Zastupuje reťazce na Slovensku: Ponuku mäsa regulovať netreba, trh sa zreguluje sám

Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič.

Kým pred piatimi rokmi rastlinné alternatívy v regáloch obchodov neboli, teraz sa predávajú na najlepších miestach, tvrdí predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu MARTIN KRAJČOVIČ. Obchodníci sa podľa neho predbiehajú, kto bude lídrom v ponuke rastlinných výrobkov. „No žiadny obchodník si nemôže dovoliť skrachovať len preto, že niektoré potraviny prestane ponúkať, kým konkurencia nie,“ hovorí v rozhovore.

Martin Krajčovič je predsedom Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO), ktorá na Slovensku zastupuje najväčšie obchodné siete ako Billa, Tesco, Kaufland, či Lidl. 

V rozhovore sa dočítate:

  • Ako sú obchodné reťazce pripravené na tretiu vlnu pandémie,
  • ako funguje komunikácia so štátom o príprave opatrení,
  • ako sa zmenia pokuty pre obchody za prehrešky a ako to hodnotia obchodníci,
  • prečo sú pokuty pre obchody za prehrešky protiprávne a nezmyselné,
  • či obchodníci zarobia na predaji potravín po dátume minimálnej trvanlivosti,
  • či novela zákona o potravinách pomôže ľuďom v núdzi,
  • ako obchodníci vnímajú plánované zmeny potravinovej politiky EÚ,
  • ako vnímajú zavedenie nutričného skóre na potravinách,
  • či si obchodné reťazce pri predaji  potravín uvedomujú svoju spoločenskú zodpovednosť.

Na Slovensku opäť rýchlo stúpajú čísla nakazených ochorením Covid-19. Ako sa na túto situáciu pripravujú 

Obchodníci sú v prísnom režime už od prvej vlny. Aj keď prichádzajú uvoľnenia, tak sa to nevzťahuje na prevádzky s potravinami, drogériou a nevyhnutným tovarom pre život, ktoré sú nepretržite otvorené.  Prevádzky s nevyhnutným tovarom pre život zaviedli interné pravidlá, ktoré ochránili nielen ich zamestnancov, ale hlavne zákazníkov. Máme zvládnuté aj procesy, ak prejdeme v niektorých regiónoch a obchodoch na striktnejšie procesy z hľadiska Covid automatu.

Obchodníci si aj vyhodnocovali trasovanie prenosu vírusu medzi zamestnancami a vo veľkej väčšine sa nepreukázalo, žeby došlo k nákaze na predajni. Väčšinou sa dopátralo, že nákaza pochádzala z tretej strany, či už z rodiny alebo priateľov. Naše predajne kopírovali svetový trend, kedy prevádzky s potravinami a drogériou boli najbezpečnejším miestom pre stretávanie ľudí. Je to práve preto, že v obchode platí veľmi prísna disciplína. Nielen zamestnanci, ale aj zákazníci sú v obchodoch s potravinami oveľa disciplinovanejší ako napríklad v reštauráciách a podobne.

Ako na obchodníkov vplývajú súčasné vládne epidemiologické opatrenia?

Rozumieme, že manažovať pandémiu je veľmi náročné, ale je podľa nás škoda, že štát zaviedol režim OTP na všetky oblasti rovnako bez toho, aby sa na to pozrel individuálnejšie. Aj z dôvodu ústavného práva občanov na prístup k základným potravinám a hygienickým pomôckam nemôžu obchody s potravinami a drogériou prejsť na OTP režim. No oceňujem prístup premiéra, ktorý prišiel aj na stretnutie so zamestnávateľmi a má záujem komunikovať aj s obchodníkmi. Vláda pri tretej vlne počúva výhrady podnikateľského sektora a snaží sa na ne reagovať.

Ako zareagovala?

Komunikovali sme s premiérom. Vyžiadal si dodatočné informácie, ktoré sme poslali na Úrad vlády , ministerstvo zdravotníctva a aj Hlavnému hygienikovi. Vítame, že štát vyhodnocuje štatistiky, ktoré má od súkromného sektoru a aj na základe nich napríklad zrušil seniorské hodiny alebo zrušil povinnosť pre obchody s nevyhnutným tovarom pre život označovať, v akom režime idú.

Obchodníci s nevyhnutným tovarom aj v najťažších chvíľach ukázali, že šírenie v ich prevádzkach nenastáva. Dokázali dať štátu dáta, ktoré mu chýbali a sme preto radi, že ich zobrali do úvahy.  Naozaj oceňujeme tento prístup a veríme, že sa tento princíp spolupráce a rešpektu bude ešte rozvíjať.

Je potrebné z pohľadu obchodu ešte niečo meniť?

