Zákaz vyhadzovania potravín z obchodov chcú Francúzi rozšíriť na celú Európu

Francúzske supermarkety musia nadbytky darovať. [EPA-EFE/Horacio Villalobos]

Prelomový zákon z roku 2016, ktorý prikazuje supermarketom darovať nadbytočné potraviny, oceňujú francúzski politici aj charitatívne združenia. Niektorým sa však nepáči, že veľké reťazce si ním znižujú náklady, kým mimovládky bojujú o príjmy.

Francúzsko je podľa tamojšieho ministerstva poľnohospodárstva a výživy „pionierom“ v boji proti plytvaniu potravín. Dva a pol roka od nadobudnutia účinnosti má zákon o povinnom darovaní nepredaných potravín zo supermarketov „veľmi pozitívny dopad“, napísalo ministerstvo v decembri na svojej webstránke.

Zákon bol odvtedy novelizovaný tak, aby darovanie potravín umožnil v ďalších sektoroch ako kolektívne stravovanie a potravinársky priemysel. Francúzski politici chcú dokonca dosiahnuť prijatie podobnej legislatívy na celoeurópskej úrovni.

Na Slovensku zatiaľ nemajú obchodné reťazce povinnosť darovať potraviny, zákon to od roku 2017 len umožňuje. Návrh Envirostratégie, ktorý by tento rok mala schvaľovať vláda, však uvádza, že do roku 2030 „budú reštaurácie a supermarkety povinné potraviny ďalej využiť, napríklad darovať charite nezávadné potraviny“.

Hoci francúzska skúsenosť je naozaj prevažne pozitívna, má aj svoju spornú stránku: občianske organizácie distribuujúce darované jedlo sa obávajú o svoje financovanie, kým veľké reťazce si znižujú náklady.

Úspešný francúzsky zákon

„Francúzsko sa 11. februára 2016 stalo prvou krajinou na svete s takou silnou legislatívou proti plytvaniu potravinami,“ chváli sa tamojšie ministerstvo. Zákon ukladá supermarketom s predajnou plochou väčšou ako 400 m2 povinnosť uzatvoriť partnerstvo so špecializovaným združením, ktoré jeho prebytky daruje ľuďom v núdzi.

Supermarketom zakazuje vyhadzovať alebo ničiť potraviny, ktoré je ešte možné konzumovať. Ak zákaz porušia, hrozí im pokuta 3 750 eur za každý prípad.

Boj proti potravinovému odpadu narazil na čínskych žuvačkách

Envirorezort chce zmazať z výrobkov termín minimálnej trvanlivosti a zachovať len dátum spotreby. Návrh sa stretol s nesúhlasom ministerstiev pôdohospodárstva a zdravotníctva a potravinárskej komory.

Francúzske ministerstvo sa odvoláva na pochvalu Potravinového programu OSN, podľa ktorého „od nadobudnutia účinnosti umožnil zákon zvýšiť množstvo darovaných potravín o 22 percent“.

Agrorezort tvrdí, že francúzsky príklad nasledovalo viacero krajín vrátane Talianska, Fínska či Peru. „Viacero ďalších krajín sa detailne zaujíma o túto tému a plánujú uviesť do praxe podobný zákon,“ píše sa na jeho webe.

Desať miliónov darovaných jedál

Politici a experti, ktorí sa téme venujú tiež tvrdia, že legislatíva funguje. „Tento zákon urýchlil uvedomenie si plytvania potravinami a preniesol zodpovednosť na veľké reťazce, ktoré vyhadzovali konzumovateľné potraviny,“ povedal pre denník Le Figaro v októbri 2018 bývalý navrhovateľ zákona a socialistický poslanec Guillaume Garot.

Množstvo darovaných prebytkov sa medzi rokmi 2015 a 2017 zvýšilo z 36 tisíc na 46 tisíc ton.

Miestny pravicový poslanec parížskeho predmestia Courbevoie Arash Derambarsh, ktorý za prijatie zákona organizoval petíciu, skonštatoval, že ľuďom v núdzi umožnil za dva a pol roka darovať až desať miliónov jedál.

