Zmenou administratívneho členenia by Bratislava a Košice mohli získať milióny eur

Ilustračný obrázok. [EPA/STR]

Zniženie počtu mestských častí, či spojenie kompetencií miest a Vyšších územných celkov by dvom slovenským metropolám mohlo ušetriť aj desiatky miliónov eur, zistila analýza Inštitútu pre finančnú politiku.

Zmena usporiadania samosprávy dvoch najväčších slovenských miest, Bratislavy a Košíc, by mohla zaistiť ich lepšie a efektívnejšie fungovanie. Zistila to analýza Inštitútu finančnej politiky.

„Mestá Bratislava a Košice môžu mať väčší priestor na rozvoj a zlepšenie kvality svojich služieb, pri nezmenenom celkovom balíku finančných zdrojov, s ktorým disponujú,“ píše sa v analýze.

Nové administratívne členenie by podľa rezortu financií mohlo ušetriť 7,6 až 37,2 milióna eur ročne. Uvoľnené peniaze by metropoly mohli využiť na investície do miestnych komunikácií školiek či škôl, ale aj na lepšie platové ohodnotenie úradníkov.

Stovky volených zástupcov

Ako pripomínajú autori analýzy, obidve mestá majú dnes dvojúrovňovú samosprávu – magistrát a mestské časti.

Kým Bratislava s vyše 400-tisíc obyvateľmi má 17 mestských častí, Košice s takmer polovičným počtom obyvateľov má mestských častí 22.

S tým súvisí aj veľké množstvo výkonných či zákonodarných zástupcov, ktoré zvyšujú náklady miest. V hlavnom meste si ľudia celkovo volia 317 zastupiteľov do mestských či miestnych zastupiteľstiev. V Košiciach ich je 221.

„Na porovnanie Kodaň, ktorá je veľkosťou podobná Bratislave, má 55 poslancov,“ porovnáva analýza.

Bratislavská župa bojuje za viac peňazí z budúceho rozpočtu EÚ. Ostatné kraje zatiaľ nie sú proti

Bratislavský samosprávny kraj chce, aby sa zmenila metóda, ktorou sa meria vyspelosť regiónov v Európskej únii. Od nej totiž závisí, koľko peňazí dostávajú z fondov Európskej únie.

V porovnaní s inými mestami Bratislava a Košice navyše vykazujú nižšiu efektivitu správy, ktorá podľa IFP „do určitej miery“ súvisí s počtom obyvateľov. Platí, že čím sú obce či mestá väčšie, tým je vyššia aj účinnosť vykonávaných kompetencií. V mestách s viac ako stotisíc obyvateľmi však tento vzorec prestáva platiť.

V porovnaní s menšími mestami metropoly východného a západného Slovenska vynakladajú aj dva a polkrát viac prostriedkov na výkon správy na hlavu.

Zmena administratívneho členenia by tak mestám mohla uvoľniť finančné prostriedky v hodnote niekoľkých miliónov eur. Analýza IFP preto ponúka niekoľko možností, ktoré by mestám zaistilo zníženie jednotkových nákladov na výkon správy.

Bratislava by mohla ušetriť aj 20 miliónov ročne

Prvou je spojenie mestských častí obidvoch miest do súčasných okresov. Bratislava by podľa tohto modelu mala miesto sedemnástich iba päť mestských častí. V Košiciach by sa ich počet znížil až o tri štvrtiny na štyri mestské časti.

„Spojené mestské časti by na výkon správy na jedného obyvateľa vynakladali toľko, koľko mestská časť, ktorej by sa stali súčasťou,“ stojí v analýze.

Druhou z navrhovaných možností je takzvaný model „Veľkého mesta“, ktorý predpokladá pridruženie satelitných obcí k metropolám. K Bratislave by sa tak mohli pripojiť Malacky, Senec a Pezinok, obce z okresu Košice okolie ku Košiciam. V prípade obidvoch metropol by tak došlo aj k výraznému nárastu počtu obyvateľov.