Určite by sme privítali, aby ani v čiernej fáze sa nezvyšoval počet štvorcových metrov na zákazníka. V rámci obchodov s nevyhnutným tovarom pre život v tom nevidíme veľký zmysel, pretože šírku uličiek medzi regálmi nevieme nafúknuť. Navyše obchody celosvetovo majú najlepšie štatistiky bezpečnosti, preto aj v rámci prechodu do zimného obdobia vidíme väčšie riziko vo vytváraní sa radov pred obchodmi, čo spôsobuje následne nervozitu ľudí a s tým aj nižšiu akceptáciu hygienických opatrení.

Hovoríte, že komunikácia so štátom pri prijímaní opatrení nebola počas predošlých vĺn ideálna. Vzhľadom na rastúce čísla nakazených sa dá očakávať tlak na sprísňovanie opatrení. Myslíte si teda, že to bude teraz lepšie?

Zlepšením sú určite pravidlá v rámci Covid automatu, ktoré sú predvídateľné aj do budúcna. Každá prevádzka už dnes vie, čo musí v prípade zhoršovania stavu spraviť. Verím, že sa už nebudú vymýšľať ad hoc opatrenia, ako bolo obmedzenie predaja nepotravinárskeho sortimentu. Tým si štát strelil do kolena, pretože si znížil príjmy. Slovenské zdroje sme posielali do zahraničia cez internetové nákupy.

V predchádzajúcich vlnách sa štát o svojich nápadoch s nikým neporadil. Vlastné dáta nemal a našim nedôveroval. Chápem to ešte pri prvej vlne, kedy to bola úplne nová situácia. Druhá vlna ale už naozaj nebola zvládnutá. Aj keď sme štátu dali údaje o tom, čo bolo efektívne a čo nie, tak sa nepoučil a zavádzal opatrenia úplne rovnako ako v prvej vlne. Prípadne vymyslel nové opatrenie, ktoré nebolo ničím podložené. Toto sa našťastie zmenilo a máme pocit, že v rámci tretej vlny je debata oveľa racionálnejšia a pokojnejšia.

Prieskum: Únia v koronakríze prináša Slovákom viac riešení ako domáca vláda

V najnovšom prieskume Eurobarometra respondenti z 27-člennej Únie uviedli, že sa prikláňajú k riešeniam na úrovni EÚ viac ako na úrovni ich vlastnej krajiny.

S bezpečnosťou potravín má problém hlavne výroba

Ministerstvo pôdohospodárstva pripravilo novelu zákona o potravinách. Tá má okrem iného znížiť pokuty za opakované prehrešky obchodov pri predaji potravín. Štát teraz mohol za opakované porušenie zákona obchodom udeľovať miliónové pokuty. Ako často sa to dialo?

Na Slovensku bolo vydaných 32 pokút v hodnote jedného milióna eur, čo je naozaj veľa. Až na jednu všetky skončili na súdoch, ktoré priebežne dávajú za pravdu obchodníkom. Štát tieto spory prehráva. Podstatné je, že miliónové pokuty nemajú nič spoločné s kvalitou potravín. Pre štát to bol len nástroj, ktorým sa snažil v niektorých prípadoch až vydierať obchodníkov, aby konali v rozpore s trhovými pravidlami a hospodárskou súťažou alebo aspoň reputačne poškodiť. Množstvo pokút vôbec nebolo o kvalite potravín.

O čom?

Niektoré pokuty padli po tom, čo obchodníci kritizovali kroky ministerstva pôdohospodárstva (keď ministerstvo viedla Gabriela Matečná z SNS, – pozn. red.). Keď máte na pultoch milión položiek a kontrola sa rozhodne niečo nájsť, tak to aj nájde.

Pritom nemáme vyššiu chybovosť, než majú obchody v Rakúsku alebo Česku. Na Slovensku je chybovosť okolo 2,5 percenta, čo je pri kontrolách nízke číslo, no máme gigantické pokuty. V Rakúsku každá pokuta nad 500 eur ide automaticky na správny súd, ktorý rozhoduje, či bola primeraná. Najvyššia pokuta v Rakúsku bola 21 tisíc eur, ale súd ju označil za neadekvátnu. My tu s kľudom rozdávame miliónové pokuty za jednu trojeurovú tyčinku, ktorá je po dátume minimálnej trvanlivosti. Štát na jednej strane povolil darovať tieto potraviny ľuďom, lebo je to bezpečné, ale keď ich kontrolóri našli na pulte, tak nám dali miliónovú pokutu.

