Životné prostredie v regiónoch: Kam by mali eurofondy investovať samosprávy

Ilustračný obrázok. [Pixabay.]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Eurofondy v samosprávach

Dekarbonizácia ekonomiky, vodovody a kanalizácie, odpadové hospodárstvo, príprava na zmenu klímy a udržateľnú mobilita, budú podľa expertov ministerstva regionálneho rozvoja kľúčové oblasti, na ktoré by sa v eurofondovom období mali zamerať samosprávy.

Slovensko môže v budúcich siedmich rokoch z európskeho rozpočtu investovať do zlepšenia stavu životného prostredia takmer šesť miliárd eur.

Okrem eurofondov teraz priestor na zelené investície ponúka Plán obnovy EÚ – konkrétne v jeho hlavný piliera, takzvaného Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý je určený na financovanie kľúčových reforiem. Slovensko bude mať z tohto nástroja k dispozícii 5,8 miliardy eur v podobe nevratných grantov. Minimálne 37,5 percenta z nich – čiže viac ako dve miliardy eur – musí vyčleniť na reformy a investície v enviro-klimatickej oblasti.

Ďalších 418 miliónov dostane Slovensko na podporu dekarbonizácie regiónov z novovznikajúceho Mechanizmu spravodlivej transformácie.

Najviac z eurofondov

Najviac peňazí na ochranu prírody a klímy bude mať Slovensko z Kohéznej politiky EÚ, teda z eurofondov. Európska komisia určila nízkouhlíkovú a ekologickú premenu ako jeden z hlavných cieľov politiky v budúcich siedmich rokoch.

Podľa kritérií, ktoré stanovila, musí každá členská krajina z najväčšieho fondu – Európskeho fondu regionálneho rozvoja – na tento účel vyčleniť 30 percent prostriedkov.

Keď budeme predpokladať, že slovenská alokácia z EFRR bude niekde na úrovni ôsmich miliárd eur, ako to pôvodne spočítala Európska komisia, malo by teda ísť zhruba o sumu 2,4 miliardy eur, čiže asi 340 miliónov ročne.

Spôsob, akým ich Slovensko využije, je teraz témou diskusií s Európskou komisiou. Exekutíva EÚ v roku 2019 krajine vydala odporúčania, kde sú zelené investície najviac potrebné.

Päť kľúčových oblastí životného prostredia, kam by po roku 2020 mali smerovať eurofondy

Okrem oblastí, kde Slovensko neplní záväzky voči Únii, by vláda podľa ochranárov pre budúce programové obdobie mala prijať pravidlá, aby žiadna verejná investícia nepriniesla negatívne dopady na prírodu a klímu – napríklad zvýšením podielu zelených verejných obstarávaní.

Vlastné investičné priority pre jednotlivé politické ciele EÚ v kohéznej politike teraz hľadajú aj odborné tímy zostavené Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI). MIRRI zastrešuje prípravu Partnerskej dohody, teda základného dokumentu pre čerpanie eurofondov v programovom období 2021 až 2027.

Oblasti, kde budú smerovať európske dotácie, experti vyberajú podľa troch kritérií: závažnosti, naliehavosti a realizovateľnosti. Inak povedané, krajina eurofondy využije na ciele, ktoré riešiť musí čo najskôr a ktoré je schopná úspešne zvládnuť.

Časť peňazí by malo ísť na projekty, ktoré si vyberú aktéri z územia do takzvaných Integrovaných územných stratégií.

Podľa Richarda Filčáka z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) je z pohľadu regiónov dôležitých päť oblastí: dekarbonizáciu ekonomiky v regiónoch, dobudovanie vodovodov, čističiek a kanalizácií, odpadové hospodárstvo, prípravu na zmenu klímy a udržateľnú mobilita.

„V tomto politickom cieli sa blížime najviac k oblasti kompetencií a záujmov regiónov, pretože tu hovoríme o investíciách, ktoré sú pre územie dôležité z viacerých hľadísk,“ uviedol Filčák na podujatí Kohézna politiky 2021 až 2027, ktoré v spolupráci s portálom EURACTIV.sk zorganizovalo Združenie samosprávnych krajov (SK8)

Kľúčové regióny

EÚ sa dohodla, že do roku 2050 bude prvým uhlíkovo naturálnym kontinentom. K cieľu sa prihlásilo aj Slovensko. Podľa ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO) vláda podporí rýchlejšie znižovanie emisií do roku 2030 – oproti referenčnému roku 1990 o 55 percent.

Kľúčovú úlohu pri plnení týchto cieľov zohrá regionálna energetika, na čo musí zareagovať aj Partnerská dohoda. Slovensko okrem toho môže využiť viac ako 400 miliónov eur z Fondu spravodlivej transformácie na naštartovanie zelenej premeny vybraných regiónov.

S Európskou komisiou sa vláda zatiaľ dohodla na podpore dvoch krajov: trenčianskeho kraja, kde sa región hornej Nitry pripravuje na koniec uhoľných baní a košického kraja, kde sa nachádza elektráreň Vojany, ktorá končí s výrobou energie z uhlia.

