Využívanie finančných nástrojov je úspechom, no spojenie s eurofondami ich brzdí

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Finančné nástroje v eurofondoch

Využívanie finančných nástrojov spolufinancovaných z eurofondov dnes brzdí hlavne skostnatený eurofondový systém. Podľa šéfa štátneho investičného fondu Slovak Investment Holding Ivana Lesaya sa napriek tomu podarí z eurofondov investovaných cez finančné nástroje do ekonomiky dostať dodatočnú miliardu eur zo súkromného sektora.

Väčšinu výdavkov rozpočtu Európske únie dnes tvoria nevratné granty – či už v podobe agrodotácií, eurofondov, alebo investičných programov Európskej komisie. V programovom období 2014 až 2020 sa ale zatiaľ najvýraznejšie znížila dominancia grantov v prospech návratnej pomoci cez takzvané finančné nástroje.

Investície v EÚ dnes cez finančné nástroje podporuje 13 rôznych programov, ktoré riadi Európska komisia. Ide napríklad o vedeckovýskumný program Horizont 2020, program na podporu malých a stredných podnikov COSME, či Kreatívna Európa podporujúci kultúrne organizácie.

K nim sa v práve skončenom programovom období pripojil aj takzvaný Junckerov investičný plán (Európsky fond pre strategické investície), teda vyše 20-miliardový fond v správe Európskej investičnej banky, ktorý mal naštartovať investície v EÚ po období ekonomickej krízy.

Finančné nástroje smerujú hlavne do oblastí, ktoré si EÚ vybrala za svoje politické priority. Ide hlavne o výskum a inovácie, podporu malých a stredných podnikov, sociálnu ekonomiku, či opatrenia pre plnenie klimatických cieľov EÚ. Môžu mať podobu úverov, záruk, úrokových dotácií, či priamych kapitálových investícií.

„Určite by finančné nástroje nemali vstupovať tam, kde máme hráčov na trhu – banky alebo investičné fondy. Podpora z verejných zdrojov má ísť tam, kde nie je priestor vyplnený. To je hlavne pri extrémne rizikových a inovatívnych projektoch s pridanou hodnotou,“ vysvetľoval Vladimír Šucha z Európskej komisie na diskusii venovanej finančným nástrojom v eurofondoch.

V programovom období 2021 až 2027 sa celkovo 14 centrálne riadených programov už integruje do jedného investičného programu InvestEU s rozpočtom 24 miliárd eur. Týmto krokom by sa mal celý systém finančných nástrojov zjednodušiť a sprehľadniť.

„Je to správne rozhodnutie, pretože to prechádzajúce obdobie bolo ešte obdobím skautingu a nadšenia, kedy si každý program vymyslel vlastný finančný nástroj a vznikla z toho neprehľadná džungľa,“ dodáva Šucha.

Finančné nástroje v novom programe InvesEU.

Miliarda eur z eurofondov

Finančné nástroje si ale postupne našli svoje miesto aj v eurofondoch, ktoré sú zamerané hlavné na grantové projekty. Pravidlá politiky súdržnosti členským štátom umožňujú využiť prostriedky z fondov EÚ aj na návratnú finančnú pomoc. Niekoľkoročnú skúsenosť s týmto systémom už má aj Slovensko.

V predošlom programovo období 2007 až 2013 išlo na finančné nástroje 1,1 percenta prostriedkov z fondov EÚ, kým priemer v celej EÚ boli tri percentá. Takýto podiel sa v roku 2015 rozhodla z viac ako 13-miliardovej národnej alokácie vyčleniť na návratnú pomoc aj slovenská vláda. Peniaze z jednotlivých operačných programov sú zhromaždené v štátnej investičnej spoločnosti Slovak Investment Holding (SIH), ktorý je teda ako fond fondov za implementáciu finančných nástrojov zodpovedný.

Od rozhodnutia vyčleniť časť eurofondov na finančné nástroje sa alokácia na návratnú pomoc niekoľkokrát zvýšila a SIH má dnes v správe z fondov politiky súdržnosti bezmála miliardu eur.

Návratná pomoc z eurofondov má pre štát viacero výhod. Keďže sa do nich zapájajú banky a iné finančné inštitúcie, mobilizujú do ekonomiky aj súkromné zdroje, ktoré by sa do nej inak nedostali. Zapojenie komerčného sektora navyše zvyšuje pravdepodobnosť, že podporené projekty budú aj úspešné. Tým, že ide o návratnú pomoc, prostriedky sa navyše vracajú späť štátu a stávajú sa tak národnými zdrojmi.

