problémy drobných poľnohospodárov v Afrike pripisovať len SPP. Hoci priznáva jej zásadný vplyv, podľa neho sa situácia v ostatných rokoch zmenila: „Tým, že sa Únia primárne začala zaoberať problematickými aspektami SPP, prenecháva riešenie doterajších chýb afrických vlád na ich vlastnej zodpovednosti,“ uviedol Matthews v rozhovore pre francúzsky magazín ARC2020.

Podľa štúdie, ktorú profesor viedol a ktorej výskum financovala Európska rada regiónov, dotácie SPP síce vo všeobecnosti naďalej podporujú produkciu, no veľkosť tohto účinku na agregovanej úrovni je pomerne malá. Matthews tvrdí, že bez podpory SPP by bola produkcia v rozvojových krajinách nižšia len o šesť percent.

Nároky ďalších odvetví a politík

Podľa správy, ktorá analyzovala poskytovanie EÚ prostriedkov prostredníctvom „agentúr so sídlom v Ríme“ (FAO, IFAD a WFP) v rokoch 2016 až 2018 sa iba minimálna časť z nich (2,7 percent) týkala agroekológie, teda prepájania ekológie s poľnohospodárstvom. Väčšina podporovala konvenčné poľnohospodárstvo a prístupy zamerané na efektívnosť, ktorých súčasťou bola aj udržateľnosť.

Situácia sa so Zelenou dohodou v Únii zásadne mení. Na pôdu v rozvojových krajinách kladie EÚ čoraz väčšie nároky aj v iných politikách. Fondy, granty, či iné druhy podpory prepája vo veľkom s požiadavkami na produkciu obnoviteľnej energie, výrobu palív, zalesňovanie, či ochranu biotopov. Pôdu, ktorá by sa mohla využívať na poľnohospodárstvo, tak odkláňa od agrovýroby a zvyšuje aj ceny agroproduktov. Podľa analytikov sa tak stierajú všetky potenciálne účinky SPP, zamerané na zvyšovanie poľnohospodárskej výroby.

Alan Matthews preto tvrdí, že aj keby sa prístup SPP k rozvojovým krajinám zásadne zmenil, potenciál poľnohospodárskeho rozvoja v Afrike by to neovplyvnilo.

Spotrebitelia v Únii začali po vypuknutí pandémie kupovať viac zdravých potravín

Pandémia ovplyvňuje stravovacie návyky a celkový životný štýl spotrebiteľov v Európe. Začali sa viac zameriavať na zdravšie a lokálne potraviny dopestované tzv. udržateľným spôsobom, tvrdí správa poradenskej spoločnosti McKinsey.

EÚ musí prijať novú verziu SPP na obdobie 2021 – 2027. No hoci za pôvodným termínom zaostáva, k dohode zatiaľ členské krajiny nemajú blízko. Zatiaľ čo prvý návrh Európskej komisie obsahuje viac opatrení v súvislosti s „ekologickou“ poľnohospodárskou pomocou, celkový rámec SPP zostáva nateraz nezmenený.