Miliónová pokuta bola udelená aj za strapec hrozna s bobuľou, ktorá nebola ani zhnitá, ale mala hnedú bodku od dažďa. Hrozno pritom bolo stále jedlé. Ďalšia pokuta bola za riadne zabalené oriešky v dátume minimálnej trvanlivosti, ale kontrola ich otvorila a uviedla, že sú zatuchnuté. Obchodník ale nijako nepochybil, lebo to nebol jeho produkt a zároveň bol riadne zabalený a skladovaný, čiže išlo o chybu výrobcu. Boli to veľké anomálie a sme radi, že to ide táto vláda čiastočne napraviť.

Minimálna pokuta za opakované porušenia sa má podľa novely znížiť na 50 tisíc eur. Je to pre vás prijateľná úroveň?

Spodnú hranicu 50 tisíc eur za malé delikty považujem za príliš vysokú. Ale je to aspoň krok správnym smerom.

Zrejme to súvisí aj s tým, že pokuta by mala mať pre obchodníkov aj nejaký odstrašujúci účinok, čo stoeurové pokuty asi mať nebudú.

Nemalo by to tak byť, ak je problém iba v dátume trvanlivosti. Ak máte každý deň kontrolovať milión položiek, tak sa stane, že vám niečo ujde. No to nie je systémové zlyhanie, ale chyba ľudského faktoru, ktorý zlyháva všade. Pred pár mesiacmi bolo rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne ohľadom smrti päťročného dievčatka v trenčianskej nemocnici, ktoré vinou zdravotníckeho zariadenia umrelo na dehydratáciu. Súd určil odškodné každému z rodičov po 30 tisíc eur. Čiže život dieťaťa si ceníme na 60 tisíc eur, ale jeden jogurt po dátume spotreby na milión eur.

Ako môže štát okrem pokút vymáhať bezpečnosť potravín?

V prvom rade by ju mal garantovať vo výrobe. Štát má málo veterinárnych kontrolórov, ale veľa neveterinárnych kontrolórov, ktorí nemôžu vykonávať kontrolu napríklad u chovateľov hospodárskych zvierat, ale môžu vykonávať kontrolu potravín v obchode. Na kontroly v prevádzkach je však už neskoro, pretože chyba nie je u obchodníka. Výroba na Slovenku má aj vinou investičného dlhu v niektorých prípadoch problém s kvalitou alebo hygienou. Spracovatelia neprechádzajú ani internými auditmi, no štátna správa ich toleruje, lebo sú to slovenskí výrobcovia. Máme samozrejme aj špičkových výrobcov, no sú aj takí, ktorí nemajú zvládnuté základné hygienické procesy.

Prevencia funguje vtedy, keď je pozitívne odmeňovaná. Napríklad, keď obchodník za štyri roky absolvuje 45 kontrol na jednom obchode a tri nájdu pochybenie, tak dostane miliónovú pokutu ako minimálnu sadzbu. Štát ale nezohľadňuje, že 42 kontrol mal obchodník v poriadku. Pokuta sa udeľovala často len za dátumy minimálnej trvanlivosti alebo spotreby. Ale boli prípady, že kontrolóri našli exspirovaný jogurt zastrčený za cestovinami, čo spravil zákazník a obchod si to nevšimol. Je to ľudská chyba, ktorá sa stáva aj v zahraničí, akurát tu sa štát na to pozerá vždy ako na úmysel.

Máte nejakú vlastnú predstavu o pokutách?

V tom, čo sme navrhovali, sme boli čiastočne úspešní. Ministerstvo nám vyhovelo, aby produkty po minimálnej trvanlivosti nespadali pod miliónové pokuty, ale aby prešli pod nižšiu sadzbu. Takýto istý návrh máme pri ovocí a zelenine – teda aby neboli kontrolované podľa zákona o potravinách, ale aby to išlo podobne ako v zahraničí podľa obchodných noriem. Teda keď máme vaničku s marhuľami, kde je jedna poudieraná, tak nevyhodnotíme celé balenie ako nevhodné na ľudskú spotrebu.

Ovocie a zelenia sa totiž kontrolujú senzoricky, teda len očami v pravidelných intervaloch. Biologický proces je veľmi rýchly a preto na vrchu si môže zákazník zobrať pekné kúsky, ale na spodku môžu byť niektoré nahnité. A potom kontrola vyhodnotí celý predaj ako nevhodný na ľudskú spotrebu. Toto samozrejme zvyšuje plytvanie potravinami. Keď má obchodník nad sebou hrozbu miliónovej pokuty pre jeden zlý kúsok, tak radšej vyhodí všetky. To podľa nás nemá žiadnu logiku.

Náš návrh je, aby pri nájdení potraviny nevhodnej na ľudskú spotrebu bola pokuta na úrovni štvornásobku sadzieb za prvé porušenie. Ale aby sa automaticky nebrala potravina ako nevhodná na ľudskú spotrebu, ak jej prejde iba dátum.

Aké by teda boli minimálne sadzby?