Výhoda úzkeho prepojenia finančných nástrojov s eurofondami je podľa šéfa SIH Ivana Lesaya v tom, že sú vďaka tlaku EÚ využívané efektívnejšie a sú prísnejšie naviazané na konkrétny účel. „Nebyť európskych usmernení, tak by na Slovensku v kritických oblastiach ako inovácie, alebo ochrana klímy a životného prostredia skončilo rádovo menej zdrojov,“ hovorí Lesay.

Diskusia | Finančné nástroje v eurofondoch: Skúsenosti a príležitosti

Inovatívne finančné nástroje chce Slovensko využiť aj pri novej generácii európskej podpory. Cieľom diskusie je na základe doterajších skúseností pomenovať silné a slabé miesta takéhoto spôsobu implementácie eurofondov a poučenia pre ďalšie programové obdobie.

Pomalé čerpanie?

Tým, že sú finančné nástroje nalepené na skostnatený systém eurofondov, narážajú na veľa prekážok. Časť problémov súvisí s európskymi predpismi, no väčšina vzniká na národnej úrovni.

Už tradične jednou z najväčších bŕzd čerpania eurofondov je viacúrovňová kontrola verejného obstarávania, čo má dopad aj na prácu SIH, ktorý musí vo verejnej súťaži vyberať finančných sprostredkovateľov pre finančné nástroje. Pre porovnanie: kým vyhodnotenie verejnej súťaže v okolitých krajinách trvá 200 dní, na Slovensku je to trikrát toľko.

„Do tohto systému sa pridávajú finančné nástroje, ktoré sú principiálne odlišné, keďže zahŕňajú spolufinancovanie súkromným sektorom, pákovanie a vyžadujú si menej kontroly a viac flexibility,“ hovorí Lesay.

Čerpanie eurofondov cez finančné nástroje je v súčasnosti približne na úrovni 40 percent, čo je zhruba rovnaké tempo ako pri čerpaní grantov. Implementácia finančných nástrojov ale oproti nim začala takmer o dva roky neskôr. Tak ako jednotlivé ministerstvá zodpovedné za eurofondy, aj SIH má na využitie nevyčerpaných peňazí už iba dva a pol roka, keďže programové obdobie oficiálne skončí v roku 2023.

„Som presvedčený, že do konca roka 2023 zazmluvnenú miliardu eur vyčerpáme a pri konzervatívnych odhadoch pákovým efektom každé jedno euro premeníme na dve, čiže do ekonomiky potečú dve miliardy eur,“ odhaduje predseda predstavenstva SIH.

Podľa Vladimíra Šuchu je doterajšie využitie finančných nástrojov spolufinancovaných z fondov EÚ napriek niektorým problémom na Slovensku úspechom. „Celkové nastavenie v Európskej komisii je, že je to správna cesta, ktorá sa za posledných 14 rokov osvedčila a ktorá môže v kombinácii grantov podporiť zaujímavé projekty do budúcnosti,“ hovorí Šucha.

Kedy má štát nahrádzať banku? A kde sa hodia finančné nástroje viac ako granty? (ANKETA)

Využitie finančných nástrojov spolufinancovaných z eurofondov, ktoré sú v správe štátneho investičného fondu, má zmysel pri projektoch, kde banky nevedia zhodnotiť ich kvalitu a spoločenský prínos, alebo pri riešení problémov, na ktoré verejné zdroje nestačia.

Prínos menší ako náklady

Prebyrokratizovaný systém eurofondov na Slovensku má pritom aj priamy dopad na ochotu súkromného sektora zapojiť sa do finančných schém štátneho investičného fondu. Veľkú časť prostriedkov totiž SIH investuje cez finančných sprostredkovateľov, ktorí tak sú prostredníkom medzi verejnými peniazmi a ich prijímateľmi.

Jedným z finančných sprostredkovateľov je aj Slovenská sporiteľňa (SLSP), ktorá vďaka spolupráci so SIH poskytuje zvýhodnené úvery na inovácie malých a stredných podnikov, či na projekty v sociálnej ekonomike.

Generálny riaditeľ SLSP Peter Krutil hovorí, že ide o podniky bez „mašinérie pracovníkov“ schopných pripraviť im projekty, ktorými by sa mohli uchádzať o podporu z európskych zdrojov.

