Vyrastie v Šali nová spaľovňa? Investor a aktivisti sa sporia, samospráva je údajne za

Vizualizácia Centra cirkulárnej ekonomiky v Šali [Ewia]

Na Slovensku by už o pár rokov mohla stáť nová spaľovňa. Investor ju chce postaviť v Šali. Zástancovia hovoria o modernom spôsobe nakladania s odpadmi. Kritici tvrdia, že spaľovňa má priveľkú kapacitu, bráni recyklácii a znečisťuje.

Centrum cirkulárnej ekonomiky. Tak by sa oficiálne malo nazývať zariadenie, ktorého súčasťou bude aj zariadenie energetické zhodnocovanie odpadov (ZEVO), ktoré by podľa plánu spoločnosti Ewia a.s. malo vyrásť v Šali. Projekt je momentálne v štádiu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Ak pôjde všetko podľa plánu, stanovisko ministerstva životného prostredia by malo byť známe na jeseň. Potom bude na ťahu samospráva.

Výstavba je však spornou záležitosťou. V Šali sa proti nej šíri petícia, ktorá nazbierala už viac ako dvetisíc podpisov. Podpísal ju aj europoslanec Martin Hojsík (PS/Renew). Petičný výbor výstavbu priamo odmieta. Občania svoj postoj zdôvodňujú toxickými látkami, ktoré bude spaľovňa podľa ich názoru vypúšťať do ovzdušia, vysokou kapacitou, dopravným zaťažením aj spomalením rastu miery recyklácie.

Michal Smolák, prevádzkový riaditeľ Ewie, naopak hovorí, že tieto obavy sú neopodstatnené, kapacitne pôjde „skôr o menšie zariadenie určené výhradne pre regionálny odpad” a prírastok k dopravnému zaťaženiu bude minimálny.

Envirorezort na otázku, či výstavbu podporuje, priamo neodpovedal. Tlačový odbor však pre EURACTIV Slovensko napísal, že „prioritou je zameranie sa na využitie už existujúcich zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov”. Nový program odpadového hospodárstva na roky 2021-2025 v tejto súvislosti spomína cementárne.

Prečo spaľovňa? Prečo Šaľa?

Slovensko v roku 2019 energeticky zhodnotilo 211 tisíc ton komunálneho odpadu. To predstavuje 9,2 percenta z celkového množstva. Problémom je, že na skládky išlo viac ako polovica komunálu. Skládkovanie je pritom v hierarchii odpadového hospodárstva podradené energetickému zhodnocovaniu a všeobecne je považované za najprimitívnejší spôsob nakladania s odpadmi.

Aj preto sa už dlhšie ozývajú hlasy volajúce po výstavbe nových spaľovní. Nové kapacity majú vzniknúť okrem Šale aj v Trnave či pri Prešove. Zvažovala sa aj výstavba na hornej Nitre. Na Slovensku momentálne fungujú dve spaľovne na komunálny odpad – v Bratislave a v Košiciach. Okrem nich dokážu odpad spaľovať aj cementárne.

Nové spaľovne: Pôvodcovia odpadu súhlasia, ochranári sú proti

Ministerstvo životného prostredia jednoznačne neodmieta dodatočné kapacity pre energetické zhodnocovania odpadu, je však proti financovaniu z verejných zdrojov.

Šaľa by mala k už existujúcim kapacitám pridať ďalších sto tisíc ton odpadu ročne. Smolák pre EURACTIV Slovensko uviedol, že v porovnaní s európskymi zariadeniami to nie je veľa. Podľa Smoláka sa v západnej Európe spaľovne s väčšou kapacitou bežne stavajú aj v menších mestách. Príkladom je rakúsky Zistersdorf s približne 5500 obyvateľmi, pri ktorom stojí spaľovňa s kapacitou 160 tisíc ton odpadu ročne.

Investor v Správe o hodnotení a Zvozovej štúdii počíta so zvozovým okruhom od 35 do 50 kilometrov.

„Vo zvozovom okruhu do 35 kilometrov od Šale sa už v súčasnosti produkuje vyše 250 tisíc ton odpadu (ročne, pozn. red.),” konštatuje Smolák, ktorý zároveň zdôraznil, že produkcia tuhého komunálneho odpadu v regióne bude rásť. Investor v Správe o hodnotení vplyvov a Zvozovej štúdii ráta s rastom TKO o tri percentá ročne.

„V regióne za posledných päť rokov priemerne vzrástol objem odpadu o takmer šesť percent. My sme našu prognózu konzervatívne stanovili na trojpercentný ročný rast,” povedal Smolák.

Bude dosť odpadov?

