Žiadna dohoda, lepšia dohoda? Únia sa už štyri roky nevie dohodnúť na reforme agrodotácií

Trialóg k reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky. [Európsky parlament.]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Kam smeruje reforma európskeho poľnohospodárstva

Inštitúcie EÚ sa navzájom obviňujú, kto má väčší podiel na tom, že stále nie je jasné, ako bude vyzerať reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Hlavnou deliacou líniou zostáva otázka nových ekologických a klimatických podmienok pre čerpanie agrodotácií.

Mal to byť rozhodujúci týždeň pre európske poľnohospodárstvo, no zdá da, že rokovania Európskej komisie, Európskeho parlamentu a členských krajín EÚ celú situáciu ohľadom reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP) ešte zhoršili.

Zástupcovia inštitúcií EÚ si aj týždeň po stroskotaných rokovaniach posielajú odkazy o tom, kto je hlavným vinníkom situácie, kedy ani polroka pred oficiálnym štartom nového programového obdobia farmári nevedia, čo všetko na nich v nových agrodotačných pravidlách čaká.

Rokovania o zmene poľnohospodárskej politiky pritom trvajú už minimálne štyri roky. Pôvodne mala začať spolu s novým rozpočtovým obdobím EÚ, teda na začiatku tohto roku. Nemohúcnosť pri hľadaní jasných pozícií vo vnútri únijných inštitúcií a následne neschopnosť nájsť spoločnú reč medzi sebou navzájom spôsobili, že sa štart nových pravidiel pre čerpanie dotácií posunul o dva roky.

Riešením problému mal byť takzvaný „jumbo trialóg“, teda štvordňový rokovací maratón medzi Európskou komisiou, Európskym parlamentom a Radou EÚ, teda ministrami členských štátov, ktorí majú v agende agropotravinárstvo. Trojstranné rokovania ale namiesto dohody vzbudili nové pochybnosti, či je Únia vôbec schopná dohodnúť sa na novom smerovaní chlebového odvetvia.

O čom sa v Bruseli hovorilo

Pôvodný návrh reformy agropolitiky predstavila Európska komisia takmer presne pred tromi rokmi – 1. júna. Členské štáty a Európsky parlament sa na svojich pozíciách dohodli až na jeseň minulého roku.

Už dávnejšie predtým ale bolo jasné, že ich pohľady na spôsob prerozdelenia takmer 300 miliardového finančného balíka budú zásadne rozdielne. Najviac sa postoje inštitúcií rozchádzajú v tom, čo sa dá nazvať ako nová zelená architektúra SPP.

V skratke: kým europoslanci tvrdia, že návrh Komisie je oblasti životného prostredia a klímy slabý, agroministri odmietajú ďalšie sprísňovanie environmentálnych požiadaviek na farmárov, pretože to znižuje ich schopnosť konkurovať dovozu z krajín s nižšími produkčnými štandardami.

Základnou otázkou je, koľko výdavkov z obidvoch pilierov SPP by malo ísť na opatrenia prospešné nielen pre produkciu, ale aj prírodu a klímu. Európsky parlament presadzuje, aby členské štáty na zelené investície z Programu rozvoj vidieka (druhý pilier SPP) museli vyčleniť aspoň 37 percent výdavkov. Rada EÚ požaduje 35 percent.

Ekologické agrodotácie: Za aké činnosti by mali byť farmári odmenení? (ANKETA)

Väčšina odborníkov je za to, aby Slovensko v budúcom programovom období vyčlenilo viac ako 20 percent priamych poľnohospodárskych platieb na postupy, ktoré budú prospešné pre prírodu a klímu. No zhodujú sa, že nie je dôležité iba, koľko peňazí na ekoschémy pôjde, ale hlavne to, či budú nastavené kvalitne – to znamená, aby skutočne riešili environmentálne problémy v slovenskom agrosektore a boli zároveň pre farmárov finančne motivujúce. 

Podobne ambicióznejší sú europoslanci aj v otázke viazania priamych platieb na prírode blízke poľnohospodárske postupy. Pôvodne žiadali, aby na takzvané ekoschémy, ktoré majú motivovať farmárov k takýmto aktivitám, smerovalo 30 percent zdrojov z prvého piliera. V súčasnosti je na stole už kompromisný návrh, s ktorým prišlo portugalské predsedníctvo v Rade EÚ a podľa neho by na ekoschémy malo ísť 25 percent priamych platieb.

Ministri sa ale obávajú, že farmári nebudú schopní od prvého roku nového dotačného obdobia využiť toľko prostriedkov na ekologické režimy a preto v jeho úvode požadujú „skúšobné obdobie“, ktoré im dá viac času zvyknúť si na nový príjmový systém.

Názory poslancov Parlamentu a ministrov pôdohospodárstva a ale líšia aj v ďalších otázkach – napríklad v tom, akú veľkú časť poľa by poľnohospodári mali vyčleniť na neproduktívne plochy podporujúce biodiverzitu, či by sa mala určiť maximálna výmera monokultúrnych polí, alebo ako by sa mal uplatňovať limit dotácií pre jednu farmu.

Kto za to môže?

Hoci mal byť posledný májový týždeň podľa portugalskej agroministerky Marie do Céu Antunes šibeničným termínom pre uzatvorenie dohody, Únia nedokázala dať konečnú bodku za reformou.