Šéf siete distribuujúcej jedlo chudobným Restos du cœur, ktorá existovala ešte pred prijatím zákona, ho tiež chváli. Jean-Claude Guesdon potvrdil pre Le Figaro, že zákon umožňuje darovať potraviny skôr, než sa pokazia. Vo Francúzsku je možné darovať prebytky pred dátumom spotreby, ale po dátume minimálnej trvanlivosti.

Jedno vyhodené jedlo týždenne

Vo Francúzsku sa podľa údajov, ktoré zhromaždil denník Le Monde vlani v júni, vyhadzuje každoročne 10 miliónov ton potravín. Tie majú hodnotu až 16 miliárd eur.

V prepočte vyhodí každý Francúz ročne 29 kilogramov jedla, čo predstavuje jedno celé jedlo týždenne. Pri zohľadnení celého agrosektora predstavujú vyhodené potraviny 155 kilogramov na obyvateľa na rok.

Skúma plytvanie potravinami na Slovensku: Piatok v obchodoch vyzerá, akoby bol koniec sveta

Slováci nakupujú výrazne viac jedla, ako sú schopní spotrebovať. Väčšina slovenských domácností si pritom ani neuvedomuje, že plytvá potravinami, tvrdí riaditeľ Výskumného ústavu potravinárskeho MARTIN POLOVKA.

V Európe sa podľa údajov z roku 2010 vyhodí ročne 88 miliónov ton potravín, teda priemerne 173 kilogramov na obyvateľa. Francúzsko je so 136 kilogramami nad európskym priemerom, Slovensko so 111 kilogramami pod ním.

Spotrebitelia sa na potravinovom odpade podieľajú 33 percentami, distribútori, ktorých reguluje francúzsky zákon, len 14 percentami. Výrobcovia majú 32-percentný podiel. Zvyšných 21 percent tvoria spracovatelia.

Zmena označenia potravín

Na jeseň 2018 bol zákon novelizovaný tak, aby uľahčil darovanie potravín aj v potravinárskom priemysle a kolektívnom stravovaní. Reštaurácie musia za týmto účelom svojim zákazníkom poskytnúť od roku 2021 opätovne použiteľné alebo recyklovateľné obaly.

Jedným z kritizovaných bodov legislatívy je, že sa vzťahuje len na obchody väčšie ako 400 m2. „Musíme ísť ďalej, čo sa týka plochy, a rozšíriť zákon na domovy dôchodcov, školské jedálne, pekárne… Budeme musieť zmeniť celú spoločnosť,“ povedal miestny poslanec z Courbevoie Derambarsh pre Le Figaro. S tým súhlasí aj Jean-Claude Guesdon, šéf Restos du cœur.

Derambarsh sa tiež zasadzuje za zmenu v označeniach „minimálna trvanlivosť“ a „dátum spotreby“.

Všetci spotrebitelia totiž nevedia, že po prvom dátume nie je produkt zdraviu škodlivý, len môže byť menej kvalitný. Nekonzumovateľný je až po druhom dátume. Keď sú však ľudia na pochybách, potravinu radšej vyhodia.

Vyššie nároky, neisté financovanie

V októbri 2017 charitatívne združenia upozorňovali na problém s logistikou. Viac darovaných potravín kladie vyššie nároky na ľudské zdroje a infraštruktúru, upozornil spravodajský portál Europe1. Mimovládky potrebujú viac vodičov, skladníkov, kamiónov a skladov.

Potenciálnym problémom môže byť, že združenia, ktoré sa dostatočne nepripravia, sa stanú odpadkovými košmi. Guesdon po dva a pol roku od schválenia zákona upozorňoval, že systém je sčasti založený na dobrej vôli supermarketov, že potraviny vytriedia pred darovaním. Keby to nerobili, mimovládky majú ešte ťažšiu prácu.