Aktivisti naopak už dnes tvrdia, že spaľovňa nebude mať dostatok odpadu, aby naplnila svoju kapacitu. Slovensko je totiž viazané hierarchiou odpadového hospodárstva či recyklačnými cieľmi. Z hierarchie vyplýva, že energeticky zhodnocovať môžeme len ten odpad, ktorý sa nedá recyklovať. To znamená len ten, ktorý by inak išiel na skládku. Pravdou je, že Slovensko bude skládky pomaly zatvárať. Podľa nariadenia Únie z roku 2018 by do roku 2035 mali členské štáty posielať na skládky maximálne desať percent komunálneho odpadu. Odpad z nich by sa tak teoreticky mohol uvoľniť na energetické zhodnocovanie.

Petičný výbor však v tlačovej správe uvádza, že ani to nemusí stačiť. Mesto Šaľa totiž v roku 2017 poslalo na skládku len 7 838 ton. „Ide o zjavný nepomer voči kapacite Centra cirkulárnej ekonomiky,” píše sa v správe.

Recyklačné ciele zase Slovensko zaväzujú recyklovať viac ako dnes. Podľa rámcovej Smernice Európskej únie o odpade malo Slovensko do roku 2020 recyklovať 50 percent odpadu. Do roku 2025 už 55 percent a do roku 2030 až 60 percent. Cieľ do roku 2020 Slovensko nesplnilo. Zrecyklovalo sa totiž iba 39 percent komunálu. Kritici výstavby aj pre nutnosť zvýšiť mieru recyklácie tvrdia, že odpadov na spaľovanie jednoducho nebude dosť. Takisto upozorňujú, že spaľovne zo svojej podstaty bránia rastu miery recyklácie, a že trojpercentný rast TKO v budúcnosti nie je reálny.

Kg-na-hlavu [Štatistický úrad SR]

Skutočne je pravdou, že produkcia komunálneho odpadu na Slovensku v uplynulých rokoch rýchlo rástla. Dôvodov je viac. Rast produkcie TKO bol doteraz do veľkej miery naviazaný na rast HDP. Všeobecne však platí, že v istom momente sa krivky rozdelia a TKO prestane rásť spoločne s HDP. Európska environmentálna agentúra (EEA) očakáva, že relatívne oddelenie v Európskej únii už od tohto roku. To znamená, že komunál bude rásť, ale už nie tak výrazne. Upozorňuje na to Ladislav Hegyi, asistent europoslanca Martina Hojsíka, vo svojich pripomienkach k Správe o hodnotení vplyvov, ktoré má EURACTIV Slovensko k dispozícii.

Zaujímavosťou je, že s trojpercentným rastom sa neráta ani v Bratislave. Inštitút environmentálnej politiky (IEP) vo svojej analýze Čo s bratislavským odpadom? predpokladá pre roky 2025 až 2040 medziročný rast o približne 2,5 percenta.

Dovoz z ďaleka, zápchy a toxické látky

Podľa petičného výboru to znamená, že spaľovňa bude musieť odpad dovážať. V tom lepšom prípade zo zvyšku Slovenska, v tom horšom zo zahraničia. Takáto prax je dnes zakázaná. Výnimku majú len cementárne. Skúsenosti zo zahraničia však podľa organizácie Priatelia Zeme-SPZ ukazujú, že sa to rýchlo môže zmeniť. Príkladom môže byť Dánsko, v ktorom dnes funguje 23 zariadení na energetické zhodnocovanie odpadu. Tamojšie spaľovne produkujú až päť percent dánskej elektriny a 20 percent tepla a aj vďaka nim posielajú Dáni na skládky menej ako jedno percento komunálneho odpadu. Zároveň však v tomto prípade dopyt spaľovní po odpade prevyšuje ponuku. Dánske spaľovne ročne dovážajú až milión ton odpadu, zväčša z Británie a Nemecka, uvádzajú oficiálne štatistiky ministerstva životného prostredia z roku 2018. Aj preto chcú Dáni zavrieť až tretinu svojich spaľovní do roku 2030. Podobné príklady zahraničného dovozu majú aj v Rakúsku či Nemecku. Pochopiteľne, s rastúcou vzdialenosťou dovozu rastú aj náklady pre spracovateľa. Ten však pre spaľovňu potrebuje neustály a kontinuálny dovoz odpadu.

Kuvičie hlasy preto varujú pred unáhlenou výstavbou spaľovní na Slovensku. „Investícia do Centra cirkulárnej ekonomiky Šaľa sa musí investorovi vrátiť čo najrýchlejšie, takže kapacitu bude chcieť využiť naplno. Môžeme teda tiež predpokladať, že na naplnenie bude využívať odpad aj z iných regiónov Slovenska, či dokonca zo zahraničia,” tvrdí petičný výbor. Ten tiež konštatuje, že s výstavbou spaľovne v Šali a prípadným dovozom odpadu hrozí zvýšenie dopravného zaťaženia, ktoré je už pre chýbajúci obchvat mesta aj tak vysoké.

