Výdavky rástli, príjmy klesali: Európske samosprávy pre pandémiu prišli o 180 miliárd

Ilustračný obrázok [Pixabay]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Mestá a samosprávy budúcnosti

Samosprávam v Európskej únii sa v roku 2020 zvýšili výdavky o približne 125 miliárd eur. Príjmy im naopak klesli o 55 miliárd. Sila nožnicového efektu sa naprieč európskymi regiónmi líši. Na Slovensku pandémia najviac zaťažila samosprávy na východe.   

Koronavírusová kríza priniesla významné zvýšenie výdavkov pre samosprávy. Príjmy ale naopak klesli, čo vytvorili takzvaný nožnicový efekt. Európsky výbor regiónov v spolupráci so samosprávami vypočítal, koľko peňazí v pokladniciach samospráv chýba. Na základe tvrdých dát z členských štátov, ktoré ich poskytujú, a odhadov predstaviteľov samospráv z krajín, ktoré nie, napokon celkový účet za pandémiu v roku 2020 vyšiel na 180 miliárd eur. Z toho 130 miliárd na úrovni regionálnych vlád a 50 miliárd v mestách a obciach. Vyplýva to z nového Eurobarometra, ktorý každoročne vydáva Európsky výbor regiónov.

Nožnicový efekt, ale nebol rovnako silný vo všetkých krajinách Únie. V absolútnych číslach zďaleka najviac peňazí chýba samosprávam v Nemecku (až 111 miliárd). Ak sa pozrieme na percentuálny podiel, pandémia najsilnejšie zasiahla samosprávy na Cypre (-25 percent), v Bulharsku (-15,33 percenta) a v Luxembursku (-13,5 percenta). Na Slovensku samosprávam z rozpočtov vypadlo približne 200 miliónov eur, čo predstavuje 3,1 percenta z ich celkových príjmov. To znamená, že nožnicový efekt je miernejší ako európsky priemer – 7,3 percenta.

Ekonomika opäť rastie, ale..

Európska komisia uvádza, že v roku 2020 zaznamenala európska ekonomika pokles o šesť percent HDP. Tento rok by podľa odhadov mala narásť o 4,8 percenta. V prvom štvrťroku tohto roku ekonomika ešte klesla o 0,1 percenta. V druhom sa však už ekonomika oživila a narástla o 2,1 percenta.

Oživenie však stále nie je úplné. Komplikujú ho dopady krízy v podobe narušenia dodávateľských reťazcov. „Pandémia a prijaté opatrenia mali vplyv nielen na jednotlivé štáty, ale aj globálny charakter. Prejavilo sa to narušením či zastavením dodávateľsko-odberateľských reťazcov, a teda aj následným pokrízovým nedostatkom niektorých materiálov, výrobkov či komponentov, čo má citeľný dopad na niektoré odvetvia,” vysvetľuje pre EURACTIV.cz analytik Českej sporiteľne Tomáš Kozelský.

Ako je známe, nie všetky odvetvia zasiahla kríza rovnako. Významne postihnutý bol sektor ubytovania, gastro, ale aj automobilový priemysel. Darilo sa naopak kuriérnym službám alebo farmaceutikom. Podľa Kozelského nie je namieste hovoriť priamo o víťazoch a porazených. Platí však, že najsilnejšie zasiahnuté odvetvia sa s následkami vyrovnávajú dodnes.

Rozdielne dopadla kríza aj na jednotlivé štáty, pričom oživenie prebieha v niektorých krajinách pomalšie.

„Zjednodušene sa dá povedať, že najviac boli ekonomickým poklesom zasiahnuté južné štáty, ktoré sú turisticky veľmi obľúbené (Španielsko -10 percent HDP, Taliansko -8,9 percent, Grécko -8,2), menej naopak severské a pobaltské štáty s poklesom ekonomiky v roku 2020 okolo 2-3 percent.

Viceprimátorka Budapešti: Orbán sa ešte dá poraziť, ale ďalšie voľby sú otázkou života a smrti

Cieľom Viktora Orbána je deštrukcia samospráv. Vláda nám berie peniaze aj právomoci a šíri neuveriteľné množstvo lží. Budúcnosť ale ešte nie je daná. Vieme ho poraziť, hovorí viceprimátorka Budapešti KATA TÜTTŐ.

„Zjednodušeně lze říct, že nejvíce ekonomickým poklesem byly postiženy jižní státy, které jsou turisticky velmi oblíbené (Španělsko −10,8 % HDP v roce 2020, Itálie −8,9 % HDP, Řecko −8,2 % HDP), méně naopak severské (které patří k nejkonkurenceschopnějším státům světa) a pobaltské státy s poklesem ekonomiky v roce 2020 kolem 2–3 percent HDP,“ doplnil analytik.

…samosprávam peniaze stále chýbajú

Ako ukazuje Eurobarometer, rozdiely nájdeme aj v rámci jednotlivých štátov. Podobne ako pri štátoch sa dopady pandémie a opatrení líšia najmä podľa charakteru regiónov. S výraznými dopadmi sa opäť museli vyrovnať hlavne oblasti ťažiace z turizmu alebo regióny s ťažko zasiahnutými odvetviami priemyslu.

Eurobarometer zistil, že citlivejšie na pandémiu a opatrenia reagoval východ Slovenska – Prešovský a Košický samosprávny kraj. Týka sa to krátkodobých aj strednodobých dopadov. Dôvody Eurobarometer nemenuje. Dôvodom môžu byť Vysoké Tatry, ktoré dlhodobo ťažili z turizmu. Pri posudzovaní citlivosti bola takisto dôležitá finančná výkonnosť miestnych samospráv.

Pre všetky európske samosprávy koronavírusová pandémia znamenala vyššie výdavky a zároveň nižšie príjmy. Miestne orgány totiž vynakladali viac prostriedkov do oblastí ako sociálna ochrana či zdravotníctvo. Súčasne však prišli o príjmy v dôsledku poklesu ekonomickej aktivity.

Práve to sú „roztvorené nožnice”, o ktorých Eurobarometer hovorí. Holandským samosprávam napríklad z rozpočtu zmizlo 350 miliónov iba na poplatkoch za parkovanie. Cyperské samosprávy prišli o 25 percent príjmov z rozpočtu, bulharské o viac než 15 percent a talianske o takmer 10.

Slovenské samosprávy sú na tom v porovnaní s európskym priemerom lepšie. Vypadlo im „len” 200 miliónov. Zaujímavosťou však je, že viac peňazí chýba mestským a obecným samosprávam (120 miliónov). To je v rozpore s európskym trendom, kde väčšinou viac peňazí chýba regionálnym samosprávam.

Horšie sú na tom samosprávy v Česku. Tamojšie samosprávy stratili celkom 7,8 percenta ich príjmov, čo mierne prevyšuje európsky priemer.

Hrozí Covidová chudoba

Výpadok príjmov samospráv nie je dobrou správou ani pre občanov. Predseda Európskeho výboru regiónov Apostolos Tzitzikostas v tejto súvislosti varoval pred takzvanou „covidovou chudobou”. Tzitzikostas sa obáva vzniku stratenej generácie. Eurobarometer totiž ukázal, že pandémia najviac zasiahla mladých pracovníkov s nízkou kvalifikáciou.

„Portugalské mesto Torre Vedras nebude naďalej schopné financovať jedlo pre študentov, české Kladno možno nebude schopné rozvážať lieky a jedlo dôchodcom,” upozornil.

Peniaze na tieto a ďalšie služby pochádzajú z lokálnych, ale aj z národných a európskych zdrojov. Preto je podľa výboru regiónov kľúčové, aby spolu všetky tri úrovne spolupracovali na cielenom a efektívnom oživení ekonomík. Platí to najmä pri peniazoch z fondu obnovy. Problémom je, že zapojenie samospráv do prípravy a implementácie opatrení financovaných z Nástroja pre obnovu a odolnosť, hlavnej časti európskeho plánu obnovy.

Analýza prvých ôsmich národných plánov obnovy ukázala, že iba tri ich prípravu detailne konzultovali s lokálnymi aktérmi – Nemecko, Belgicko a Poľsko.

„Diskusia s lokálnymi a regionálnymi zástupcami a analýza obsahu národných plánov obnovy ukazuje, že zapojenie lokálnych a miestnych orgánov do prípravy národných plánov bolo ďaleko od uspokojivej miery, čo môže byť prekážkou pri ich implementácii,” píše barometer.