Agropolitika potrebuje radikálnu reformu, platby sa musia naviazať na tvorbu konkrétneho úžitku

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

SPP by nemala byť o necielenom míňaní zdrojov s negatívnymi dôsledkami pre životné prostredie, píše Tatiana Nemcová z SOS/BirdLife Slovensko. [Archív Tatiana Nemcová]

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) by nemala byť o necielenom míňaní zdrojov s negatívnymi dôsledkami pre životné prostredie, píše TATIANA NEMCOVÁ z SOS/BirdLife Slovensko.

Tatiana Nemcová pracuje pre Slovenskú ornitologickú spoločnosť (SOS/BirdLife Slovensko) a venuje sa témam biodiverzity, Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a vplyvu poľnohospodárskej činnosti na životné prostredie.

Pre EURACTIV píše o hlavných prešľapoch a zlyhaniach európskej spoločnej poľnohospodárskej politiky ako aj o vízii, akým smerom by sa mohla táto politika a jej financie uberať do budúcna. Európska komisia má svoj návrh SPP predstaviť v júni.

 

Bulharské predsedníctvo Rady EÚ nedávno predstavilo víziu (tzv. závery predsedníctva), akým smerom by sa mala uberať Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) po roku 2020. Podporilo ju 23 členských krajín. Slovensko (spolu s Poľskom a s pobaltskými štátmi) ju nepodporilo. Z ich pohľadu nebol text jasný v tom, či poľnohospodári v nových členských krajinách dostanú na ha svojej pôdy rovnakú platbu ako ten v starších členských štátoch.

Žiaľ, táto vízia, rovnako ako dôvody jej nepodporenia úplne ignorujú podstatu problémov súčasnej SPP. Neberie do úvahy fakty o alarmujúcom stave poľnohospodárskej krajiny a jej ekosystémov  a  rovnako ignoruje viaceré dôležité odporúčania Európskeho dvora audítorov, ktoré opakovane upozorňujú na neefektívnosť súčasného systému.

Poľnohospodárstvo a kritický stav ekosystémov

Prečo hovoríme o alarmujúcom stave ekosystémov? Na úrovni EÚ od roku 1980 poklesli populácie  vtákov poľnohospodárskej krajiny o 55 %.  Na Slovensku sme za posledných 20 rokov svedkami úbytku bežných druhov ako škovránky, lastovičky a cíbiky. Populácia jarabice poľnej – kedysi tradičného druhu našich polí, poklesla o 94 %. Dudky, v minulosti u nás bežné, sú dnes vzácnosťou, krakle už nenájdeme.

Problém nemajú len vtáčie populácie. Podobne alarmujúcim tempom strácame motýle z našich lúk a v celej EÚ. Nedávno zverejnená štúdia v časopise PLOS hovorí o viac ako 75%  úbytku biomasy lietajúceho hmyzu za posledných 27 rokov. Tieto znepokojujúce údaje hovoria jasnou rečou: čelíme vážnej environmentálnej kríze, ktorá je do značnej miery dôsledkom intenzifikácie poľnohospodárstva. Úzke prepojenie medzi poľnohospodárstvom a prírodnými systémami znamená, že si touto situáciou pílime konár, na ktorom sedíme.  Práve poľnohospodárstvo najviac doplatí a ničenie prírody a krajiny.

72 % rozpočtu SPP ide na priame platby bez cieľov

Nestrácame však iba biodiverzitu krajiny, rovnako strácame farmárov – a táto politika tomu nedokázala zabrániť. Žiaľ, strácame najmä takých, ktorí hospodária extenzívne, čiže používajú menej vstupov, ako napríklad chémie a väčšinou produkujú pre vlastnú potrebu alebo miestny či regionálny trh. Títo farmári, často hospodáriaci v ekonomicky znevýhodnených regiónoch, vytvárajú pre spoločnosť mnohé dôležité mimoprodukčné úžitky, ktoré nie sú ocenené a pri vhodnej diverzifikácií činností (napríklad agro-turizmus), vytvárajú dôležitý predpoklad pre udržanie a tvorbu pracovných miest na vidieku.

Až 72% rozpočtu SPP ide na necielené priame platby, ktoré nie sú prepojené na napĺňanie cieľov SPP. Nedávno zverejnená nezávislá vedecká štúdia, ktorá hodnotila Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ zo socioekonomického a environmentálneho hľadiska poukázala na obrovskú deformáciu v distribúcie dotácií z prvého piliera (tzv. priame platby): 80% platieb poberá 20% prijímateľov, a čo sa týka environmentálnych platieb, najviac peňazí ide na tie, ktoré sú najmenej efektívne.