S ministerstvom (pôdohospodárstva) sme ohľadom sadzieb našli spoločnú reč. Pri prvom porušení je to od 1000 do 500 000 eur, pri druhom porušení je to od 2000 do jedného milióna eur, pri treťom porušení je to od 4000 do dvoch miliónov.

Na koniec sa do novely dostala minimálna sadzba 50 tisíc eur pri treťom porušení. S tým už máme problém, lebo zväzujeme ruky kontrole. Ak nám aj nájde len dátumové pochybenie, hoci je potravina v poriadku, tak nám musí dať minimálne 50 tisícovú pokutu. To je pritom sadzba, ktorú by sme mali dostať za zhnité mäso.

Novela má po novom obchodom umožniť predávať potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti (DMT), ktoré dnes môžu maximálne darovať charitám. Je to z čisto obchodného hľadiska pre vás dobrý krok?

Je to dobrý krok, ale nie z pohľadu tržieb, pretože tých produktov, ktoré budeme môcť predávať po DMT, je veľmi málo. Je to dobré hlavne preto, že sa tým rozšíria možnosti, ako znížiť množstvo vyhodených potravín. Pre nedostatočnú infraštruktúru charít dnes obchodníci nie sú schopní darovať tieto potraviny zo všetkých prevádzok. Na Slovensku sa darujú potraviny iba z niekoľkých.

V darovaní potravín funguje hierarchia, kedy ich obchody najprv darujú charitám, potom ZOO alebo chovateľským staniciam a nakoniec bioplynovým staniciam. Cieľom by malo byť, aby sme ľuďom v núdzi mohli poskytnúť čo najviac potravín z tých, ktoré teraz idú na energetické využitie.

Nový kanál umožní dostať sa k potravinám aj ľuďom, ktorí nespadajú pod charity. Po komunikácii aj s ministerstvom práce a charitami sme našli kompromis, aby si darovanie a predaj potravín po DMT navzájom nekonkurovali, ale dopĺňali.

Máte na mysli povinnosť ponúknuť potraviny po DMT najskôr charitatívnym organizáciám, predtým ako ich bude môcť obchodník predať?

Áno. Pôvodne to bolo navrhnuté tak zložito, že pri takom malom objeme potravín by to nikto nevykonával. Obchodník by musel vyčleniť personál, ktorý by kontaktoval všetky charity a od nich by potreboval spätnú väzbu, že potraviny nechcú, aby potom vedel preukázať kontrole, prečo tovar stále predáva.

Ak by charitám nestihol dať vedieť 48 hodín vopred, ale len 30 hodín, tak obchodník by musel stiahnuť tovar do zázemia a po uplynutí nejakej doby ho musí znova vyložiť. To by bolo nereálne. Sme radi, že sme nakoniec dospeli k dohode nielen s ministerstvom pôdohospodárstva, ale aj práce, sociálnych vecí a rodiny.

Aká bude ponuka potravín po DMT?

To bude závisieť individuálne od obchodníkov, ako nastavia svoje systémy. Dôležité ale je, že sa dosiahla dohoda, ktorá to umožní. Z prevádzok, odkiaľ charita berie potraviny po DMT bude aj po zmene odoberať potraviny, ale tam, kde nemá vybudovanú infraštruktúru, tak môže obchodník takéto potraviny za nižšiu cenu predať. Ide však o malý objem produktov, určite od toho netreba očakávať nejaké masové výpredaje. Cieľ je zníženie plytvania potravinami a takto sa budú môcť bezpečné potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti dostať aj k núdznym ľuďom, na ktorých charity nemajú dosah.

Regulácie nepomôžu, potravinový odpad zníži hlavne lepšia výchova spotrebiteľov

Za vznikom potravinového odpadu v domácnostiach je podľa eurokomisie aj mätúce označenie potravín „spotrebujte do“ a „dátum minimálnej trvanlivosti“. Odborníčky tvrdia, že zmazanie označenia minimálnej trvanlivosti odpad nezníži tak, ako kvalitná výchova spotrebiteľov.

Ak ide o nízky objem potravín po DMT, ktoré sa dostanú do predaja, tak je zrejme zbytočné pýtať sa na zákaz propagovania týchto potravín, čo je tiež súčasťou novely zákona.

Neviem si ani len prestaviť, že by v praxi niekto propagoval potravinu po DMT. Pri nich obchodník pôjde do úplne minimálnej ceny, aby potravinu čo najrýchlejšie predal. Aj pre neho je dôležité nevyhadzovať potravinu, pretože za ňu musel zaplatiť a odviesť štátu DPH. Obchodník musí tiež zaplatiť, aby si bioplynové stanice prišli vyhodené potraviny zobrať. Čiže tá zmena v žiadnom prípade neslúži na sanovanie tržieb obchodníkov. Všade v Európe, kde je zavedený predaj po dátume minimálne trvanlivosti, je to nový kanál pre ľudí v núdzi. Nie je to pomoc pre súkromný sektor. A tak to bude aj na Slovensku.

