Zabudli ste na Grécko? Chyba

Alexis Tsipras a Angela Merkelová počas marcovej Európskej rady

Medzi Aténami a veriteľmi sa schyľuje k ďalšiemu dejstvu s potenciálnymi širšími dopadmi.

Grécko potrebuje uvoľniť ďalšiu tranžu z prostriedkov z tretieho záchranného programu. Jeho celková hodnota je 86 miliárd a krajina sa na ňom dohodla s medzinárodnými veriteľmi (EÚ, ECB, ESM, MMF) po dramatických rokovaniach a za tvrdých podmienok v júli minulého roka.

Dohoda na poslednú chvíľu odvrátila bezprostrednú hrozbu odchodu Grécka z eurozóny.

Čítajte: Summit o Grécku: Ako sa robí protektorát?

Prvé hodnotenie plnenia podmienok zo strany Atén sa malo uzavrieť ešte v októbri minulého roka. Doteraz sa tak nestalo, najmä kvôli prieťahom s penzijnou reformou, riešením zlých úverov v gréckych bankách a nezhodách medzi európskymi veriteľmi a MMF o rozpočtových cieľoch a zvážení uvoľnenia dlhového bremena.

Veritelia minulé leto prisľúbili Aténam diskusiu o reštrukturalizáciu dlhu, ak bude plniť parametre dohody.

Hovorkyňa gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa tento týždeň obvinila MMF zo sabotovania rokovaní. Tvrdí, že MMF má požiadavky, ktoré idú nad rámec podmienok záchranného balíka.

Od septembra 2015 prijala vláda v Aténach viac ako stovku opatrení, ktoré validovala Euroskupina a ktoré idú v duchu letného memoranda.

Požiadavky za hranicou ústavy

Predmetom sporu sú aktuálne tzv. contingency measures, teda dodatočné opatrenia, ktoré MMF od Grécka požaduje v prípade, že nedosiahne dohodnutú úroveň primárneho rozpočtu pre rok 2018 3,5 % HDP resp. 5,4 miliardy eur. Dodatočné úsporné opatrenia vyčíslili v hodnote 3,6 miliardy eur.

Podľa hovorkyne gréckeho premiéra idú takéto požiadavky „za obmedzenia definované gréckou ústavou a európskym právnym systémom“.

Pesimistické odhady Medzinárodného menového fondu minulý týždeň korigovali čísla Eurostatu. Tie hovoria o primárnom prebytku za rok 2015 na úrovni 0,7 % HDP (číslo ktoré nezahŕňa náklady na obsluhu dlhu), oproti cieľovým 0,25 %.

Medzinárodný menový fond na jednej strane kritizuje nastavenie rozpočtových cieľov a reformy, ktoré grécka vláda prijíma, na druhej strane ale na rozdiel od európskych veriteľov požaduje odpis časti gréckeho dlhu.

Nezhody medzi MMF a EÚ v prístupe ku Grécku odhalili aj dokumenty zverejnené platformou Wikileaks. MMF dokonca zvažuje nepredĺžiť svoju účasť na gréckom programe, čomu sa EÚ chce vyhnúť.

Čítajte: MMF sa podľa dokumentov Wikileaks snažil vynútiť úľavu dlhu pre Grécko

Skupina poslancov Európskeho parlamentu z viacerých politických frakcií naľavo od stredu obviňuje veriteľov, že sa snažia o destabilizáciu a zmenu vlády v Grécku.

Tsipras tento týždeň požiadal stáleho predsedu Európskej rady Donalda Tuska o zvolanie mimoriadneho summitu. Schôdzka na najvyššej úrovni by mohla podľa neho pomôcť uľahčiť rokovania.

Dijsselbloem: Je tu pocit naliehavosti situácie, ktorý zdieľame.

Dnes sa malo konať stretnutie Euroskupiny, ktoré ministri odložili na obdobie po gréckych veľkonočných sviatkoch. Dôvodom má byť získanie času na technickú prípravu. Tusk naliehal na ministrov, aby sa stretli čo možno najskôr.

„Je tu pocit naliehavosti situácie, ktorý zdieľame,“ komentoval situáciu šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem.

Dôležitým termínom je júl 2016, kedy musí Grécko zaplatiť Európskej centrálnej banke 2,3 miliardy eur.

Európska komisia nechce, aby rokovania s Gréckom eskalovali dátumovo blízko referendu vo Veľkej Británii.