„Hoci nastal pokrok vo viacerých oblastiach, množstvo kľúčových problémov zostalo nevyriešených. Dospeli sme preto k rozhodnutiu, že odložíme rokovania na ďalšie stretnutie Rady EÚ (pre poľnohospodárstvo a rybárstvo), ktoré sa uskutoční v júni,“ píše sa v strohom stanovisku ministrov.

Portugalsko má tak už iba mesiac na to, aby splnilo svoj sľub dotiahnuť reformu dokonca počas jeho predsedníctva. Ak sa mu to nepodarí, úloha pripadne Slovinsku, ktoré po ňom preberie predsednícku štafetu v Rade EÚ. Nezdar Lisabonu by ale nebol žiadnou novinkou. Tento cieľ malo v programe aj Nemecko, ktoré malo predsedníctvo v druhej polovici roku 2020.

Po neúspešných rokovaniach z úst európskych politikov do médií začali prenikať vyhlásenia o tom, kto je za súčasnú situáciu zodpovedný.

Wiezik: Že veľké farmárske zväzy oslavujú reformu agropolitiky EÚ? Dôkaz, že pre prírodu je úplne zlá

Na ekoschémy som sa veľmi tešil, hovorí o jednom z pilierov zelenej reformy agropolitiky EÚ europoslanec MICHAL WIEZIK. Návrh europarlamentu ale podľa neho štátom EÚ umožňuje vybrať také schémy, ktoré nezlepšia situáciu v prírode. „Zastavenie poklesu vtáctva a celkovo biodiverzity sa touto reformou nedá dosiahnuť,“ hovorí Wiezik.

Podľa europoslancov nesú hlavný podiel viny členské štáty, pretože prejavili menej vôle ku kompromisu ohľadom zlepšenia ochrany životného prostredia a klímy v poľnohospodárstve.

„Rada EÚ odmieta prijať skutočnosť, že nová SPP musí byť transformačná a musí zmeniť celé svoje smerovanie, inak nebude žiadna dohoda. Buď budeme brať udržateľnosť vážne, alebo ľudstvo zaplatí vysokú cenu“ povedal na margo rokovaní írsky, ľavicový europoslanec Luke Ming Flanagan (GUE/NGL).

Európski zákonodarcovia zároveň ministrom vyčítajú, že v rokovaniach neberú Európsky parlament ako rovnocenného partnera. „Predsedníctvo v Rade EÚ vyzeralo byť prekvapené, že sme jednoducho neprikývli na jeho kompromisný návrh, ale naopak sme trvali na našich červených čiarach. Očakávam, že nás (europoslancov) volených zástupcov Rada EÚ začne rešpektovať ako spoluzákonodarcov,“ dodal šéf poľnohospodárskeho výboru europarlamentu, Nemec Norbert Lins (EPP).

Poľnohospodárski ministri ale problém vidia skôr v neoblomnosti Európskeho parlamentu. Podľa portugalskej ministerky do Céu Antunes kžadé rokovanie vyžaduje ústupky na obidvoch stranách. „To sme my (Rada) spravili,“ povedala.

Menej diplomatické slová zvolil grécky minister pôdohospodárstva Spilanos Livanos. V rozhovore pre bruselský portál EURACTIV europoslancov obvinil z „vydierania“. „Napriek ústretovému prístupu Rady ministrov a našej úprimnej snahe nájsť spoločnú cestu s Európskym parlamentom, sme čelili absolútne neprijateľným spôsobom, ktoré podľa nás neboli demokratické“ povedal minister s tým, že v taktom prípade je aj žiadna dohoda lepšia ako zlá dohoda.

Prst ukazuje aj na Komisiu

V jednom sa však ministri s europoslancami zhodnú – v kritike Európskej komisie. Kým členské štáty majú dojem, že eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski nie je rokovaniach nestranný a má bližšie k europoslancom, tí naopak od neho očakávali, že sa silnejšie postaví za ekologické smerovanie reformy.

„Od Komisie očakávame, že si bude plniť svoju inštitucionálnu úlohu, čo znamená, že sa bude snažiť zbližovať rozdielne pozície a budovať most medzi zvyšnými dvoma inštitúciami,“ myslí si Livanos.

Wojciechowski: Reforma agropolitiky je novou šancou pre malé farmy

Trend sa dlhodobo uberá smerom, že je stále menej a väčších fariem, potrebujeme lepšie kontrolovať tento trend a dať šancu aj malým farmám, hovorí eurokomisár pre poľnohospodárstvo JANUSZ WOJCIECHOWSKI počas kľúčových rokovaní o budúcnosti agropolitiky EÚ. 

Podľa poľského eurokomisára je ale pochopiteľné, že sa eurokomisia prikláňa k návrhom Parlamentu, pretože v rokovaniach zastávajú podobné pozície. Wojciechowski sa viackrát vyjadril, že poľnohospodárska politika EÚ by mala viacej podporovať malých a stredných farmárov na úkor veľkých.

Ako eurokomisár tiež presadzuje, aby agropotravinárstvo bralo väčší ohľad na prírodu a biodiverzitu; často prízvukuje, že je potrebné zlepšiť aj podmienky v chode hospodárskych zvierat. V týchto témach má naozaj bližšie k postojom Európskeho parlamentu.

„Komisia má plniť úlohu moderátora a mediátora, ale  nemyslím si, že v tom môže byť úplne neutrálna,“ reaguje na výhrady Wojciechowski.