Čiže z pohľadu obchodníkov bolo najdôležitejšie vypustiť zo zákona 48-hodinovú lehotu na kontaktovanie charít?

S touto lehotou by to bolo v praxi nevykonateľné. Preto sme radi, že za kontaktovanie charity sa má automaticky brať uzavretá zmluva medzi obchodníkom a charitami. To výrazne zjednoduší komunikáciu a zníži administratívne náklady. V rámci predaja potravín po DMT bude musieť obchodník splniť len to, že na tieto potraviny vyčlení jasne označený priestor. Aby zákazník vedel, že ide o potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti. Bola tam ešte povinnosť znížiť cenu, čo berieme úplne automaticky. A aby sme aj ovocie a zeleninu mohli darovať ako všade vo svete. Objemy sú tak vysoké, že charity nie sú schopné absorbovať také množstvo potravín. Aj v tomto sa však pohli ľady a v dohľadnej dobe očakávame návrh z ministerstva pôdohospodárstva.

Regulácie počet slovenských potravín nezvýšia

Novela ruší aj povinný 50 percentný podiel slovenských potravín v letákoch. Zmenilo sa počas trvania tejto povinnosti spotrebiteľské správanie Slovákov?

Nedá sa to kvantifikovať, pretože ide o citlivé údaje z hľadiska hospodárskej súťaže.

Keď Európska komisia skúmala tento návrh, tak preverovala jeho dôvod a cieľ. Podľa Komisie dochádza k porušovaniu pravidiel jednotného trhu a k diskriminácii potravín na základe krajiny pôvodu. Vítame, že ministerstvo pôdohospodárstva túto povinnosť ruší, pretože je protiprávna.

Možno až na niektoré kategórie potravín sa nezvýšil podiel slovenských potravín, pretože nerastie ani slovenská produkcia. Problém opäť chytáme za zlý koniec. Keď je raz slovenská potravina nekonkurencieschopná a drahá, tak si zákazník kúpi lacnejšiu náhradu rovnakej kvality.

Slovenské potraviny dnes čelia oveľa väčšej kríze ako tie zahraničné, pretože sme sa desiatky rokov klamali, že regulácia vyrieši problémy finančného charakteru. Preto aj obchodníci plne podporujú všetky apely poľnohospodárov a potravinárov na dofinancovanie sektoru.

V zákone ale ostane povinnosť uvádzať informáciu o podiele slovenských výrobkov v letákoch. To ako hodnotíte?

Akákoľvek regulácia je v tomto prípade nepotrebná a prináša len administratívne zaťaženie. Navrhovali sme viaceré zmeny, viaceré z nich ministerstvo aj akceptovalo. Zásadný rozdiel ale je, že kým povinné uvádzanie 50 percentného podielu v letákoch bolo vyslovene diskriminačné, tak toto ustanovenie je najmä informatívne.

V pôvodnom návrhu zákona bola aj povinnosť označovať slovenské potraviny špeciálnym symbolom.  Aj to mohla byť informácia, ktorá pomáha v rozhodovaní zákazníka. Vy ste to ale v pripomienkovom konaní odmietli. Prečo?

Keď to ministerstvo prvýkrát oznámilo, tak symbol mal byť nielen na cenovkách, ale aj v reklamných materiáloch. To je vykopávanie otvorených dverí, keďže v reklamných materiáloch to uvádzajú obchodníci dobrovoľne a tak nie je dôvod robiť z toho povinnosť.

Niektorým produktom totiž označenie slovenskou vlajkou škodí. Napríklad ľudia chcú talianske cestoviny a nie slovenské. Keď ich označíme slovenskou vlajkou, tak im dávame horšiu východiskovú pozíciu. Podobne to majú omáčky na cestoviny, pretlaky a podobné potraviny, kde zákazník preferuje zahraničný pôvod, ak mu ponúkneme primeranú cenu. Ak by toto označovanie pomáhalo predaju, tak by to obchodníci už dávno robili.

Ďalšou vecou je označovanie privátnych značiek. Dnes tieto značky obchodníci dobrovoľne označujú slovenskou vlajkou lepšie ako slovenskí producenti svoje vlastné výrobky. Veľa obchodníkov označuje slovenský pôvod aj pri cenovkách ľahko rozpoznateľných potravín, ako napríklad ovocie, zeleniny, či vajíčka. Prax ukazuje, že obchodníci už dnes označujú slovenské výrobky. Je to trend.

