Zabudnuté poľnohospodárstvo v prejave Ursuly von der Leyen

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen pred prvým prejavom o stave Únie v Európskom parlamente. [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

Slovo poľnohospodárstvo sa v 90-minútovom prejave predsedníčky Európskej komisie objavilo iba raz, strata biodiverzity pred europoslancami nezaznela vôbec.

Môže sa Európska únia stať prvým uhlíkovo neutrálnym kontinentom na svete bez zníženia emisií v agropotravinárskom sektore?

Viacerí odborníci, ale aj samotné európske dokumenty tvrdia, že nie. V klimaticky ambicióznom prejave o stave Únie sa predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen poľnohospodárstvu venovala iba okrajovo.

Zmienka o poľnohospodárstve ale chýbala aj v iných častiach jej vystúpenia, kde sa očakávala. Von der Leyen vôbec nehovorila o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, či úlohe farmárov v čase pandémie ochorenia Covid-19.

Transformácia bez poľnohospodárstva

Medzi hlavné posolstvá tohtoročného prejavu predsedníčky Európskej komisie Ursuly von ver Leyen o stave Únie sa podľa očakávaní zaradilo urýchlenie zelenej transformácie ekonomiky EÚ.

„Neexistuje naliehavejšia potreba, ako zrýchliť opatrenia v prospech budúcnosti našej krehkej planéty,“ povedala pred europoslancami von der Leyen.

Členské štáty sa v decembri 2019 zaviazali k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality do roku 2050.

Ak chce Únia tento cieľ skutočne naplniť, musí podľa von der Leyen pri znižovaní emisií napredovať rýchlejšie ako doposiaľ. Europoslancom preto oznámila ambicióznejší strednodobý cieľ: emisie skleníkových plynov sa majú do roku 2030 znížiť o 55 percent v porovnaní s rokom 1990 (oproti pôvodnému záväzku 40 percent).

Šéfka exekutívy EÚ predstavila niekoľko nástrojov, ktoré podporia európske klimatické ciele: reformu zelených daní, či zelené dlhopisy, ktoré sčasti zafinancujú 750-miliardový ozdravný plán EÚ po koronakríze.

Prejav von der Leyen: Vyššie ciele pre emisie a boj proti rasizmu

Podľa šéfky Komisie musí byť Únia lídrom v digitálnej regulácii a viesť by mala aj reformu medzinárodných inštitúcii. V prejave o stave Únie potvrdila plán investícii do vodíka, či komplexnej obnovy budov. Zastala sa menšín a LGBTQI komunity.

„Zlepšíme fungovanie obchodu s emisiami, zvýšime podporu energií z obnoviteľných zdrojov a energetickú efektívnosť a zreformujeme zdaňovanie energie,“ menuje von der Leyen.

V tejto súvislosti ale nespomína žiadne opatrenia súvisiace s agrosektorom. Keďže výročný prejav slúži aj na odpočet iniciatív Európskej komisie v uplynulých dvanástich mesiacoch, je prekvapivé, že sa von der Leyen nepristavila pri novej potravinovej stratégii Z farmy na stôl (Farm to Fork, F2F).

Ambiciózny, plán, ktorý exekutíva EÚ predstavila v máji, má výrazne premeniť fungovanie celého potravinového reťazca v EÚ. Tak vo F2F, ako aj v Európskej zelenej dohode pritom sama Komisia tvrdí, že európski farmári zohrajú „zásadnú úlohu“ pri riadení transformácie a v boji proti zmene klímy.

Nejde len o prázdne politické heslo, keďže príspevok agrosektora k tvorbe emisií nie je zanedbateľný. Poľnohospodárstvo a obrábanie pôdy zodpovedá za vyše 12 percent emisií skleníkových plynov celej EÚ, v niektorých členských krajinách je toto číslo ešte vyššie. Veľká väčšina z nich pochádza zo živočíšnej výroby – hlavne metán a oxid dusný. Agrárna pôda  navyše pri správnom zaobchádzaním dokáže pohlcovať a viazať uhlík z atmosféry.

