Župani predstavili svoje priority pre plán obnovy, niektoré do Hegerových reforiem nezapadajú

Ilustračný obrázok. [Združenie samosprávnych krajov/]

Župani ministrovi predstavili štyri hlavné oblasti, ktoré by vláda podľa nich mala zaradiť do reformného menu, ktoré pošle do Bruselu. Obnova kultúrnych pamiatok, či oprava ciest druhej a tretej triedy ale nezapadajú do reformného plánu ministerstva financií.

Predstavitelia Vyšších územných celkov (VÚC, samosprávne kraje) v utorok (8. decembra) diskutovali s ministrom financií Eudardom Hegerom (OĽaNO), ako by malo Slovensko využiť peniaze z Plánu obnovy EÚ.

Župani ministrovi predstavili štyri hlavné oblasti, ktoré by vláda podľa nich mala zaradiť do reformného menu, ktoré pošle do Bruselu. Niektoré z nich ale nezapadajú do predstáv ministra financií, ani Európskej komisie.

Slovensko z Plánu obnovy EÚ dostane zhruba šesť miliárd eur nevratnej finančnej pomoci. Okrem toho môže čerpať ďalšie miliardy v podobe zvýhodnených pôžičiek. Podmienkou čerpania peňazí je príprava Národného plánu obnovy a odolnosti. Ten musí vláda predložiť najneskôr do konca apríla na schválenie Európskej komisii.

Kde sa názory prekrývajú

„Diskusia bola veľmi konštruktívna a plodná. Obsiahli sme niekoľko oblastí a som rád, že sme našli zhodu pri viacerých oblastiach, kde vidíme dôležitosť VÚC pri implementácii plánu obnovy. Najčastejšími vecami, ktoré zaznievali, boli sociálne služby a dlhodobá starostlivosť, ktorá úzko súvisí so zdravotníctvom a VÚC,“ priblížil minister financií, ktorý je zodpovedný za prípravu plánu obnovy.

Podľa Hegera ďalšou dôležitou oblasťou spoločnej diskusie boli železnice, kde podľa neho nachádza rezort našiel so županmi spoločnú reč. „Aj v komunikácii s Európskou komisiou vidíme dôraz na prímestskú železničnú dopravu,” povedal Heger.

Podľa predsedu SK8 Jozefa Viskupiča kraje vedia podporiť 18 z 32 oblastí reforiem, ktoré identifikovalo ministerstvo financií v dokumente Moderné a úspešné Slovensko. „Viaceré však potrebujú ďalšiu diskusiu, pretože sa týkajú napríklad zníženia dane z práce, čo je jediný zdroj príjmu samosprávnych krajov,“ poznamenal Viskupič.

Samosprávy čakajú, koľko uvidia z plánu obnovy

Slovenskí členovia Európskeho výboru regiónov oceňujú jeho platformu na zdieľanie skúseností zo zvládania pandémie. Chvália EÚ za reakciu na koronavírus, no pri očakávaniach, čo sa z financií z plánu obnovy dostane do regiónov, sú opatrní.  

Samosprávne kraje pre plán obnovy vybrali štyri základné priority.

Prvou je rozšírenie kapacít zariadení sociálnych služieb. Ako pripomenul šéf SK8, podiel populácie nad 65 rokov má do roku 2070 stúpne zo 17 na 31 percent. Práve v tejto oblasti majú kraje viaceré kompetencie – v ich pôsobnosti sú domovy sociálnych služieb, špecializované zariadenia pre osoby so zdravotným postihnutím, či  zariadenia podporovaného a núdzového bývania.

„Už v súčasnosti nie sme schopní reagovať na dopyt, na župách už teraz máme poradovníky,“ uviedol Viskupič.

S reformou dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti počíta  aj reformný plán rezortu financií, pričom do roku 2024 chce navýšiť počet zariadení sociálnych služieb. Investičnú potrebu pre dobudovanie ich kapacít vyčíslil na dve miliardy eur.

„Nie je dôležité len stavať, ale nastavovať sociálne služby tak, aby boli dlhodobo udržateľné. To si vyžaduje prijatie veľkej reformy v oblasti dlhodobej starostlivosti. Táto reforma by sa mala pretaviť do konkrétnych projektov cez plán obnovy,“ doplnila predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová.

Vyššie územné celky okrem toho podľa nej potrebujú peniaze na zastabilizovanie siete zdravotníckych zariadení – ambulancií a centier zdravotnej starostlivosti.

Druhou oblasťou, na ktorej sa župy zhodli s rezortom financií, je modernizácia stredných škôl, ktorých sú zriaďovateľom, a zatraktívnenie učiteľského povolania.

Podľa predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku kraje s rezortom financií našli spoločnú reč aj ohľadom potreby ochrany biodiverzity a investícií do vodozádržných opatrení. „Tie nielen zlepšujú ochranu fauny a flóry, ale zabraňujú aj suchám v našej krajine,“ povedal Trnka.

