Z eurofondov sa dá vyťažiť viac, ak si pomôžeme peniazmi z komunitárnych programov EÚ

Mostný objekt na úseku stavby D3 Čadca, Bukov - Svrčinovec ktorá je spolufinancovaná z fondov EÚ. [FOTO TASR - Erika Ďurčová]

Európska únia chce v nasledujúcom programovom období posilniť synergie medzi centrálne riadenými programami a európskymi štrukturálnymi fondmi. Slovensko sa to pokúsi využiť.

Už dnes je isté, že Slovensko v rokoch 2021 až 2027 nebude môcť počítať s tak veľkým eurofondovým balíkom ako v prebiehajúcom programovom období. Podľa návrhu Európskej komisie by sa tiež mala znížiť miera spolufinancovania zo strany EÚ pri projektoch financovaných z Európskych štrukturálnych a investičných fondoch (EŠIF).

Slovensko preto bude musieť hľadať spôsoby ako nahradiť výpadok, respektíve, ako zaistiť efektívnejšie využitie dostupných financií z politiky súdržnosti po roku 2020.

Podľa Richarda Rašiho, ktorý vedie Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu,(ÚPVII) by Slovensko malo začať čerpať viac peňazí z komunitárnych, teda centrálne riadených programov EÚ. .

V súčasnosti Slovensko z komunitárnych programov čerpá len minimálne, V budúcnosti preto podľa Rašiho budú mať tieto finančné prostriedky pre krajinu „mimoriadny význam“.

„Z jedného eura, ktorým prispievame do rozpočtu, čerpáme z týchto programov len dvadsať centov,“ objasňoval podpredseda vlády zodpovedný za eurofondy na podujatí Posilnenie synergií a komplementarít medzi Európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, ktoré minulý týždeň organizoval ÚPVII.

Ambície vs. zdroje: Viacročný rozpočet EÚ 2021-2027

ŠPECIÁL / Slovensko sa pripravuje na škrty vo finančných tokoch z EÚ a na nové podmienky. Debata o európskom rozpočte na ďalších 7 rokov oficiálne začala.

V rámci prebiehajúceho Viacročného finančného rámca, teda dlhodobého rozpočtu EÚ bolo na programy ako Horizont 2020, Erasmus+, Life či Nástroj na prepájanie Európy (CEF) vyčlenených dohromady viac ako 100 miliárd eur. Brusel ale plánuje navýšiť ich financovanie po roku 2020 až na 175 miliárd eur.

„Lepšie čerpanie z týchto programov prispeje k rozvoju našej krajiny a pomôže v budúcnosti kompenzovať výpadok v národnej obálke, ktorý v rokovaniach o budúcom rozpočte EÚ vzniknú,“ vyjadril nádej Raši, ktorého úrad má na starosti aj koordináciu centrálne riadených programov na Slovensku.

Kombinácia finančných nástrojov

Štatistiky z jednotlivých horizontálnych programov ukazujú, že na Slovensku o ich peniaze nie je veľký záujem. Podľa Denisy Žilákovej, generálnej riaditeľky sekcie Centrálny koordinačný orgán Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, ďalším dôvodom slabého čerpania je aj nízka úspešnosť slovenských žiadateľov o dotáciu z komunitárnych programov.

„Chýba koordinácia a kvalita, rozsah a zrozumiteľnosť informácii pre žiadateľov. Niektoré národné kontaktné body sú úspešné, niektoré menej. Chceli by sme to koordináciou zlepšiť,“ popisuje Žiláková.

Centrálne riadené programy však ponúkajú nielen možnosť ako nahradiť eurofondy ale aj príležitosť, ako ich účinnejšie využiť. Už súčasný finančný rámec poskytuje niekoľko možností ich kombinácie so štrukturálnymi fondmi.

Európsky dvor audítorov volá po vyššej hodnote za peniaze v eurofondoch

Slovensko má aj v tomto programovom období problém s pomalým čerpaním eurofondov. Pri rýchlom dočerpávaní pred koncom programového obdobia však hrozí neefektívne využitie finančných prostriedkov, varujú európski audítori. 

„Chceme ďalej zvyšovať synergie medzi jednotlivými finančnými nástrojmi,“ vysvetľuje Žiláková. Slovensko podľa jej slov sa v budúcnosti pri projektoch bude chcieť oprieť o takzvaný blending – to znamená kombinovanie európskych grantov s výhodnými pôžičkami napríklad Európskej investičnej banky.

Za týmto účelom má sa zmeniť aj komunikačná stratégia vlády. V decembri vznikne nová webová platforma, ktorá okrem plánovaných výzvach, bude zhromažďovať aj príklady projektov, kedy sa úspečne podarilo využiť synergie rôznych finančných nástrojov. Jedným z projektov, ktorý taťžil z kombinácie eurofondov s peniazmi z Nástroja na prepájanie Európy a Európskej investičnej banky je časť diaľnice D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec.

Ako zlepšiť úroveň vedy a výskumu?

Opísaný stav dobre dokresľuje pohľad na štatistiky čerpania z vedecko-výskumného programu EÚ Horizont 2020. Hoci Slovensko výrazne nezaostáva v úspešnosti žiadostí o dotácie za európskym priemerom, hlavným problémom je ich nízky počet. Zo všetkých európskych uchádzačov o peniaze z programu Horizont 2020 netvoria tí slovenskí ani jedno percento.

Horizont 2020 je v aktuálnom Viacročnom finančnom rámci najväčším centrálne riadeným programom. Súčasný rozpočet 80 miliárd eur by sa podľa návrhu Komisie v ďalšom sedemročnom období mal navýšiť až na 100 miliárd eur.

