Z Farmy na stôl: Obmedzenia pesticídov sa slovenskí farmári zrejme báť nemusia

Ilustračný obrázok. [Pixabay.]

Členské krajiny pri plnení cieľov potravinovej stratégie nebudú na jednej štartovacej línii. Komisia totiž bude navrhované znižovanie používania pesticídov a hnojív, či zvyšovanie výmery ekofariem počítať priemerne pre celú EÚ. Slovensko tak bude môcť zvyšovať živočíšnu výrobu.

Ciele potravinovej stratégie Z farmy na stôl (Farm to Forky Strategy, F2F) pre znižovanie pesticídov a hnojív do roku 2030 nebude musieť splniť každý členský štát, pretože sa budú uplatňovať pre Úniu ako celok.

Na diskusii portálu PoľnoInfo.sk to uviedol Lukáš Víšek, člen kabinetu výkonného podpredsedu Európskej komisie Fransa Timmermansa.

Od obezity po pesticídy: Nová stratégia EÚ rieši problémy celého potravinového cyklu (INFOGRAFIKA)

Potravinová stratégia Z farmy na stôl má určiť štandard udržateľnej výroby a spotreby potravín pre celý svet. Európska komisia chce, aby európske potraviny boli zdravé, cenovo dostupné a aby ich produkcia zanechávala čo najmenšie stopy na životnom prostredí a klíme.

Ako bude Komisia počítať

Keď Európska komisia v máji zverejnila novú potravinovú stratégiu na ďalších desať rokov, slovenskí farmári nešetrili kritikou.

Desaťročný plán totiž obsahuje viaceré ambiciózne návrhy, ktoré majú zmeniť spôsob práce na pôde tak, aby bolo šetrnejšie k prírode. Tunajší farmári za prehnané považovali najmä plány na zníženie požívania pesticídov a hnojív.

„Komisia prijme dodatočné opatrenia na zníženie celkovej miery používania chemických pesticídov i z nich vyplývajúceho rizika o 50 percent a miery používania rizikovejších 13 pesticídov o 50 pesticídov do roku 2030,“ píše sa v návrhu stratégie, pričom obdobne Komisia píše aj o cieľoch týkajúcich sa hnojív a ekologického poľnohospodárstva. Do roku 2030 sa má požívanie hnojív znížiť o 25 percent. Výmera ekofariem by sa v rovnakom čase mala zvýšiť na 25 percent agrárnej plochy.

Z tejto formulácie nebolo jasné, či každý štát musí splniť uvedené ciele, alebo sa budú počítať priemerne za celú Európsku úniu. Viac svetla do výkladu vniesol Lukáš Víšek, ktorý má v rámci Európskej zelenej dohody na starosti politiky udržateľného poľnohospodárstva.

Dva pohľady na plán EÚ pre biodiverzitu: Ochranári ho vítajú, farmári budú žiadať viac peňazí

Nová stratégia EÚ pre bodiverzitu do roku 2030 podľa ochranárov obsahuje prelomové návrhy na zlepšenie ochrany prírody. Farmári upozorňujú, že zvyšovanie výmery neprodukčných prvkov a ekologického poľnohospodárstva bude vyžadovať väčšiu finančnú podporu z agropolitiky EÚ. 

„Ciele, o ktorých hovoríme, sú na úrovni Európskej únie. To znamená, že nie každý členský štát bude musieť znižovať pesticídy, či zvyšovať plochu ekologického poľnohospodárstva na rovnakej úrovni,“ uviedol na Diskusnom okrúhlom stole o Európskej zelenej dohode a stratégii Z farmy na stôl Lukáš Víšek.

Ide pritom o významný posun vo výklade cieľov oproti tomu, s ktorým pôvodne pracovala aj väčšina tunajších aktérov z agrosektora. Ak by sa naozaj prešlo od povinných národných cieľov, znamenalo by to, že zapracovať budú musieť hlavne krajiny, ktoré dnes chémiu pri práci na pôde používajú najviac.

„Sú štáty, ktoré tieto ciele už interne docielili a sú také, ktoré budú musieť vyvinúť veľké úsilie preto, aby ekologickú a klimatickú záťaž znížili oveľa viac,“ dodáva český euroúradník v službách eurokomisára zodpovedného za klimatické politiky EÚ.