Cesty a pamiatky

Zástupcovia samosprávnych krajov ale hovorili aj o iných potrebách ako minister financií. Peniaze z ozdravného balíka EÚ by napríklad chceli využiť aj na obnovu kultúrnych pamiatok. S tými Hegerove reformné menu zatiaľ nepočíta. Podpredseda vlády a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) naproti tomu rekonštrukciu pamiatok spomínal ako jedno z možných investičných priorít v rámci národného plánu obnovy. Oprava hradov a zámkov sa dostala aj do reformného návrhu jeho strany.

„Do kultúrnych pamiatok sa roky neinvestovalo. Naše kultúrne dedičstvo má pritom potenciál prilákať domácich a zahraničných turistov,“ odôvodňoval túto potrebu Viskupič.

Samosprávne kraje už tradične požadujú európske peniaze na opravy ciest druhej a tretej triedy. Ako ale na tlačovej konferencii naznačil aj trnavský župan, v tomto prípade sa názory krajov a štátu rozchádzajú.

Samosprávne kraje majú v správe takmer 14 tisíc kilometrov ciest nižších kategórií, ktoré denne využíva každý druhý obyvateľ. Z nich je podľa Slovenskej správy ciest 3500 kilometrov v nevyhovujúcom a takmer 600 kilometrov v havarijnom stave. Iniciatíva banskobystrického kraja v roku 2018 investičných dlh v cestách druhej a tretej triedy vypočítala na vyše 300 miliónov eur.

Slovensko zrejme nebude môcť investovať budúce eurofondy do ciest nižších tried

Ako Slovensko zainvestuje budúce eurofondy v doprave? Pre Európsku komisiu je prioritou  železničná infraštruktúra, slovenská vláda má na prvom mieste dostavbu diaľničného spojenia.

Podľa Viskupiča by sa oprava regionálnej cestnej infraštruktúry mala financovať z fondu obnovy, tradičných eurofondov, ale aj štátneho rozpočtu.

„Aj po dnešnom rokovaní zotrvávame v názore, že na rekonštrukcie ciest sa viac hodí financovanie z plánu obnovy. Budú k tomu prebiehať ďalšie technické debaty,“ dodal Viskupič.

Okrem štátu ale môže očakávania krajov schladiť aj Európska komisia. Už pred štartom súčasného eurofondového obdobia odmietala zaradiť cesty nižšej kategórie medzi priority fondov EÚ. Rovnaký postoj má aj v prípade nového programového obdobia. A hoci sa vláda snaží zaradiť regionálne cesty do širšieho okruhu investičných priorít, šance na zmenu pozície Komisie sú „veľmi nízke“.

Od členských štátov očakáva, že európske peniaze využijú na podporu ekologicky udržateľnej mobility. Preto je pravdepodobné, že z rovnakých dôvodov Komisia nevyčlení peniaze na cesty druhej a tretej triedy ani v pláne obnovy.

Synergie

Samosprávne kraje tiež prízvukujú potrebu, aby sa plány na využitie dostupných európskych dotácií čo najviac zosúladili – podľa toho, na čo sa na základe zadania eurokomisie najviac hodia. Podľa Viskupiča by sa tak šesť miliárd z fondu obnovy malo využiť na „tvrdé“ projekty, kým eurofondy by mali smerovať na „mäkké“ projekty.

„Synergie považujeme za dôležité. S ministerstvom financií sa zhodujeme, že peniaze z plánu obnovy by sme mali použiť na kapitálové výdavky, čiže výstavbu a 12 miliárd z eurofondov na neinvestičné aktivity v piatich politických cieľoch: ekológia, doprava, inovácie, sociálne veci a regionálny rozvoj,“ vysvetlil.

Súčasťou reformného dokumentu ministra Hegera je aj reforma verejnej správy, Jej súčasťou majú byť aj zmeny kompetencií a financovanie samospráv, čo samosprávne kraje vítajú.

Samosprávne kraje sú dnes financované z podielu výberu dane z príjmu fyzických osôb. Tento finančný zdroj je obzvlášť problematický v krízových časoch, čo sa ukázalo aj počas pandémie koronavírusu, kedy krajom časť daňových príjmov vypadla, zatiaľ čo sa im zvyšovali výdavky.

Heger sa zaviazal, že otvorí diskusiu o novom daňovom mixe, ktorý by rozšíril portfólio príjmov krajských rozpočtov. To nakoniec sľubuje aj jeho reformný dokument.

„Príjmový mix samospráv sa upraví tak, aby bol menej procyklický. Dôjde k vyššiemu zastúpeniu majetkových daní a zníženiu priamych daní,“ uvádza sa v návrhu.

Táto reforma by sa podľa najnovších informácií mala rozbehnúť už na začiatku budúceho roka. Samosprávne kraje od nej očakávajú, že Slovensko bude nasledovať český územný model, čo by znamenalo, že kraje od štátu preberú viac kompetencií. „Adresnosť týchto služieb v regiónoch by bola omnoho lepšia,“ hovorí Viskupič.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8