Wiezik: Neprepojiť klimatické ciele s agropolitikou je premárnená príležitosť

Európskeho parlamentu 6. októbra 2020. [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

Europarlament v stredu odobril nový klimatický zákon. Ten zavádza prísnejšie emisné ciele do roku 2030 aj záväzok dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do 2050. Europoslanec Michal Wiezik legislatívu víta, chýba mu však prepojenie na spoločnú poľnohospodársku politiku.

Klimatický zákon chce zakotviť európske klimatické sľuby do záväznej legislatívy. Emisie skleníkových plynov by sa do roku 2030 mali znižíť o 60 percent v porovnaní s úrovňou v roku 1990. Uhlíkovú neutralitu podľa legislatívy musí do polovice storočia dosiahnuť nielen celá Únia, ale aj, samostatne, jednotlivé členské štáty. Zákon takisto počíta s ukončením priamej aj nepriamej podpory fosílnych palív s výnimkou plynu do roku 2025 vo všetkých členských krajinách. S plynom sa naďalej ráta ako s prechodným palivom.

„Výsledná verzia je solídnym odzrkadlením klimatickej ambície Únie. Teší ma, že boj proti klimatickým zmenám už nie je prehliadaný,” napísal pre EURACTIV.sk Wiezik (Spolu/EPP). Slabou stránkou je podľa neho chýbajúci cieľ v oblasti sekvestrácie uhlíka, čo je relevantné pre biodiverzitnú stratégiu aj lepšie nastavenie spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Podľa Martina Hojsíka je výsledok hlasovania „jasným signálom pre vlády, vrátane tej slovenskej, aby podporili ambicióznejšie ciele pri ochrane klímy”.

Klimatický zákon musí ešte potvrdiť Rada Európskej únie. Európska komisia chce začať vyjednávať s členskými štátmi okamžite.

Kompromisná hranica 

Súčasným európskym cieľom je do roku 2030 znížiť emisie o 40 percent. Európska komisia pôvodne navrhovala tento cieľ sprísniť na 55 percent. Parlament napokon súhlasil s pozmeňujúcim návrhom francúzskeho europoslanca Pascala Canfina (Renew), ktorý žiadal 60-percentnú redukciu.

Legislatíva by mala nastaviť cestu pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality v roku 2050.

Greenpeace: Živočíšna výroba v EÚ tvorí viac emisií ako všetky autá a dodávky dokopy

Ak EÚ nezníži a nezmení produkciu mäsa a mlieka, nesplní svoje klimatické záväzky, tvrdí na základe novej štúdie mimovládna organizácia Greenpeace. Únii odporúča zastaviť dotácie pre priemyselnú živočíšnu produkciu, či znížiť počty hospodárskych zvierat a konzumáciu mäsa. 

„Konečný cieľ klimatickej neutrality Európskej únie do roku 2050 je jasne definovaný a musíme ho dosiahnuť bez ohľadu na strednodobý cieľ 2030. Ten má slúžiť hlavne ako predpríprava na poslednú fázu redukcie emisií po roku 2040, ktorá bude najnáročnejšia,” uviedol Wiezik.

Z vedeckého hľadiska je podľa Wiezika zníženie emisií o 60 percent do roku 2030 „kompromisnou hranicou”. Parlament však musí zohľadňovať „reálne možnosti európskeho priemyslu prispôsobiť sa obmedzeniam už v priebehu nasledujúceho desaťročia”.

Europoslanec Róbert Hajšel (nominant SMER-SD/ S&D) pre TASR uviedol, že zvýšenie cieľov  o 20 percent bude náročné najmä pre štáty strednej a východnej Európy a tie, ktoré sú závislé od využívania fosílnych palív, ako sú uhlie a zemný plyn.

„Tieto krajiny budú mať obrovské problémy s akýmkoľvek zvýšením týchto cieľov nad 50 percent. Budú musieť investovať dodatočné miliardy, ktoré zas budú chýbať v iných oblastiach,” varoval.

Prísnejší monitoring

Komisia vytýčila v zákone aj ďalšie kroky v snahe dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Rovnako zavádza mechanizmy, ktoré by mali monitorovať pokrok členských štátov pri znižovaní emisií. Do roku 31. mája 2023 by Komisia mala predstaviť plán ako uhlíkovú neutralitu dosiahnuť.

Ráta sa aj so vznikom Európskej rady pre klimatickú zmenu – vedeckého orgánu, ktorý bude skúmať súlad európskych právnych noriem s cieľom uhlíkovej neutrality.

Komisia bude mať po novom právo vydávať odporúčania členským štátom, ktorých činnosť nebude v súlade so snahou dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Členské štáty budú povinné takéto odporúčania zohľadniť alebo vysvetliť dôvod svojho konania.

Súčasťou legislatívy je aj povinnosť členských štátov vypracovať a implementovať stratégie adaptácie a posilnenia odolnosti voči vplyvom klimatickej zmeny.

Premárnená príležitosť

Wiezik vytkol klimatickému zákonu chýbajúci cieľ v oblasti sekvestrácie uhlíka (schopnosť lesov viazať uhlík prostredníctvom fotosyntézy).

„Zákon sa venuje v podstate len redukcii emisií a nedefinuje osobitne cieľ v oblasti sekvestrácie uhlíka. To je relevantné pre biodiverzitnú stratégiu, ktorá žiada ochranu a obnovu ekosystémov, čo sa v pozitívnom zmysle prejaví aj na uhlíkovej bilancii, ako aj pre lepšie nastavenie spoločnej poľnohospodárskej politiky,” uviedol.

„Je to premárnená príležitosť, neprepojiť klimatické ciele na biodiverzitu a na spoločnú poľnohospodársku politiku, kde sa dlho volá po skutočnom merateľnom príspevku ku klimatickým cieľom,” dodal.

Na ťahu sú členské štáty

Podľa Hojsíka sú teraz na ťahu vlády členských štátov. Tie by mali v oblasti klímy ukázať jasné stanovisko.

Remišová: Investície z Plánu obnovy by mali byť radikálne zelené

Ministri v pondelok predstavili priority slovenského plánu obnovy v energetike a klimatickej politike. Kedy návrh uvidí verejnosť jasné nie je.

„Teraz je loptička na strane európskych vlád, vrátane tej Igora Matoviča. Od volieb nepočuť doma ani v Bruseli zo strany vlády jasné stanovisko, aké zníženie emisií podporujú. Záväzky pred voľbami boli jasné – 3 zo 4 strán sa zaviazali presadzovať zníženie emisií 65% do roku 2030. Aj preto očakávam od vlády, že konečne povie, či stojí na strane ochrany klímy a života alebo záujmov znečisťovateľov,” uviedol progresívec Hojsík pre TASR.

Novú legislatívu podporil aj Peter Pollák (OĽaNO/EPP). Zároveň však uviedol, že znižovať emisie musia aj krajiny mimo Európskej únie. Únia totiž na jednej strane sprísňuje pravidlá, na strane druhej tým však dáva konkurenčnú výhodu tretím krajinám.

„My sprísňujeme pravidlá pre výrobu ocele v košických železiarňach, ale železiarne z Číny, ktoré vypúšťajú obrovské množstvá emisií, budú mať túto oceľ lacnejšiu a budú mať výhodnejšie postavenie ako košickí oceliari,” dodal.