Ak chce štát zakázať vyhadzovanie potravín, musí pomôcť charitatívnym organizáciám

Supermarkety a reštaurácie budú povinné darovať potravinové prebytky na charitatívne účely. Podľa organizácií, ktoré sprostredkúvajú potraviny ľuďom v núdzi, si to bude vyžadovať finačnú a materiálnu pomoc štátu. Ministerstvo pôdohospodárstva o tom zatiaľ neuvažuje.

Ďalším rizikom, ktoré charita vidí, je zníženie európskych dotácií. „Sme veľmi nepokojní. Európska únia sa chystá znížiť svoju finančnú podporu z Fondu európskej pomoci najodkázanejším. Zníži sa zo štyroch na dve miliardy eur v období 2021 – 2027. Pre nás to znamená stratu štvrtiny príjmov,“ povedal pre Le Monde v novembri 2018 Patrice Blanc z Restos du cœur. Možné zníženie a zlúčenie tohto fondu s Európskym sociálnym fondom v novom dlhodobom rozpočte Únie znepokojuje aj ďalšie združenia, píše web Secours populaire.

Na darované potraviny sa podľa francúzskeho štatistického úradu Insee spolieha 4,8 milióna Francúzov v núdzi.

Veľké reťazce znižujú náklady

V čase finančnej neistoty mimovládok vyvoláva vo Francúzsku polemiku fakt, že z daňových úľav spojených s darovaním potravín majú úžitok najmä veľké reťazce. Podľa legislatívy, ktorá platila ešte pred rokom 2016, je hodnota darovaných prebytkov oslobodená od dane do výšky 60 percent. Celková hodnota darovaných produktov musí zároveň predstavovať menej ako 0,5 percenta obratu, aby sa zľava mohla uplatniť.

V roku 2018 predstavovali celkové daňové úľavy 930 miliónov eur. Až 40 percent z nich si podľa týždenníka Marianne uplatnili veľké reťazce ako Leclerc, Carrefour, Casino a Auchan.

Jean Moreau z platformy Phenix, ktorá prepája obchody a združenia, upozorňuje na ďalšie úspory supermarketov – z manažovania odpadu. Spracovať jednu tonu potravinového odpadu by stálo 120 – 150 eur, povedal pre Le Figaro. Zároveň kritizoval, že o žiadnej, ani symbolickej pokute pre supermarket z dôvodu porušovania zákona nevie.

Riešením môže byť rozšírenie povinnosti darovať a tým aj získať daňovú úľavu na menšie obchody. Na druhej strane by to ešte viac zaťažilo charitu. Akokoľvek, ak darovanie potravín znižuje náklady, budú z neho vždy najviac profitovať veľké reťazce, ktoré majú najväčšie prebytky.

Petícia za európsku smernicu

Francúzski politici chcú napriek problémom rozšíriť boj proti plytvaniu potravinami aj do ďalších krajín Európskej únie. Žiadajú nasledovať francúzsky príklad prijatím európskej smernice.

„Je to efektívny zákon, ktorý bol okamžite aplikovateľný a nič nestál štát, ani daňových poplatníkov,“ napísali v októbri 2018 v otvorenom liste šéfovi Európskej komisie Jeanovi-Claudeovi Junckerovi.  Miestny poslanec Derambarsh, predseda regiónu Hauts-de-France Xavier Bertrand a podnikateľ Marc Simoncini zverejnili list v týždenníku Le Journal du Dimanche.

Slovensko smeruje k zákazu vyhadzovania potravín

Envirostratégia 2030 navrhuje, aby supermarkety a reštaurácie dávali nepredané výrobky na charitatívne účely. Ministerstvo pôdohospodárstva súhlasí.

„Ale ak má byť zákon maximálne efektívny, musí byť európsky,“ myslia si autori. Pripomínajú, že v Európskej únii vyjde ročne nazmar 1,3 miliardy ton potravín, čo predstavuje tretinu potravinových produktov na celom svete.

Petíciou, ktorá už zozbierala 1,2 milióna podpisov, chcú Európsku komisiu primäť, aby novú smernicu navrhla.