„Ten systém je pre ľudí, ktorí riešia často úplne iné problémy, tak zložitý, že my najprv skúšame, či to vieme robiť bez podporných štruktúr. K možnosti európskych peňazí pristupujeme až vtedy, keď vidíme, že je to nevyhnutné. Lebo ten prínos je zatiaľ oveľa menší ako náročnosť, ktorú do toho dávame,“ hovorí Krutil.

Problémom podľa neho tiež je, že sprostredkovatelia nie sú zapojení do tvorby eurofondových pravidiel. „Z administratívneho hľadiska sú tieto pravidlá dokonalé, ale bohužiaľ pre reálny život veľmi ťažko aplikovateľné. Zvyšuje to náklad pre ľudí, ktorí sa majú venovať úplne iným veciam,“ dodáva šéf Slovenskej sporiteľne.

Dôležitý ekosystém

Hlavným pravidlom investičnej politiky SIH je podporovať projekty, ktoré sú životaschopné, no zároveň majú problém nájsť financovanie na komerčnom trhu, pretože sú pre banky príliš rizikové.

Ako hovorí výkonná riaditeľka nadácie Pontis Martina Kolesárová, priestor ponúkajú aktivity, ktorých hlavným cieľom nie je generovať zisk, ale skôr vytvárať pozitívny spoločenský dopad. Občiansky sektor podľa nej čoraz viacej rozmýšľa biznisovo a preto vyhľadáva nové finančné príležitosti, pričom sú pripravené aj na využitie dostupných finančných nástrojov.

Každý byt sa počíta: Dostupné bývanie vie štát podporiť aj z eurofondov

Okrem grantovej pomoci štát využíva eurofondy na podporu podporu dostupného bývania aj návratnou formou v podobe finančných nástrojov. Slovak Investment Holding, ktorý eurofondy spolufinancované z fondov EÚ spravuje, investoval do podniku, ktorý pomáha znevýhodneným osobám s nájomným bývaním. 

Za kľúčové ale považuje budovanie ekosystému sociálnych inovácií, teda podporu rôznych platforiem spolupráce medzi sociálnymi inovátormi. Menuje investície do zberu dát a analýzy dopadov, či tvorbu biznis akcelerátorov a inkubátorov na podporu podnikateľov v sociálnej ekonomike.

„Potrebujeme tvoriť kapacity organizácií a firiem, ktoré prinášajú riešenia na závažné spoločenské problémy. Na strane verejného sektora sa treba zamerať na budovanie dopadovo orientovanej kultúry financovania,“ vysvetľuje Kolesárová.

Vladimíč Šucha súhlasí, že malým podnikateľom v oblasti inovácií by pomohlo vybudovať ekosystémové huby, ktoré im budú poskytovať finančné, odborné a technické poradenstvo. „Oni často nemajú dostatok informácií o možnostiach financovania. To sú tí ľudia, ku ktorým musíme prísť a ku ktorým by všetky tieto peniaze mali dotiecť,“ doplňuje Šucha.

Kombinácia nástrojov pomôže

S vyčlenením časti eurofondovej alokácie na finančné nástroje sa počíta aj v novom programovom období. Presná suma, ktorá pôjde z Operačného programu na návratnú pomoc, zatiaľ nie je známa. Podľa Ivana Lesaya ale dôležitejšie ako objem prostriedkov bude odstrániť regulácie, ktoré implementáciu finančných nástrojov dnes brzdia.

Hovorí, že rozumie frustrácií slovenských eurofondových úradníkov, ktorí sú prístupní k systémovým zmenám, no nemajú na ich vykonanie mandát. „To je úloha pre vládu. Na národnej úrovni z toho treba spraviť prioritu. Potrebujeme postupnými krokmi rozmotať celý tento systém.“

Pozitívnou zmenou v novom dotačnom období je možnosť kombinovať v jednom projekte finančné nástroje s grantami, čo doteraz Európska komisia neumožňovala. Ak grantová časť nepresiahne polovicu hodnoty, projekt pôjde podľa pravidiel finančných nástrojov, ktoré sú flexibilnejšie.

To je podľa Lesaya dôležité pre projekty v oblasti energetickej efektívnosti a sociálnej ekonomiky, kde sa vďaka tomuto kroku budú dať z „nefinancovateľných projektov spraviť financovateľné“.

O presných pravidlách blendingu (kombinácia nástrojov podpory) SIH teraz komunikuje s ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI), ktoré má programovanie nových eurofondov na starosti.

„Dúfame, že z toho nakoniec nebude hybrid, ktorý nebude fungovať. Komunikácia s MIRRI funguje dobre, čiže to vyzerá optimisticky,“ dodáva Lesay.