Rôzne štartovacie línie

To je dôležitá informácia pre tunajších farmárov, keďže od začiatku poukazovali na to, že oproti ich kolegom z ostatných krajín EÚ používajú menšie množstva pesticídov a hnojív. Preto požadovali, aby ciele boli šité na mieru jednotlivých štátov EÚ. Rovnaký názor zastáva aj slovenské agroministerstvo.

Hlasy zo Slovenska okrem toho tiež kritizovali vágne formulácie v stratégii. Tie im ale v konečnom dôsledku môžu hrať do kariet. Ako na diskusii upozornil Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko v prípade pesticídov návrh Komisie totiž hovorí o 50-percentnom znížení ich rizík. Obava slovenských farmárov je preto podľa neho zbytočná. „Nie je to len o objeme, ale aj kvalite použitého pesticídu. Je možno použiť viac menej rizikových namiesto tých rizikovejších,“ dodáva Miko.

Z Farmy na stôl: Nová potravinová stratégia EÚ zabúda na nadmernú spotrebu mäsa

Pripravovaná potravinová stratégia EÚ má obmedziť používanie pesticídov, hnojív a antibiotík v poľnohospodárstve. Podľa európskych mimovládok by však mala vytvárať aj podmienky na to, aby ľudia prešli na zdravšiu vegetariánsku stravu.

Zástupcom farmárskych zväzov po predstavení desaťročného plánu chýbala zo strany eurokomisie aj analýza toho, aké socioekonomické dopady bude mať uskutočnenie ambicióznych cieľov. Exekutíva EÚ na analýze podľa Víška v súčasnosti pracuje.

Jednou z nezodpovedaných otázok tiež je, od ktorého roku sa znižovanie chemických vstupov bude započítavať. Pri pesticídoch bude Komisia za referenčný údaj podľa Víška považovať súčasný stav, no štartovacie línie jednotlivých štátov EÚ nemajú byť rovnaké.

„Neznamená to, že, krajina, ktorá už prešla transformáciou, musí aplikovať 50 percentné zníženie rovnako ako ostatné krajiny,“ hovorí. Všetky krajiny by si ale podľa neho mali položiť otázku, či predsa len nutné redukovať použitie pesticídov na národnej úrovni. „Vo väčšine prípadov odpoveď je, že celkom určite áno,“ dodáva.

Príležitosť pre Slovensko

Za takýchto podmienok by tak slovenskí roľníci nemuseli znižovať použitie chemickej ochrany rastlín tak rýchlo, ako si prepočítavali krátko po predstavení návrhu Komisie. Podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emila Macha to je pre nich dobrá správa. „Len dúfam, že to tak bude aj v záväzných nariadeniach,“ vyjadril nádej šéf najväčšej slovenského agropotravinárskeho zväzu.

V takom prípade by sa stratégia Z farmy na stôl z hrozby razom zmenila na príležitosť pre slovenských farmárov.

Agrorezort o potravinovej stratégii EÚ: Ambiciózne ciele vyžadujú viac peňazí z eurorozpočtu

Ministerstvo pôdohospodárstva súhlasí s väčšou podporou ekofariem, no návrh stratégie Z farmy na stôl vyčleniť aspoň 25 percent agrárnej pôdy pre ekologické poľnohospodárstvo je podľa agrorerzortu pre Slovensko príliš ambiciózny. 

Keby sa ciele pre emisie alebo použitie organických hnojív uplatnili pre každú krajinu rovnako, Slovensko by muselo znížiť už aj tak nedostatočnú živočíšnu výrobu. Keď budú ciele nastavené na priemer EÚ, slovenskí farmári by, naopak, mohli svoje chovy zvýšiť.

Podľa údajov Eurostatu slovenskí farmári na jednom hektári pôdy nechovajú ani desatinu množstva poľnohospodárskych zvierat, ako holandskí chovatelia.

„Je to príležitosť, aby sa koncentrácia hovädzieho dobytka v EÚ rozdelila rovnomernejšie,“ myslí si Macho.

To tiež znamená, že Slovensko sa nebude musieť obmedzovať v požívaní hnojív, pretože v ukazovateli aplikácie dávok dusíka na hektár je pod európskym priemerom. „Čo pre niekoho bude znamenať zníženie, pre Slovensko znamená zvýšenie,“ povedal štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Andrej Gajdoš.