Ďalší problém je, že slovenskí výrobcovia viaczložkových potravín, ktorých zložky pochádzajú aj zo zahraničia, nevedia určiť, či ich produkt spĺňa predpis, že ide o slovenskú potravinu. Nás obchodníkov sa potom pýtajú, či to spĺňajú alebo nie. Obchodník, ktorý produkt nevyrába, má potom zodpovednosť za určenie, či ide o slovenskú potravinu.

Potom je tu právny argument. Existujú dnes už rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci nemeckej či valónskej značky kvality, alebo v rámci označovania „Buy Irish“ v Írsku, čo boli rovnaké prípady ako slovenské označovanie. Komisia preukázala, že je to protiprávna regulácia a vyhrala tieto súdne spory. Dovolím si tvrdiť, že keď na súdnom dvore neuspelo Nemecko či Belgicko, tak takmer určite prehrá aj Slovensko.

Komisia zachytila, že štát chce kompenzovať jedno protiprávne ustanovenie druhým. V lete ministerstvu poslala list, kde upozornila, že trvá na všetkých bodoch infringementu (právne konanie Komisie pre zákon o potravinách, – pozn. red.).

Po nástupe Samuela Vlčana ministerstvo v rámci rozporového konania zohľadnilo veľa praktických a logických argumentov. Považujeme za dôležité, aby sa pri kľúčových zákonoch hľadal kompromis medzi všetkými účastníkmi trhu.

Tieto návrhy majú byť nástrojom, ako zvýšiť podiel slovenskej produkcie v obchodoch. Súčasná vláda má zvyšovanie potravinovej sebestačnosti ako hlavný cieľ v agropotravinárskej politike. Zaznamenali ste, že by vláda už spravila nejaký významný krok pre zvyšovanie potravinovej sebestačnosti?

Ministerstvo žiaľ premrhalo jeden rok, čo vyústilo aj do problémov s vyplácaním dotačných podpôr a teraz sa hasí všetko na poslednú chvíľu. Našťastie však úspešne.

Nové vedenie ministerstva má pri prijímaní rozhodnutí zviazané ruky štátnym rozpočtom. Niektoré potrebné opatrenia sa však ani týkajú ministerstva pôdohospodárstva, ale ministerstva práce. Je na pováženie, že ovocinárom a zeleninárom zhnije 20 percent produkcie, lebo pre neflexibilný zákonník práce nemáme zvládnuté sezónne zamestnávanie, vrátane zamestnávania cudzincov. Nemusíme pritom vymýšľať koleso, stačí sa pozrieť, ako má sezónne zamestnávanie vyriešené Poľsko.

Inštitút sezónnych prác by mal začať platiť od budúcej sezóny.

Áno, ale my riešime problémy, ktoré mali byť vyriešené pred 15 rokmi. Aj preto dnes naši výrobcovia v porovnaní so zvyšnými štátmi vyšehradskej štvorky ťahajú za kratší koniec.

Česko tento rok vypísalo veľkú výzvu na budovanie skladových zásob pre domácich producentov ovocia a zeleniny. My dnes musíme jablká vyvážať do rakúskych skladov a potom znovu doviesť späť na Slovensko, pretože nemáme špeciálne sklady. Česi a Poliaci potravinárov masívne podporujú  a majú výhodu na trhu, kde sú potom konkurencieschopní.

U nás je problém, že producenti až na niektoré položky, ako paradajky, vedia predávať iba sezónne. Nevedia úrodu ponúkať celoročne. Potom je pretlak na trhu a naši výrobcovia musia predávať za nižšie ceny, lebo nevedia preskladovať, aby neskôr tovar predávali za vyššie ceny.

Podiel slovenských potravín na regáloch obchodov sa nezvýšil ani počas korony

Podiel slovenských výrobkov na pultoch predajní sa medziročne zvýšil iba nepatrne. Slovenské obchody aj napriek obmedzeniam na hraniciach počas koronakrízy uprednostňovali dovoz pred domácou výrobou. Najväčší pokles zaznamenali dokonca u cestovín a olejov, ktoré počas núdzového stavu na pultoch chýbali. 

A vidíte teda za posledné dva roky nejaké zmeny k lepšiemu?

Pozitívne je, že si na ministerstve pôdohospodárstva uvedomujú, že nemôžu sypať peniaze do všetkých potravinových vertikál. Musia si určiť vertikály, ktoré dávajú zmysel, čo robia v spolupráci s Národným poľnohospodárskym a potravinárskym centrom pri poľnohospodárskej stratégii do roku 2035. Boli sme pozitívne prekvapení, že prvýkrát oslovili aj obchodníkov, aby boli súčasťou vertikál, pretože sme ich súčasťou. Dokonca tvrdím, že vertikála vždy končí u zákazníka, pretože ten je pánom situácie. Považujem to za veľmi dobrý manažérsky prístup. Tiež vnímam dobre, že sa procesy robia transparentnejšie a že sa odhalili korupčné prípady.

