Za čo ide bojovať premiér Matovič na videosummite o pláne obnovy EÚ

Na snímke predseda vlády SR Igor Matovič. [TASR/Pavol Zachar]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Slovenská cesta z koronakrízy s európskymi peniazmi

Igor Matovič pred slovenskými poslancami už nehovoril o súdržnosti V4 pri rokovaniach európskej dvadsaťsedmičky o pláne obnovy EÚ po koronakríze. Podľa vlády je dôležité, aby sa kritéria prerozdeľovania peňazí z krízovej pomoci nemenili v neprospech Slovenska.

Už v piatok budú lídri členských štátov prvýkrát diskutovať o pláne obnovy EÚ, ktorý 27. mája predstavila Európska komisia.

Po stredajšom rokovaní vlády už vieme, aké pozície bude pred ostatnými premiérmi a prezidentmi obhajovať  slovenský premiér Igor Matovič (OĽaNO).

Vládny kabinet schválil revidovanú pozíciu k Viacročnému finančnému rámcu (VFR), teda rozpočtu EÚ na roky 2021 až 2027 a novému nástroju na hospodársku obnovu po koronakríze (Nástroj EÚ pre budúce generácie, NEÚBG). Tú následne pred poslancami vo Výbore pre európske záležitosti obhajoval predseda vlády.

V skratke: slovenská vláda je s návrhom Komisie spokojná a čím menej sa bude meniť, tým lepšie pre Slovensko.

„Budem sa na summite snažiť čo najmenej pokúšať osud. Nám výsledky a kritériá (návrhu Komisie) vyhovujú,“ povedal pred poslancami Igor Matovič.

Primerané ambície

Dvadsaťsedmička lídrov o sedemročnom rozpočte v hodnote 1,1 bilióna eur bezvýsledne diskutuje už vyše dvoch rokov. Keďže Komisia teraz k nemu navrhuje pridať za účelom krízovej pomoci pridať ďalších 750 miliárd eur, dajú sa očakávať ešte náročnejšie rozhovory.

Ako už pred videosummitom avizoval predseda Európskej rady Charles Michel, Úniu k dohode čaká ešte dlhá cesta, na ktorej musia krajiny Únie zdolať veľa prekážok.

Napriek prvotným výhradám „šetrnej štvorky“ (Dánsko, Holandsko, Rakúsko, Fínsko) k vytváraniu spoločného európskeho dlhu podľa Michela cítiť všeobecnú podporu pre zámer Komisie financovať plán obnovy z jej pôžičiek na finančných trhoch. V čase, kedy nie je možné zvyšovať národné odvody do eurorozpočtu, je to „jediná alternatíva“ aj podľa slovenskej vlády.

Šéf Európskej rady ale očakáva problémy v diskusii o samotnom objeme finančnej pomoci. Pripomienky voči návrhu eurokomisie majú severské krajiny, ale napríklad aj predseda českej vlády Andrej Babiš.

Slovensko predložené úrovne eurorozpočtu, ale aj NEÚBG podporuje. Vzhľadom na hospodárske dôsledky epidémie COVID-19 ho považuje za „primerane ambiciózny“. Vláda počíta s tým, že veľkosť sedemročného rozpočtu EÚ môže byť po rokovaniach mierne nižšia.

„V záujme Slovenska je zachovať objem VFR aj NEÚBG na úrovni návrhu Komisie, alebo ho znížiť len minimálne, ak by to bolo nutné. Tento navrhnutý objem by mohol byť vhodným kompromisom,“ približuje svoj postoj vláda.

Čo najviac grantov

Ďalším sporným bodom nepochybne bude aj spôsob prerozdelenia krízového balíka. Komisia navrhuje, aby väčšina finančnej pomoci bola nevratná. Podľa jej metodológie nástroj obnovy poskytne 500 miliárd eur vo forme grantov a zvyšných 250 miliárd eur v pôžičkách, ktoré budú musieť splatiť. Dominantnou časťou nástroja obnovy je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, ktorého grantová časť bude tvoriť 310 miliárd eur.

Krajiny šetrnej štvorky ale takýto spôsob alokácie odmietajú. „Neexistuje jasné zdôvodnenie, prečo by Mechanizmus pre podporu obnovy a odolnosti mal poskytovať granty (a nie pôžičky),“ argumentujú dánski vládni predstavitelia.

Opačný postoj ale zastáva francúzsko-nemecký tandem, za ktorým stoja aj krajiny z juhu a východu Únie. Tie chcú, aby oživenie ekonomiky EÚ stálo na grantovom financovaní. Do tejto skupiny patrí aj Slovensko. Podľa vládneho dokumentu bude Slovensko usilovať o to, aby grantová časť NEÚBG zostala čo najväčšia. Z návrhu exekutívy EÚ vyplýva, že Slovensko vo forme grantov do roku 2024 môže vyčerpať až osem miliárd eur.

Kľúč k peniazom

Najväčšia kritika európskeho plánu obnovy vychádza zo strednej Európy. Andrejovi Babišovi a Viktorovi Orbánovi sa nepáčia pravidlá, podľa ktorých sa majú peniaze prerozdeliť medzi členské štáty. Spoločne poukazujú na to, že veľká časť balíka smeruje do bohatších krajín z juhu Európy.