Europarlament dal zelenú financovaniu plynu pri transformácii uhoľných regiónov

Stanovisko europoslancov je v rozpore s pohľadom Európskej komisie a členských štátov, ktoré plyn z financovania vylúčili. Peniaze z Fondu majú uľahčiť uhoľným regiónom zbaviť sa hospodárskej závislosti na uhlí.

Fond má v týchto regiónoch podporiť najmä zamestnanosť a inovatívne technológie po útlme ťažby uhlia, ako aj premenu uhlíkovo náročných priemyselných odvetví.

Slovensko ale s úradníkmi Komisie rokuje aj o možnosti podporiť z transformačného fondu aj ďalšie dva regióny: bratislavský kraj pre prítomnosť rafinérie Slovnaft a cementárne v Rohožníku a banskobystrický kraj.

Tieto štyri kraje, ktoré boli vybrané, ako uhlíkovo náročné, musia v spolupráci s medzinárodnými konzultantami a Komisiou vypracovať akčné plány transformácie. Na základe nich budú môcť čerpať peniaze z transformačného fondu, aj z fondov EÚ.

„Predpokladáme, že ostatné kraje budú nasledovať tieto štyri pilotné regióny. Bude to kľúčové, pretože bez regiónov sa ciele uhlíkovej neutrality plniť nedajú,“ upozorňuje Filčák.

Hospodárenie s vodou

Slovensko dodnes nesprávne implementuje niektoré smernice týkajúce sa ochrany vôd. V pokročilej fáze je právne konanie eurokomisie voči Slovensku pre nevyhovujúci zber, monitorovanie a čistenie odpadovej vody.

Kanalizáciu má na Slovensku vybudovanú len menej ako 40 percent obcí. Nájdeme však aj príklady, kedy väčšie mesto s funkčnou kanalizáciou nemá vlastnú čističku a tak splašky končia v prírode.

Slovensko sa pri vstupe do Únie zaviazalo do roku 2015 odkanalizovať všetky aglomerácie s viac ako 2000 ekvivalentných obyvateľov (EO). Eurofondy preto plánuje smerovať hlavne do vodného hospodárstva v týchto obciach, aby sa vyhlo žalobe Komisie na Súdnom dvore EÚ.

Štát pri kanalizáciách uprednostňuje väčšie obce, menším peniaze chýbajú

Kanalizácie a čističky odpadových vôd sa dosiaľ budovali najmä z eurofondov, pri ktorých mali prednosť väčšie obce. Menším obciam peniaze chýbali. Inak tomu nemusí byť ani v ďalšom programovom období.

„Sú tam ale umožnené aj podpory projektov v obciach do 2000 obyvateľov, ak budú riešiť problematiku chránených území alebo území, ktoré sú cenné z pohľadu životného prostredia a kultúrneho dedičstva,” hovorí vedec, ktorý sa podieľa príprave Partnerskej dohody.

Pri výbere území, kam bude smerovať európska finančný podpora, je ale dôležitý ešte jeden faktor: hodnota za peniaze. Podľa prognózy vývoja obyvateľstva do roku 2035, ktorú vypracovala SAV, na Slovensku bude silný trend koncentrácie obyvateľstva v územiach okolo Bratislavy, či Považia. Niektoré územia budú, naopak, strácať populáciu, v niektorých prípadoch to podľa demografov môže byť na úrovni 11 percent.

„Pri otázke investície do vodovodov a kanalizácií sa preto objavila otázka, ako riešiť územia, ktoré sú riedko obývané, majú zlú prognózu do budúcnosti a kde je nízka kúpna sila obyvateľstva,“ opisuje Filčák spôsob rozhodovania o eurofondovej podpore.

Čo s odpadmi

Európske fondy by samosprávam v budúcom období mali pomôcť aj s odpadovým manažmentom. Aj Tu Slovensko porušuje európske predpisy a čelí právnemu konaniu eurokomisie. Problémom je, že veľké množstvo odpadu končí na skládkach, pričom zlyháva recyklácia.

Pri plnení záväzkov Slovenska zohrajú kľúčovú úlohu samosprávy, ktoré zápasia s rastúcimi požiadavkami na podporu predchádzania vzniku odpadu, zber komunálneho odpadu, rozšírenie siete triedenia a recyklácie. Mestám a obciam napríklad od 1. januára pribudne povinnosť triedenia biologického kuchynského odpadu.

„Projekty budú sledovať ciele recyklácie a ciele v predchádzaní vzniku odpadov. Bude to kombinácia priamej podpory schém nakladania a využitia odpadov, ktorú bude sprevádzať vzdelávanie a informovanosť spotrebiteľov a podpora zberu dát, aby sme vedeli, kam v tejto oblasti smerujeme,“ vysvetľuje Filčák.

Čo nás čaká v odpadovom hospodárstve budúci rok? Triedenie bioodpadov aj nové kompostárne

Od nového roku budú obce a mestá povinné zabezpečovať triedený zber kuchynského bioodpadu. Envirorezort sľúbil nové kompostárne a triediace linky.  V budúcnosti chce zaviesť váženie odpadu.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8