Výskumný program Horizont 2020 chce Komisia nahradiť ambicióznejším Európskym horizontom

Na snímke nový model AeroMobilu, ktorý predstavili novinárom zástupcovia spoločnosti AeroMobil v Bratislave 19. mája 2017. [TASR - Michal Svítok]

Európska Komisia navrhuje nový sedemročný program na podporu vedy a výskumu. Vyčleniť chce na neho 100 miliárd eur. Podľa Bruselu ide o najambicióznejší grantový program vo vede a výskume v histórii EÚ.

Európska komisia v rámci série prezentácií jednotlivých kapitol budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ po roku 2020 vo štvrtok navrhla vyčleniť 100 miliárd eur na výskum a inovácie.

Nový program s názvom Európsky horizont bude stavať na výsledkoch a úspechu predchádzajúceho programu Horizont 2020 a má udržať EÚ na čele globálneho výskumu a inovácií.

Najväčší úspech Európy

Európsky horizont je podľa Komisie doteraz najambicióznejší výskumno-inovačný program v histórii EÚ aj pri ňom platí, že financovanie z eurorozpočtu umožňuje tímom naprieč krajinami a vedeckými disciplínami spolupracovať a robiť nové objavy, vďaka čomu je Európa svetovým lídrom v oblasti výskumu a inovácií.

Podľa eurokomisára pre výskum, vedu a inovácie Carlosa Moedasa súčasný program Horizont 2020 je jedným z najväčších úspechov Európy. „V rámci toho úsilia chceme zväčšiť objem finančných prostriedkov určených Európskej rade pre výskum, aby sme posilnili celosvetové vedúce postavenie EÚ na poli vedy a opätovne zapojili občanov tak, že výskumu v EÚ stanovíme nové ambiciózne méty. Zároveň navrhujeme novú Európsku radu pre inováciu s cieľom modernizovať financovanie prelomových inovácií v Európe,“ uviedol.

 

Európsky horizont bude pokračovať v podpore vedeckej výnimočnosti prostredníctvom Európskej rady pre výskum a štipendií a výmen Marie Curie-Sklodowskej. Zavádza nové prvky ako Európska rada pre inováciu (EIC), ktorá má pomôcť EÚ stať sa priekopníkom v inováciách vytvárajúcich trhy. Pomôže identifikovať a financovať rýchlo sa rozvíjajúce inovácie s veľkým potenciálom na vytvorenie úplne nových trhov. Poskytne priamu podporu inovátorom cez dva nástroje financovania – jedného na počiatočné etapy a druhého na vývoj a uvádzanie na trh.

Misie na boj proti rakovine či plastom v oceánoch

Ďalšou novinkou by mali byť nové celoúnijné výskumné a inovačné misie. Sú zamerané na spoločenské výzvy a priemyselnú konkurencieschopnosť. Môžu siahať od boja proti rakovine cez ekologickú dopravu až po oceány zbavené plastov.

Maximalizácia potenciálu inovácií v celej EÚ znamená, že sa zdvojnásobí podpora pre tie členské štáty, ktoré zaostávajú v úsilí o čo najlepšie využitie svojho výskumného a inovačného potenciálu.

Európsky horizont zefektívni počet partnerstiev, ktoré EÚ spoločne pripravuje alebo spolufinancuje s partnermi, ako je priemysel, občianska spoločnosť a nadácie. Program bude podporovať efektívne a funkčné prepojenia s ďalšími budúcimi programami EÚ, ako je politika súdržnosti, Európsky obranný fond, program Digitálna Európa či nástroj Spájame Európu, ako aj s medzinárodným projektom ITER zameraným na získavanie energie z jadrovej syntézy.

Ambície vs. zdroje: Viacročný rozpočet EÚ 2021-2027

ŠPECIÁL / Slovensko sa pripravuje na škrty vo finančných tokoch z EÚ a na nové podmienky. Debata o európskom rozpočte na ďalších 7 rokov oficiálne začala.

Spoločné výskumné centrum (JRC), ktoré je vedeckým a vedomostným útvarom eurokomisie, bude aj naďalej prispievať k týmto snahám vedeckým poradenstvom, technickou podporou a osobitným výskumom.

Navrhnutý rozpočet vo výške 100 miliárd eur na roky 2021 až 2027 zahŕňa 97,6 miliardy eur pre Európsky horizont a zvyšných 2,4 miliardy eur pre výskumný a vzdelávací program Euratomu.

Program Euratomu, ktorý financuje výskum a odbornú prípravu v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany pred žiarením, bude klásť väčší dôraz na využitia mimo energetiky, ako je zdravotná starostlivosť a zdravotnícke vybavenie, a bude podporovať aj mobilitu výskumných pracovníkov v jadrovej oblasti v rámci akcií Marie Curie-Sklodowskej.

Británia nebude profitovať

Jednou z dôležitých otázok ohľadom budúcnosti európskeho výskumu je ako do neho začleniť Britániu po jej vystúpení z EÚ.

Moedas dúfa, že „do budúcnosti nájdeme spoločné riešenie,“ ako udržať Spojené kráľovstvo vo výskumných projektoch aj po rozdelení. Pripomenul však, že dohoda s Londýnom bude musieť byť vyvážená rovnako ako je to dnes s ostatnými tretími krajinami v rámci súčasného programu Horizont 2020. Nečlenské krajiny podľa dnešných pravidiel nemôžu na základe spolupráce vytvárať „zisk“, vysvetlil Moedas.

Inými slovami, krajine sa vráti len toľko, koľko do výskumného fondu prispeje. Spojené kráľovstvo je dnes pritom najväčším prijímateľom z programu.

„Také sú všeobecné pravidlá,“ vysvetlil Moeadas. Podoba spolupráce však bude závisieť od celkovej dohody o vystúpení, ktorá určí budúce vzťahy EÚ a Spojeného kráľovstva.

Partner

Philip Morris International