Šéf regionálnej politiky Komisie o eurofondoch: Podporujeme silnejšiu rolu regiónov, dohodnúť sa musia so štátom

Konečné slovo ohľadom úlohy regiónov v riadení štrukturálnych fondov EÚ budú mať členské štáty. Úspešná decentralizícia však záleží od administratívnych kapacít na regionálnej úrovni, tvrdí MARC LEMAÎTRE z Komisie. 

„Správny celok tzv. Veľká Bratislava by sa skladal zo súčasného mesta Bratislava s piatimi mestskými časťami podľa prvého modelu a z mestských častí pozostávajúcich z ostatných obcí“. Väčšina výdavkov v pridružených obciach by podľa analýzy „stratila opodstatnenie“, nakoľko už nebudú mať vlastné orgány a časť súčasných pracovníkov.

IFP predpokladá, že tento model by mestám ročne ušetril najviac peňazí. Kým v Bratislave by sa na výzvy, ktorým čelí, uvoľnilo dodatočných bezmála 20 miliónov eur ročne, v prípade Košíc by to bolo vyše 17 miliónov eur.

Pri tomto modeli samosprávy by podľa analýzy „dávalo zmysel“ aj zlúčenie kompetencií miest s Vyšších územných celkov. Ako upozorňujú analytici, tieto kompetencie sa často prekrývajú, čo je najviditeľnejšie v oblasti dopravy, sociálnych služieb a školstve. „Zlúčením kompetencií možno očakávať zvýšenú efektívnosť politík pri rozvoji a koordinácii mesta s jeho funkčným územím,“ argumentujú autori a pripomínajú, že spojenie mestskej a krajskej úrovne funguje napríklad v Prahe.

Poslednou možnosťou, ktorú analytici IFP ponúkajú, je vytvoriť jednu úroveň riadenia tak v Bratislave ako aj Košiciach. Inými slovami, riadenie na úrovní mestských časti zaniknú, pričom „časť výdavkov na výkon správy mestských častí sa uvoľní v dôsledku prechodu na jednu úroveň riadenia,“

Regióny poznajú svoje silné a slabé stránky. Pozná ich aj Bratislava a Brusel?

Menej rozvinutým slovenským regiónom by pomohlo, keby sa komunikácia štátu s nimi zlepšila. Zmeniť by sa mal aj systém prerozdeľovania eurofondov na národnej úrovni tak, aby lepšie zohľadňoval potreby ľudí z periférie, tvrdia v Prešovskom samosprávnom kraji.

Model s jednou úrovňou riadenia by podľa autorov analýzy uľahčil obyvateľom rozhodovanie o tom, na koho sa majú obrátiť s konkrétnym problémom. Pomohol by tiež vyhnúť sa častému prehadzovaniu zodpovednosti medzi mestom a mestskou časťou.

Takéto usporiadanie administratívy by v Bratislave mohlo uvoľniť 11,5 milióna eur, v Košiciach bezmála štyri milióny eur.

Košice sa tým zaoberať nebudú

Magistrát mesta Košice sa témou zníženia počtu mestských častí v nedávnej minulosti už zaoberal. Ako pre TASR v reakcii na analýzu rezortu financií uviedol vedúci komunikačného referátu mesta Košice Jozef Marko, v súčasnom volebnom období sa mesto touto otázkou neplánuje zaoberať.

„Nebolo to tak dávno, čo sa vedenie mesta snažilo zredukovať ich počet a znížiť administratívne náklady na fungovanie dvadsiatich dvoch mestských častí,“ uviedol Marko. Mesto dokonca plánovalo vypísať referendum k tejto otázke a spojiť ho s parlamentnými voľbami.

„Žiaľ, tento návrh nenašiel podporu v Mestskom zastupiteľstve v Košiciach,“ dodal Marko.