Za posledných štyridsať rokov z Únie vymizlo 600 miliónov vtákov

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Nový výskum vtákov hniezdiacich na území Európskej únie ukazuje, že od roku 1980 vymizol každý šiesty vtáčí jedinec – spolu takmer 600 miliónov vtákov. Najviac zasiahnutými druhmi sú vrabec domáci a vrabec poľný. Na oba druhy pôsobia zmeny poľnohospodárskej politiky.

Medzinárodný tím výskumníkov z britskej Kráľovskej spoločnosti na ochranu vtákov (RSPB), BirdLife International a Českej spoločnosti ornitologickej (ČSO) analyzoval údaje o 378 zo 445 pôvodných vtáčích druhov v krajinách EÚ.

Autori štúdie odhadujú, že v rokoch 1980 – 2017 došlo k celkovému populačnému poklesu u európskych vtákov o 17 až 19 percent, čo zodpovedá stratám medzi 560 a 620 miliónmi jedincov, oznámila v utorok webová stránka BirdLife.cz.

Počas tohto obdobia ubudlo až 900 miliónov vtákov, stratu však vyvažuje nárast početnosti niektorých druhov o približne 340 miliónov jedincov.

Veľký podiel na stratách má veľmi výrazný pokles malého počtu bežných druhov a to isté platí aj o prírastkoch – niekoľko vtáčích druhov zaznamenalo vysoké nárasty populácií.

Eurodotácie vyháňajú vtáky z našich polí. Príbeh krakle dáva nádej, že sa to dá ešte zastaviť (REPORTÁŽ)

Ochranári, vedci a farmári na príklade polí a fariem na východnom Slovensku ukazujú, ako sa dá zastaviť úbytok vtákov v poľnohospodárskej krajine.

Štúdia je založená na údajoch Celoeurópskeho monitoringu bežných druhov vtákov (PECBMS), projektu Európskej rady pre sčítanie vtákov (EBCC) a povinných správ členských štátov EÚ, ktoré musia podľa smernice EÚ o vtákoch podávať Európskej komisii.

Najviac zasiahnutým druhom je kedysi všadeprítomný vrabec domáci. Od roku 1980 prišiel o polovicu svojej populácie, čo predstavuje úbytok celkom 247 miliónov vtákov. Jeho blízky príbuzný, vrabec poľný, zaznamenal straty zhruba na úrovni 30 miliónov jedincov.

Na oba druhy pôsobia zmeny poľnohospodárskej politiky a hospodárenia, vrabce domáce však miznú aj z mestského prostredia. Dôvody úbytku mestských populácií sú rôznorodé – od nedostatku potravy a hniezdnych príležitostí cez šírenie vtáčej malárie až po vplyv znečisteného ovzdušia.

Zatiaľ čo v 80. a 90. rokoch 20. storočia došlo k veľkému zníženiu počtu vtákov, v poslednom desaťročí sa tempo poklesu spomalilo. Smernica o vtákoch a Smernica o biotopoch poskytujú v EÚ právnu ochranu prioritným druhom a biotopom a preukázateľne prospievajú vtáčím druhom a posilňujú ochranu biotopov, píše sa v štúdii.

Príkladom môže byť sedem druhov dravcov, ktorých počty počas uplynulých desaťročí stúpli v dôsledku zvýšenia ich ochrany, zníženej miery prenasledovania, obmedzenia používania pesticídov či zavedenia cielených projektov na obnovu ich populácií.

Prečo miznú vtáky zo slovenských polí

Slovenskí farmári sú nútení intenzívne využívať každý meter svojej pôdy a pre život nezostáva priestor. Hlavným dôvodom sú agrodotácie, hovorí v rozhovore ochranár JOZEF RIDZOŇ.

Táto práca však potvrdzuje výsledky predchádzajúcich výskumov, ktoré ukázali, že v ostatnej dobe došlo k značným stratám druhovej rozmanitosti. Úbytok kedysi bežne a hojne sa vyskytujúcich vtákov dokazuje, že je potrebné rozsiahlejšie spektrum ochranárskych aktivít, píšu autori.

Naliehavá je najmä nutnosť ochrany vtákov spätých s poľnohospodárskou krajinou, rovnako ako ochrana diaľkových vtáčích migrantov pozdĺž ich ťahových trás.

Úbytok kedysi bežných a hojných druhov je znepokojivý najmä preto, že poukazuje na poškodenie celých ekosystémov a ich funkcií a potenciálne aj na narušenie ich schopnosti poskytovať ekosystémové služby, od ktorých je ľudstvo závislé.