Na minulotýždňovom stretnutí premiérov Vyšehradskej skupiny (V4) v českej Lednici sa k nim pridal aj Igor Matovič. „Nie je možné, aby krajina s plus-mínus rovnakým HDP a počtom obyvateľov a nachádza sa na juhu Európy zrazu z programu bude výrazne viac profitovať ako krajina zo stredu Európy,“ vyhlásil Matovič. „Musíme držať spolu,“ dodal.

Slovensku pritom návrh Komisie pripísal takmer rovnaký objem grantov ako Maďarsku s dvojnásobnou populáciou.

Na domácej pôde ale slovenský premiér už slová o solidarite vynechal. O maďarskom a českom postoji povedal, že „sú pochopiteľné“. „Môj pocit je, že niekto chcel, aby z toho najlepšie vyšli Španieli a Taliani a aby Orbán dostal po ušiach,“ povedal Matovič.

Babiš kritizuje, že o národných alokáciách rozhodujú predkrízové socioekonomické ukazovatele. Jedným z kľúčových alokačných kritérií v Mechanizme obnovy a odolnosti je priemerná miera nezamestnanosti za posledných päť rokov. Predseda českej vlády chce, aby nástroj obnovy kládol väčšiu váhu na vyspelosť ekonomík a ich hospodársky prepad, ktorý priamo súvisí s koronavírusom.

Ako si vyšehradská štvorka predstavuje spravodlivé rozdelenie peňazí z plánu obnovy EÚ

Podľa slovenského premiéra Igora Matoviča by rozdelenie peňazí z únijného nástroja obnovy po koronakríze malo byť spravodlivé. Z jeho slov na stretnutí lídrov V4 vyplýva, že aj Slovensko by v záujme férovej redistribúcie krízovej podpory malo obetovať časť predpridelenej alokácie.

Matovič pred poslancami ale viackrát zopakoval, že prerozdeľovacie kritériá, ktoré navrhuje Komisia, Slovensku vyhovujú. To sa napokon píše aj v rámcovej pozícii, podľa ktorej bude dôležité, aby sa nemenili v neprospech Slovenska.

„Podiel Slovenska na príjmoch z tohto nástroja bude výrazne vyšší ako možné náklady na jeho splácanie (mali by sme dostať 2 až 3-krát viac prostriedkov ako potenciálne budeme splácať). Slovensko bude teda čistým príjemcom, aj keby prišlo k miernej až strednej negatívnej modifikácii alokačných kritérií,“ píše sa vo vládnom materiáli.

Miesto zmien pravidiel prerozdeľovania by sa Budapešť a Praha podľa Igora Matoviča mali skôr sústrediť na to, aby si vyrokovali „bonusové“ prostriedky nad rámec dnešného návrhu Komisie výmenou za súhlas s pokračovaním rabatov niektorých krajín. Rabaty sú čiastočné zľavy z odvodov do rozpočtu EÚ. Tieto úľavy dnes má Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Dánsko a Švédsko.

Európska komisia v pôvodnom návrhu VFR z roku 2018 počítala s postupným ukončením rabatov do roku 2027. Tento krok podporuje aj Slovensko. „Z pohľadu záujmov Slovenska je dôležité, aby rabaty mali klesajúcu tendenciu – phase out  – a mohli byť postupne eliminované,“ tvrdí vláda.

Vyrovnávanie dotácií

Slovenská vláda má k návrhu európskej komisie aj niekoľko čiastočných výhrad. Tie sa týkajú nastavenia jednotlivých nástrojov NEÚBG a hlavne flexibility vo využívaní jeho prostriedkov. Vláda bude žiadať predĺženie lehoty na čerpanie zdrojov z nástroja obnovy. Podľa návrhu Komisie by až 60 percent prostriedkov z krízovej pomoci malo byť zazmluvnených do roku 2022. Zároveň je podľa vlády dôležité, aby peniaze z fondu boli prístupné čo najskôr.

Slovensko už tradične bude požadovať aj väčšiu voľnosť v rozhodovaní, na čo dostupné európske peniaze využije.

„Aby to nebolo tak, že dostaneme befel z Bruselu, že to musíme použiť na zelenú ekonomiku a digitalizáciu, ale aby sme si mohlo vybrať, ktoré problémy budeme riešiť,“ vysvetľuje líder hnutia OĽaNO.

Väčšina platieb z krízovej pomoci EÚ sa k členským štátom dostane až po roku 2022

Bruselský think-tank Bruegel na základe návrhu ozdravného plánu eurokomisie vypočítal, že v prvých 30 mesiacoch by Únia zo 750-miliardového balíka využila iba štvrtinu dostupných prostriedkov. 

Viaceré pripomienky sa týkajú eurofondov a agrodotácií. Podľa Matoviča je dôležité zachovať súčasnú mieru spolufinancovania zo strany Únie. Po novom by totiž na eurofondové projekty mala prispievať iba 70 percentami, pričom zvyšok doplatí štát a prijímateľ. „Obce nebudú schopné pokryť tak vysokú spoluúčasť,“ myslí si premiér.

V rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky sa vláda chce sústrediť na urýchlenie konvergencie priamych platieb. Slovenskí farmári z rozpočtu EÚ dostávajú zhruba o 30 percent nižšie platby na hektár ako je priemer EÚ, podľa návrhu Komisie by sa do konca roku 2027 mali dostať na 84 percent. „Navrhovanú úroveň, ako aj tempo vonkajšej konvergencie považujeme za málo ambiciózne,“ tvrdí vláda.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press