Namiesto nových regulácií potrebujeme riešiť spomínané problémy a znižovať investičný dlh v potravinárstve. Dnes už nevidíme iba rozdiely v cenách potravín, ale aj v inovácii obalov, receptúrach, či v kvalite opracovania. To sú ďalšie náklady.

Potrebujeme znížiť aj odvodové zaťaženie, pretože cena práce tvorí napríklad u pekárov 50 percent z celkovej odbytovej ceny, pričom v Česku je to omnoho menej. Máme slabšie automatizovanú výrobu, čiže na výrobu jedného produktu potrebujeme viac ľudí než v Česku. To sú ďalšie dôvody, prečo naši potravinári strácajú konkurencieschopnosť a aj preto chce čoraz menej ľudí pracovať v agrosektore. Potrebujeme sa na to pozrieť komplexne, nie len cez agrorezort. Hlavnou brzdou vo vyčleňovaní potrebných zdrojov je to, že potravinárstvo tvorí na Slovensku iba 2,5 percenta HDP, čo je príliš málo. V Poľsku je to 25 percent.

Stratégia Z farmy na stôl sa týka aj obchodníkov

Európska komisia vlani predstavila potravinovú stratégiu Z farmy na stôl, ktorej cieľom je dosiahnuť trvalo udržateľnú produkciu potravín v EÚ. Očakávajú sa napríklad zmeny pri označovaní nutričných a ekologických vlastností potravín na ich obale. Väčšina cieľov sa nejakým spôsobom dotkne hlavne práce poľnohospodárov a výrobcov. Sledujú tieto iniciatívy aj obchodníci?

Áno. Pri privátnych značkách sme producentami my a sme napríklad zodpovední za obal produktu. Na Slovensku tieto značky tvoria 25 percent sortimentu. Tieto povinnosti preto budeme musieť spĺňať aj my. Pre nás je dôležité, aby sa v rámci jednotného európskeho trhu prijímali jednotné rozhodnutia. A aby štáty netvorili goldplating (požiadavky nad rámec únijnej legislatívy, – pozn. red.) pretože to potom predražuje celý proces vertikály.

Obchodníci napríklad cez privátne značky podporujú slovenský export. Ročne sme takto schopní na zahraničné trhy vyviezť slovenské potraviny v hodnote 300 až 400 miliónov eur. Jednotné označovanie je pre nás veľmi dôležité, pretože akonáhle sú obaly bariérou pre vstup na zahraničný trh, tak sa potraviny vyvážajú ťažko.

Jednou z iniciatív stratégie je aj zavedenie jednotného označovania nutričného skóre potravín. Mali by potraviny obsahovať takúto informáciu?

Myslím si, že každá informácia navyše je vítaná, pretože koronakríza zamávala spotrebiteľským správaním. Podľa prieskumu Európskeho združenia obchodníkov (EuroCommerce) sa až 51 percent spotrebiteľov vyjadrilo, že vplyvom koronakrízy chcú žiť zdravšie a chcú kupovať ekologickejšie potraviny. Tento trend dnes vidíme aj na cenovkách, kde je veľa informácií o potravine. Je aj viac potravín pre ľudí s intoleranciami, ktoré sú už rovnocennejšie zastúpené s bežnými potravinami.

Takisto prichádza omnoho viac potravín z ekologického poľnohospodárstva bez ďalších pridaných chemických prídavných látok. Na Slovensku nie je ľahké dostať sa k takýmto potravinám a preto sme nútení ich dovážať. A ak teraz nenaskočíme na vlak, tak v budúcnosti budeme ešte viac odkázaní na dovoz ekologických potravín. Potraviny ekologického poľnohospodárstva tvoria 10 percent európskeho trhu, čo je 40 miliárd eur. To sú veľké čísla.

Budú spotrebitelia nakupovať potraviny podľa ich nutričného skóre?

Treba si najskôr povedať, čo je to nutričné skóre. U nás je trochu deformované potravinovým semaforom, podľa ktorého by výrobok mal byť zameraný na kvalitu. No nutričné skóre nehovorí o kvalite, ale o nutričných hodnotách potraviny. Na Slovensku máme skvelé mäsové a mliečne výrobky, ale v nutričnom skóre budú červené, pretože obsahujú veľa tukov a soli. To ale neznamená, že sú nekvalitné.

