Všetci súhlasia, že grécky dlh je neudržateľný

Grécky premiér Alexis Tsipras, zdroj: TASR

Euroskupina sa stretla dva dni po tom, čo grécky parlament odhlasoval ďalšie kolo úsporných opatrení, zvyšovania daní a vytvorenie privatizačného fondu.

Ministri sa dohodli, že Grécko podmienky plní uspokojivo a z 3. úverového programu dostane očakávaný ďalší balík peňazí v hodnote 10,3 miliardy eur.

Prvú časť 7,5 miliardy eur dostane v júni, zvyšok v sérii neskorších platieb.

V júli Grécko totiž čakajú splátky veriteľom, Európskej centrálnej banke a Medzinárodnému menovému fondu (MMF).

Rokovania Euroskupiny s MMF sa skomplikovali na otázke o zmiernení dlhovej záťaže Grécka. MMF si to stanovilo ako podmienku pre zotrvanie v programe.

Eurózóna, najmä Nemecko, v nočných rokovaniach v zásade ustúpili, hoci forma odbremenenia sa dohodne až na konci roka.

Šéf MMF pre Európu Poul Thomsen potvrdil, že po kompromisnej rámcovej dohode o postupne zavádzaných opatreniach na úľavu dlhového bremena MMF ostáva súčasťou programu, do budúcnosti však za predpokladu, že „opatrenia na udržateľnosti dlhu, urobia dlh udržateľným“.

„Vítame, že všetci aktéri sa už zhodli na tom, že grécky dlh je neudržateľný“, povedal Thomsen.

Daňové úniky

Ministri financií dnes pokračovali vo širšom formáte Rady (Ecofin).

Témou bol boj proti daňovým únikom veľkých nadnárodných korporácií.

Ako písal denník Irish Times, až 10 krajín má problém so smernicou o boji proti daňovým únikom (ATAD). Tá má byť vlajkovou politickou odpoveďou EÚ na zistenia, že korporácie typu Starbucks či Apple platia v krajinách EÚ, kde tvoria väčšinu zisku mizivé dane.

Krajiny (okrem Írska aj Veľká Británia, pobaltské krajiny, Luxembursko, Belgicko – všetko krajiny s relatívne výhodnými korporátnymi daňovými režimami) majú podľa Irish Times obavy, že dopady smernice neboli poriadne preskúmané preto hrozí „strata konkurencieschopnosti EÚ“ ako celku.

Holandsko dúfalo v rámcovú dohodu počas svojho predsedníctva, ak k tomu nedôjde na dnešnom Ecofine, rokovania preberie Slovensko.

Rovnako tak aj zostavovanie zoznamu daňových rajov pre účely budúcej povinnosti firiem vykazovať svoje aktivity a zaplatené dane v každej krajine, kde pôsobia. Oboje je do značnej miery reakcia na kauzy ako LuxLeaks a naposledy aj Panama Papers.

„Je to aj naša srdcová agenda a v každom prípade budeme v tejto agende pokračovať aj počas slovenského predsedníctva,“ povedal pre TASR minister financií Peter Kažimír.

Na otázku, čo by takýto boj priniesol konkrétne pre slovenskú štátnu pokladnicu, Kažimír hovorí o multiplikačnom efekte niektorých opatrení.

Slovenská vláda je v oblasti boja proti daňovým únikom, najmä v prípade dane z pridanej hodnoty (DPH), podľa neho poučená, že takýto súboj má multiplikačné efekty – na Slovensku to viedlo k vyššej efektivite výberu DPH a nepriamo, ale dokázateľne sa podarilo zvýšiť aj výber priamych daní.