Všade dobre doma najlepšie. Čoraz menej Slovákov hľadá šťastie v zahraničí

V roku 2017 sa na Slovensko vrátilo vyš 30 tisíc Slovákov.

Po prvýkrát od krízového roku 2009 prišlo na Slovensko počas posledných dvoch rokov viac ľudi, ako z neho odišlo. Pod Tatry prichádza čoraz viac cudzincov ako aj slovenských navrátilcov. 

Stále viac Slovákov sa vracia zo zahraničia naspäť domov. Zvýšil sa aj počet cudzincov, ktorí prišli na Slovensko za prácou.

Migračná bilancia Slovenska sa prvýkrát od krízy zlepšuje. V roku 2016 prišlo na Slovensko o šesť tisíc ľudí viac ako z neho odišlo. V roku 2017 toto číslo dokonca vzrástlo na 15 tisíc.  Pretrvávajúci pokles počtu obyvateľov sa tak vďaka imigrácii zastavil. Vyplýva to zo štúdie Inštitútu finančnej politiky.

Počet cudzincov rastie

Traja z desiatich prichádzajúcich v roku 2016 boli cudzinci, pričom naďalej narastá význam prišelcov z nečlenských krajín EÚ. Podiel príslušníkov iných krajín na slovenskom prisťahovalectve sa za posledné štyri roky zdvojnásobil. Pochádzajú najmä z Ukrajiny, Srbska, Vietnamu, Číny alebo Kórey.

Títo mieria hlavne do oblastí s nedostatkom pracovnej sily na západnom Slovensku. Väčšina z nich sa hneď zamestná, pričom ich mzdy sa od platov vracajúcich sa krajanov výrazne nelíšia.

Zamestnanosť v Únii láme historické rekordy. Platí to aj pre Slovensko

Nezamestnanosť v Európskej únii klesá. Medziročne si prácu našlo viac ako štyri milióny ľudí. Počet ľudí bez práce stále klesá aj na Slovensku.

„Dve tretiny občanov z iných krajín našlo prácu v roku 2016 v Bratislavskom, Trnavskom alebo Nitrianskom kraji. Najmenej cudzincov pracovalo v Banskobystrickom kraji. Naopak iba necelých 10 % vracajúcich sa Slovákov sa zamestná v hlavnom meste,“ píše sa v dokumente IFP.

Porovnanie s ostatnými krajinami

V rámci krajín vyšehradskej štvorky sme však pre cudzincov stále menej obľúbenou cieľovou destináciou. V roku 2016 u nás žilo päťkrát menej cudzincov ako v Českej republike. Rovnako sme v tomto roku vydali osemkrát menej povolení k pobytu na jedného obyvateľa ako Poľsko.

Počet cudzincov žijúcich na Slovensku síce rastie, no v porovnaní s ostatnými krajinami je aj naďalej nízky. V roku 2016 tvorili len jedno percento našej populácie.

Podiel populácie narodenej v zahraničí je u nás štyrikrát nižší ako v krajinách OECD. Slovensko podľa IFP nevyužíva možnosti na prilákanie vysokokvalifikovanej pracovnej sily. Za nízkym prisťahovalectvom pod Tatry je podľa OECD „striktná imigračná politika a komplikovanosť administratívneho procesu spojeného so sťahovaním sa na Slovensko”.

Návrat domov

Mladí (vo veku 18 až 28 rokov) však aj naďalej vo veľkom počte vyrážajú hľadať šťastie do sveta. Ich počet v tejto vekovej kategórii je stále mierne vyšší ako počet prichádzajúcich. Odídenci v zahraničí hľadajú prácu alebo ďalšie možnosti vzdelávania.

Vysokoškolské štúdium na Slovensku je však čoraz atraktívnejšie pre študentov spoza hraníc. Za posledných desať rokov sa ich počet strojnásobil. V roku 2016 sa k štúdiu na slovenských vysokých školách zapísalo tritisíc zahraničných študentov. Polovica z nich pochádzala z krajín Európskej únie. Zvýšní vysokoškoláci prichádzajú najmä z Ukrajiny, Srbska či Nórska.

Europoslanci odsúhlasili 500 miliónov pre boj s nezamestnanosťou mladých

Európsky parlament schválil navýšenie rozpočtu Iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých. Do roku 2020 sa rozpočet iniciatívy zvýši o 1,2 miliardy eur.

Domov sa ale vracia stále viac Slovákov. Medzi rokmi 2010 a 2015 to bolo každoročne 28 tisíc, v roku 2016 prišlo naspäť až 32 tisíc ľudí. Väčšina z nich sa podľa zistení IFP usadí na Slovensku dlhodobo.

„Podľa prieskumov sú najčastejšími motiváciami spätosť s rodným krajom, vôľa pomôcť slovenskej spoločnosti a nižšie pracovné tempo umožňujúce tráviť viac času s rodinou,“ dodáva IFP.