Nutričné skóre má zaistiť, aby sme tučnejšie potraviny nekonzumovali každý deň, pretože potom prijímame viac energie než vydávame, z čoho vzniká obezita, kardiovaskulárne choroby a podobne. Toto skóre sa tvorí, aby spotrebitelia vedeli sami bojovať s obezitou či nábehom na cukrovku. Ak bude niečo v červenej farbe, tak to automaticky neznamená, že je to zdraviu škodlivé, ale že spotrebitelia majú jesť tento výrobok len v obmedzených množstvách. Potravina so zeleným skóre má lepšiu nutričnú hodnotu, no ľudia by sa ňou nemali prejedať.

Europoslanci hovoria o škandále, no potravinovú stratégiu EÚ podporili

Európska komisia krotí obavy zo zistení dopadových štúdií, ktoré skúmali vplyvy potravinovej stratégie Z farmy na stôl na agropotravinársky sektor EÚ. Zverejnené práce podľa nej hodnotia iba malú časť cieľov stratégie, pričom nezohľadňujú avizované podporné politiky.

Stratégia z Farmy na stôl chce aj znížiť spotrebu mäsa a nahrádzať ho rastlinnými alternatívami. Hovorí napríklad, že v EÚ treba zabrániť reklamám na veľmi lacné mäso. To by bolo pre obchodníkov prijateľné?

Všeobecne nie sú takéto zásahy úplne šťastné. Znižovanie spotreby mäsa je silný trend hlavne na západných trhoch. Ale rastlinné alternatívy si vyžadujú už aj naši zákazníci. Vidíme to pri potravinách na rastlinnej báze, ktoré sme pred piatimi rokmi v regáloch obchodov nenašli, pričom dnes sú na najlepších miestach. Výrobcovia privátnych značiek preto prechádzajú na rastlinné alternatívy. Dopyt po nich sa výrazne zvyšuje a obchodníci sa na Slovensku predbiehajú, kto bude lídrom v ponuke  rastlinných výrobkov. Netreba to extrémne regulovať, pretože trh sa zreguluje aj sám.

Skôr treba podporovať zdravé trendy, v čom je najlepšia osveta. Potom aby sa aj dotačná podpora z národných alebo európskych zdrojov prispôsobovala tomu, akým smerom chce ísť spoločnosť. Nie zákazmi, ale podpornými schémami.

Sú obchodníci skutočne schopní samoregulácie? Hovoríte, že je trend po rastlinných alternatívach, no v letákoch stále vidieť dôraz skôr na lacné mäso.

Nikde žiadna reklama nie je zameraná len na mäso, ale na ponúkaný sortiment ako celok. Rovnako by sme potom mohli regulovať gastro prevádzky, aby na jedálnom lístku nemali toľko mäsa. Obchodník je tu na to, aby zachytil trendy. Neurčuje zákaznícke správanie, ale musí na neho reagovať, aby dokázal vyskladať ponuku podľa prianí zákazníka. Ak o 20 rokov budeme mať zákazníka, ktorý chce nakupovať len mäso, tak tlak bude na mäso. Ale ak budú zákazníci tlačiť na potraviny na rastlinnej báze, tak im obchodník vyhovie.

Hovoríte, že zelená agenda je zakorenená v DNA slovenských obchodných reťazcov. Ak je to tak, nemali by ste sa okrem prispôsobovania vašich obchodných politík snažiť spotrebiteľa aj vychovávať, respektíve navádzať na udržateľnejšie stravovanie?

Zelená agenda je pre nás naozaj dôležitá. Dnes máme napríklad veľký problém dostať sa k mäsu zo zvierat, ktoré by boli kŕmené slovenskými zmesami. Dovážajú sa zmesi z Južnej Ameriky, čo je obrovská ekologická stopa. Preto chceme nakupovať od producentov, ktorí znižujú uhlíkovú stopu.

Boli to obchodníci, kto povedal stop klietkovému chovu nosníc. Sú to znova oni, kto tlačí na to, aby bolo viac ponuky mäsa, zeleniny a ďalších produktov z ekologických chovov. Hoci by sme chceli, tak nevieme vyriešiť na Slovensku zatiaľ bezobalový predaj, aj keď v zahraničí je to bežná prax. Obchodníci prišli so zákazom jednorazových plastov oveľa skôr, ako sa zaviedla európska legislatíva.

Tieto veci spotrebiteľ na prvý pohľad nevidí, ale my si spoločenskú zodpovednosť do bodky plníme. No žiaden obchodník si nemôže dovoliť skrachovať len preto, že niektoré potraviny prestane ponúkať, kým konkurencia ich bude predávať naďalej.

Vzdelávanie v oblasti čerstvých, lokálnych, ekologických a zdravých potravín je na celej spoločnosti, nielen na jednom hráčovi na trhu. Musí sa začať na školách, to by mala byť priorita. Ak sa to nezmení, o 15 rokov budeme riešiť dookola ten istý problém.