Kombinácia finančných prostriedkov z Horizontu 2020 a fondov EÚ určených na vedu dnes ale nie je jednoduchá.

„Dôvodom sú rozličné pravidlá, rozličné implementačné štruktúry a rozliční aktéri zapojení v každom európskom programe a fonde EÚ, čo komplikuje synergie predovšetkým na úrovni projektov,“ vysvetľuje Telemachos Telemachou z Generálneho riaditeľstva pre výskum a inovácie.

Šéf regionálnej politiky Komisie o eurofondoch: Podporujeme silnejšiu rolu regiónov, dohodnúť sa musia so štátom

Konečné slovo ohľadom úlohy regiónov v riadení štrukturálnych fondov EÚ budú mať členské štáty. Úspešná decentralizícia však záleží od administratívnych kapacít na regionálnej úrovni, tvrdí MARC LEMAÎTRE z Komisie. 

Kým napríklad Horizont 2020 finančnou podporou vytvára podmienky pre rozvoj excelentnej vedy a výskum, kohézna politika sa zameriava na podporu vzdelávania v regiónoch či hospodársku transformáciu. S tým súvisí aj rôzny charakter prijímateľov finančnej podpory. K finančným prostriedkom z centrálne riadeného Horizontu majú prístup len tie najkvalitnejšie projekty, ktoré si navzájom konkurujú. Štrukturálne fondy naproti tomu smerujú peniaze najmä do regiónov, kde sú najviac potrebné.

Dobrým príkladom toho, ako sa dá kombináciou rôznych finančných nástrojov zdvihnúť kvalita vedy a výskumu, je Estónsko. Tam sa vďaka dobrému využitiu peňazí z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) podarilo výrazne skvalitniť domáce školstvo a vedu. Tým sa súčasne zvýšili šance estónskych vedcov a inovátorov získať dotáciu z programu Horizont 2020.

Ďalšou možnosťou je kombinovanie finančných prostriedkov z európskeho programu a EŠIF v rámci jedného projektu.

Vláda spísala argumenty za pokračovanie eurofondov a návrhy na ich lepšie využitie

Slovensko nechce, aby sa do bucúnosti eurofondy podmieňovali kritériami, ktoré nesúvisia s cieľmi politiky súdržnosti.

Efektívnemu vynakladaniu peňazí daňových poplatníkov na regionálny výskum má od roku 2015 dopomôcť aj takzvaná „známka excelentnosti“. Táto schéma umožňuje projektom, ktoré boli úspešne hodnotené v rámci programu Horizont 2020, financovanie zo zdrojov kohéznej politiky bez toho, aby museli prejsť novým hodnotením.

„Ak projekt nemôže byť financovaný z programu Horizont 2020, pretože to nedovoľujú jeho rozpočtové obmedzenia, vďaka známke excelentnosti môže byť podporený zo štrukturálnych fondov,“ vysvetľuje Telemachou.

Brusel chce posilniť synergie v Európskom rozpočte

Podľa riaditeľa generálneho riaditeľstva Komisie pre regionálnu politiku zodpovedného za oblasť strednej Európy Ericha Unterwurzachera chce európska exekutíva zabezpečiť väčšiu synergiu programov už v samotných rokovaniach s členskými krajinami o nastavení programového obdobia po roku 2020. V tom má byť nápomocný Európsky semester.

Jeho špeciálne odporúčania pre oblasti, v ktorých majú regióny členských krajín problémy, sú nápomocné pri programovaní štrukturálnych fondov ale aj komunitárnych programov. „To znamená, že už pri previazaní európskeho semestra a partnerskej dohody vznikajú dôležité synergie“, vysvetľuje zástupca Európskej komisie.

Európska komisia zároveň predstavila 50 krokov, ktoré majú prijímateľom po roku 2020 uľahčiť čerpanie eurofondov.

„Je to potrebné, aby sme pre dobré projektové nápady v ďalšom programovom období zaistili jednoduchší a rýchlejší prístup k európskym peniazom,“ približuje zástupkyňa Generálneho riaditeľstva pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a inklúziu Adriana Suková.

Eurofondy po roku 2020: Ako sa na návrh Komisie pozerajú slovenské kraje?

Slovenské samosprávne kraje vítajú zjednodušené pravidlá čerpania európskych dotácií a väčšiu flexibilitu pri ich riadení. Dúfajú, že sa ešte podarí zvrátiť avizované zníženie miery spolufinancovania zo strany EÚ pri eurofondových projektoch. 

Kľúčovým elementom budúceho finančného rámca podľa nej je pripraviť pôdu pre čo najefektívnejšiu kombináciu európskych programov a štrukturálnych fondov.

Táto snaha sa podľa nej prejavila aj na navrhovanej podobe Európskeho sociálneho fondu (ESF) pre roky 2021 až 2027. ESF+ by mal pod jednou strechou zlúčiť programy a fondy so zdieľaným riadením (ESF, Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI) a Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD)) s centrálne riadenými programami (Program EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a  Program EÚ v oblasti zdravia (Health)).

Cieľom Komisie je podľa Sukovej väčšia súčinnosť medzi programami. Vytvorenie jednotného právneho základu pre všetky programy pod ESF+ má zas uľahčiť prácu národných orgánov a život žiadateľom o finančnú podporu z európskych fondov.

Podľa Sukovej sú ale teraz na ťahu aj členské štáty, nakoľko koordinácia medzi jednotlivými riadiacimi orgánmi nie je na požadovanej úrovni. „Je potrebné lepšie zosúladiť to, čo chcú jednotlivé programy dosiahnuť.“

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia