Vyhlásenie krajín G20 prežilo aj schôdzku Trump-Si Ťin-pching

Spoločná fotka dvadsiatich lídrov najväčších svetových ekonomík na víkendovom summite G20. [EPA-EFE/BALLESTEROS]

Dvadsať najväčších ekonomík sveta na dvojdňovom summite G20 podporilo reformu Svetovej obchodnej organizácie. Spoločný záväzok zlepšiť fungovanie medzinárodného obchodného systému nenarušilo ani bilaterálne stretnutie prezidentov Číny a USA.

Napriek množstvu názorových rozdielov sa lídrom dvadsiatich najväčších ekonomík sveta na víkendovom summite G20 podarilo dohodnúť na spoločnom vyhlásení. Jednotne sľubujú zvýšiť úsilie pri ochrane životného prostredia a súčinnosť pri riešení príčin presídľovania utečencov.

Summitu ale dominovali narastajúce obchodné spory medzi dvomi najväčšími svetovými hospodárstvami, Spojenými štátmi americkými a Čínou. Čiastočne upokojenie napätia prinieslo bilaterálne stretnutie prezidenta Donalda Trumpa a jeho čínskeho náprotivka Si Ťin-pchinga. Počas neho sa obaja lídri dohodli na dočasnom 90-dňovom prímerí v prebiehajúcej obchodnej vojne.

Záväzok reformovať WTO

Predsedovia vlád a hlavy štátov v záverečnej deklarácii vyzdvihli „prínos multilaterálneho obchodného systému“ pre rast, celosvetové investície a tvorbu pracovných miest.

Napriek tomu, „systém v súčasnosti nedokáže plniť stanovené ciele a je tu veľký priestor na  jeho zlepšenie,“ priznávajú lídri.

G20 preto podporuje „nevyhnutnú reformu Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorá zaistí jej lepšie fungovanie“.

Únia a Spojené štáty sa majú opäť radi, clá na autá Trump nateraz nezavedie

Európska únia a Spojené štáty sa dohodli, že spoločne „vyriešia“ aj spor ohľadom sporných amerických ciel na dovoz ocele a hliníku. 

Na finálnom znení deklarácie sa ale výrazne podpísalo narastajúce napätie v medzinárodnom obchode. Svetoví lídri, na rozdiel od minuloročného stretnutia v Hamburgu, v ňom tentokrát nepristúpili k obhajobe otvoreného trhu a kritike protekcionistických praktík.

Zmienku o reforme WTO privítali najmä európski zástupcovia, nakoľko si od nej sľubujú riešenie obchodných sporov v rámci platných pravidiel v medzinárodném obchode. Malo by ísť o najväčšiu zmenu vo fungovaní WTO v 24-ročnej histórii tejto roganizácii.

Dočasné prímerie

Horko-ťažko vybojované prísľuby v deklarácii a záväzok reformovať WTO prežili aj ostro sledované stretnutie prezidentov USA a Číny krátko po oficiálnom skončení summitu. Mnohí sa totiž obávali, že sa zopakuje situácia z letného stretnutia G7 v Kanade, kedy sa sedem mocností dohodlo na spoločnom vyhlásení, no americký prezident nečakane svoj súhlas neskôr stiahol.

„Všetci netrpezlivo čakáme na stretnutie, ktoré sa uskutoční za pár hodín,“ hovoril argentínsky prezident Mauricio Macri na tlačovej konferencii po summite. Nepriamo tak priznal, že osud prijatého vyhlásenia do veľkej miery závisí od ďalšieho vývoja v americko-čínskych vzťahoch.

Scenár z leta sa ale cez víkend nezopakoval. Trump sa so svojim čínskym kolegom dohodol na pozastavení obchodnej vojny na 90 dní. Počas tohto obdobia majú Washington a Peking hľadať spoločné riešenie, ktoré by mohol vyústiť aj do uzatvorenia novej obchodnej dohody.

Čínsky prezident Trumpovi prisľúbil zníženie či odstránenie ciel na americké autá, ktoré sú dnes na úrovni 40 percent. Čína sa zároveň zaviazala nakúpiť bližšie nešpecifikované množstvo priemyselných a poľnohospodárskych produktov z USA.

Šéf Bieleho domu sa na oplátku zaviazal, že v januári nezvýši dovozné clá z 10 na 25 percent na čínsky tovar v hodnote 200 miliárd dolárov, ako pôvodne sľuboval. Trump po schôdze pred médiami tradične nešetril pompéznymi vyhláseniami, keď dohodu opísal ako „neuveriteľnú“. Ak sa rokovania medzi obidvoma stranami pohnú dopredu, pôjde podľa neho „o jednu z najväčších obchodných dohôd“ v histórii.

Či sa dosiahnutá dohoda a silné slová skutočne naplnia, je však vzhľadom na skúsenosti s predošlými vyhláseniami amerického prezidenta otázne. Vyhliadky na zlepšenie vzájomných vzťahov ešte pred stretnutím schladil sám Trump, keď hovoril o prínosoch ním zvýšených ciel na dovoz čínskej priemyselnej produkcie.

Krátko pred stretnutím so Si Ťin-pchingom tiež kritizoval Peking pre jeho „predátorskú ekonomickú aktivitu“. Možnosť, že nedôjde k ďalšiemu zvyšovaniu ciel v jednom z rozhovorov označil za „veľmi nepravdepodobnú“.

Donald Trump tak opäť siahol k taktike, ktorá sa mu osvedčila, a kedy svojim oponentom prostredníctvom médií či jeho twitterového účtu pred dôležitými stretnutiami posiela výhražné odkazy. Podobnú stratégiu zvolil aj v lete pred stretnutím s predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudeom Junckerom.

Od nástupu do úradu požaduje od Únie zníženie ciel na americkú priemyselnú produkciu a zosúladenie regulačných štandardov. V opačnom prípade, ako tvrdí, bude európska dvadsaťosmička čeliť novým, zvýšeným clám na dovoz automobil a autodielov z EÚ.

Názorové rozdiely na boj proti otepľovaniu

Ďalšími problémovými bodmi, ktoré do poslednej chvíle komplikovali prijatie spoločného vyhlásenia, boli klimatická zmena a téma migrácie.

Americká administratíva, tak ako minulý rok v Hamburgu, aj na tohtoročnom summite trvala na tom, aby bol do deklarácie zaradený odstavec pripomínajúci rozhodnutie USA odstúpiť od Parížskej klimatickej dohody.

Nová klimatická stratégia: Radikálnu transformáciu zaplatia firmy a domácnosti

Európska komisia zverejnila plán pre bezemisnú ekonomiku do roku 2050. Pred veľkou výzvou stojí stredná Európa, kde sa kombinuje energeticky intenzívny priemysel s nízkymi príjmami.

Ostatné krajiny sa zhodli, že všetci signatári spomínanej klimatickej dohody budú naďalej pokračovať v úsilí bojovať proti otepľovaniu planéty.

Vyhlásenie potvrdzuje „silný záväzok pre ekonomický rast, prístup k energii a bezpečnosť s využitím všetkých dostupných energetických a technologických zdrojov a zároveň dbať na ochranu životného prostredia.“

Skupine európskych krajín sa do spoločného komuniké aj napriek odporu Spojených štátov tiež  podarilo presadiť neurčitý odkaz k téme migrácie.

V texte sa píše, že „obrovské pohyby utečencov“ predstavujú „celosvetový problém“. Zdôrazňuje ďalej „dôležitosť spoločnej akcie, ktorá pomôže vyriešiť základné príčiny presídľovania s cieľom naplniť zvyšujúce sa humanitárne potreby“.