Chýbajúca biodiverzita

Predsedníčka Komisie v prejave tiež zdôraznila, že zelená transformácie nie je len o spomaľovaní otepľovania planéty.

„Musíme zmeniť spôsob, akým sa správame voči prírode, akým produkujeme a spotrebúvame, žijeme a pracujeme, jeme či kúrime, cestujeme a prepravujeme tovar,“ povedala nemecká politička.

Ďalšou zaujímavosťou je, že sa vo vystúpení ani raz nedotkla straty biodiverzity, hoci sa Komisia má čím pochváliť. V máji predstavila smelé ambície v Stratégii pre biodiverzitu do roku 2030.

Ochranári spustili petíciu, v ktorej radia Mičovskému, ako zmeniť poľnohospodárstvo

Menej repky a pesticídov, častejšie striedanie plodín a maximálne 20 hektárové polia, to sú opatrenia, ktoré by agrorezort podľa ochranárskych združení mal zapracovať do národného strategického plánu pre poľnohospodárstvo na ďalších sedem rokov.  

Keby von der Leyen vymieranie živočíšnych a rastlinných druhov spomenula, nemohla by sa vyhnúť Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ.

Že európske agrodotácie neprospievajú rôznorodosti a početnosti zvierat v poľnohospodárskej krajine tento rok popísali audítori EÚ. K tomuto tvrdeniu sa v spomínanej stratégii pridáva aj eurokomisia, keď priznáva, že poľnohospodárske postupy sú hlavnou príčinou poklesu biologickej rozmanistosti.

Chýba aj reforma agropolitiky

Európska únia má pritom jedinečnú príležitosť vyriešiť nedostatky v poľnohospodárstve. Práve teraz vzniká reforma spoločnej agropolitiky na ďalších sedem rokov.

Už teraz je takmer isté, že Spoločná poľnohospodárska politika aj po roku 2020 bude najväčšou položkou v rozpočte EÚ: Únia medzi európskych farmárov (a na rozvoj vidieka) každoročne rozdelí takmer 50 miliárd eur.

A nejde pritom iba o vzťah poľnohospodárskych dotácií a prírody, hoci je hlavným motívom reformy. Európska dvadsaťsedmička má pred sebou viacero výziev: ako podporiť farmárov a zaistiť dodávky potravín v čase pandémie, ako spravodlivejšie rozdeliť dotačný balík, či ako zastaviť úbytok ľudí zo sektora a jeho starnutie.

Napriek tomu sa von der Leyen poľnohospodárskemu odvetviu venovala iba na jednom mieste, keď ako jeden z príkladov digitalizácie EÚ spomenula precízne poľnohospodárstvo.

Predsedníčka Komisie ale neopomenula farmárov v dôležitom prejave prvýkrát. Kritike za to, že sa vyhla poľnohospodárstvu, čelila už po prvom prejave v Európskom parlamente v júli 2019, Vtedy sa ešte ako kandidátka na vedúcu pozíciu v Komisii uchádzala o dôveru europoslancov.

„V prejave o stave Únie von der Leyen hovorila o dôležitosti poľnohospodárstva presne 0 krát. Ak sú toto jej priority, potom je pred nami ešte veľa práce. Naši inovatívni farmári sa počas koronakrízy postarali o potravinovú bezpečnosť EÚ. Zaslúžia si preto viac pozornosti,“ napísala na Twitteri holandská europoslankyňa a členka poľnohospodárskeho výboru Parlamentu Annie Schreijer-Pierik.

Farmári stále čakajú na reformu agropolitiky, pripravuje sa prechodné obdobie

Nová európska stratégia Z farmy na stôl (Farm to Fork) úplne zatienila predošlú debatu o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky. Európsky agrárny sektor sa tak pripravuje na prechodné obdobie.

Absenciu poľnohospodárstva v jej vystúpení si všimol aj slovenský europoslanec Michal Wiezik (SPOLU-OD, EPP).

„V prejave sa žiaľ nedotkla nutnosti reformy spoločnej agrárnej politiky EÚ, nespomenula ani kritickú potrebu ochrany ekosystémov a biodiverzity,“ zhodnotil Wiezik.