Podľa investora ide opäť o nepodložené obavy. Smolák uvádza, že Ewia má záujem spracovávať len odpad z regiónu. Dopravné zaťaženie bude podľa neho minimálne – len na úrovni okolo 0,5 percenta toho súčasného.

Ďalším problémom pre časť občanov sú emisie a toxické látky. Jedným z cieľov Centra cirkulárnej ekonomiky je náhrada fosílnych palív vo výrobe elektriny environmentálne prijateľnejšou alternatívou. V Šali sa v súčasnosti pre centrálne zásobovanie teplom používa zemný plyn a geotermálna energia. Viaceré štúdie však hovoria, že výroba elektriny z komunálneho odpadu produkuje na jednotku energie porovnateľné množstvo emisií oxidu uhličitého ako zemný plyn.

Hegyi tvrdí, že šalianska spaľovňa by ročne vyprodukovala 47 677 ton ekvivalentu oxidu uhličitého. „Toto sú nadpriemerne vysoké emisie skleníkových plynov aj v porovnaní s niektorými inými spaľovňami, nehovoriac o environmentálne šetrnejších alternatívach,” uviedol.

Hojsík o záchrane klímy: Ani pri SNP sa nediskutovalo o nákladoch

Klimatická zmena je katastrofa porovnateľná s druhou svetovou vojnou, ale môžeme ju využiť ako príležitosť, hovorí europoslanec MARTIN HOJSÍK. Slovensko podľa neho nepotrebuje nové spaľovne odpadu ani nové jadrové elektrárne.

Okrem oxidu uhličitého v spaľovni vznikajú aj ďalšie nebezpečné látky – napríklad chlorovodík, fluorovodík, ťažké kovy či dioxíny. Na všetky tieto látky, samozrejme, platia emisné limity, ktoré spaľovňa nesmie prekročiť. Zároveň bude viazaná aj referenčným dokumentom Európskej komisie známym ako Najlepšie dostupné techniky (Best available techniques – BAT).

„Úrovne emisií budú monitorované plne v súlade s nariadeniami a smernicami Európskej komisie,” hovorí Smolák. Pri niektorých látkach však nastáva problém. Príkladom sú brómové dioxíny, ktoré sú externalitou procesu spaľovania určitých látok. Tie sa dnes nedajú merať kontinuálne. Podľa Hegyiho je najlepšou možnou technikou dlhodobé vzorkovanie, s ktorým Správa o hodnotení vplyvov nepočíta. Investor ráta len s krátkodobým meraním dvakrát ročne. Tak to vyžaduje aj vyhláška ministerstva životného prostredia z roku 2012.

Postoj samosprávy je nejasný, envirorezort vyčkáva

Postoj samosprávy k výstavbe spaľovne je nejasný. Mestský úrad v Šali na otázky portálu EURACTIV Slovensko neodpovedal. Michal Toma, šéf petičného výboru proti výstavbe, uviedol, že primátor Šale Jozef Belický sa na stretnutí s Martinom Hojsíkom a zástupcami výboru údajne vyjadril, že „z výstavby nie je nadšený”.

„Reálne však robia všetky kroky preto, aby bola spaľovňa v katastri obce Šaľa postavená, vrátane zamlčiavania informácií, napríklad o rokovaní s pánom Hojsíkom, a písaní PR článkov na webe mesta. Zo súkromnej komunikácie s poslancom som sa dozvedel, že mesto, aj on sám, vidí benefity v potenciálne vyzbieraných daniach z pozemku, kde bude spaľovňa stáť,” uvádza Toma.

Stanovisko samosprávy bude podstatné po tom, ako projekt odsúhlasí envirorezort. Zaujímavosťou je, že spaľovňa nie je jediný projekt Ewie v Šali. V polovici februára spoločnosť oznámila, že chce investovať aj do nového kúpaliska.

„Spoločnosť Ewia plánuje v Šali popri výstavbe Centra cirkulárnej ekonomiky investovať aj do oblasti rekreácie a športu. Výsledkom bude nové letné kúpalisko, ktoré by malo byť uvedené do prevádzky v roku 2023. V prvej etape projektu budú môcť Šaľania využívať tri bazény,” napísala Ewia na svojom Facebooku. Podľa Smoláka kúpalisko so spaľovňou nesúvisí a ide o dva separátne projekty.

Ako sa k spaľovni postaví envirorezort by malo byť známe v záverečnom stanovisku, ktoré rezort, pravdepodobne, vydá na jeseň. Na otázku, či Slovensko potrebuje nové kapacity na energetické zhodnocovanie, ministerstvo odpovedalo vyhýbavo. Naznačilo však, že kapacity súčasných spaľovní spoločne s cementárňami prevyšujú dopyt.

„Ministerstvo životného prostredia disponuje analýzou Žilinskej univerzity, z ktorej vyplýva, že kapacity uvedených zariadení prevyšujú potrebu na našom trhu,” odpovedal tlačový odbor rezortu.