Odhliadnuc od environmentálnych aspektov, priame platby sa premietajú do cien pôdy a tým sťažujú vstup do sektora mladým a začínajúcim farmárom. Nedávna správa Európskeho dvora audítorov tiež poukázala na fakt, že ani v oblasti zabezpečovania „primeraného príjmu“ pre farmárov – čo často zdôrazňujú najmä ministri, nie je tento systém efektívny. Neberie do úvahy ako sa pôda využíva, situáciu na trhu a celkový príjem farmy. V neposlednom rade je súčasný systém živnou pôdou pre rôzne špekulácie, čo potvrdzujú aj nedávne šokujúce odhalenia zo Slovenska.

Priame platby by mal vystriedať nový model financovania

Ak ministerke Matečnej a ostatným šéfom agro-rezortov EÚ skutočne záleží na budúcnosti farmárov, mali by zabudnúť na neefektívne priame platby. Budúcnosťou by mohol byť úplne nový systém, kde bude platba viazaná na tvorbu konkrétnych úžitkov pre spoločnosť. V takomto systéme je veľkosť farmy bezpredmetná a je to spôsob ako zaručiť skutočne spravodlivé rozdelenie prostriedkov zo SPP v rámci EÚ.

Podobný systém nedávno predstavila Británia vo svojej vízii pre poľnohospodárstvo po BREXITE. Sme presvedčení, že väčšina zodpovedných farmárov krajín východnej Európy, by si v tomto systéme určite výrazne polepšili.

15 miliárd EUR ročne na ochranu prírodného dedičstva

Keďže veľká časť poľnohospodárskej pôdy, či už na Slovensku, alebo v rámci EÚ je súčasťou európskej sústavy Natura 2000, je rovnako dôležité, aby sa v rámci novej SPP vyčlenilo dostatočné množstvo prostriedkov na jej manažment. Je načase hodnoty týchto území zodpovedajúco chrániť a zabezpečiť, aby vlastníci či užívatelia poľnohospodárskej či lesnej pôdy, ktorí svojim hospodárením prispievajú k ochrane nášho spoločného európskeho prírodného dedičstva boli za to adekvátne odmenení.

Podľa prepočtov BirdLife Europe, založených na odhadoch potrieb financovania sústavy Natura 2000, hovoríme o 15 miliardách EUR ročne v rámci EÚ. Je pozitívne, že nová nemecká vláda sa vo svojej koaličnej zmluve zaviazala na úrovni EÚ presadzovať navýšenie financií pre sústavu Natura 2000, vrátane prostredníctvom osobitného finančného nástroja na ochranu prírody. Slovensko ako krajina s rozsiahlou sústavou Natura 2000, by malo byť pri týchto snahách prirodzeným spojencom Nemecka.

Tieto investície musia ísť ruka v ruke s investíciami do nezávislého a cieleného poradenského systému pre farmárov a lesníkov. Ďalšie dôležité oblasti v rámci reformy SPP bližšie predstavujeme v pozícií Agro-ekofóra, platformy mimovládnych organizácií pre rozvoj udržateľného poľnohospodárstva, lesníctva a vidieka, ktorej sme súčasťou.

SPP a kultúra míňania, nie dosahovania výsledkov

Podľa briefingu, ktorý v pondelok zverejnil Európsky dvor audítorov, ako príspevok do diskusie o budúcnosti SPP, súčasná politika je založená na kultúre míňania a nie dosahovania výsledkov. V čase keď EÚ čelí starým a novým výzvam a rozpočet je pod obrovským tlakom, je nemysliteľné, aby tak značná čas rozpočtu EÚ , akou je SPP pokračovala v necielenom míňaní zdrojov, a to s negatívnymi dôsledkami pre životné prostredie.

Preto veríme, že návrh legislatívy SPP, ktorý Európska komisia plánuje zverejniť začiatkom júna bude založený na realite a faktoch a predstaví dôveryhodné víziu budúcej SPP. Až 80 % ľudí, ktorí sa zapojili do konzultácie Európskej komisie o budúcnosti SPP požadovali zásadnú reformu. Je to hlas, ktorý Komisia nesmie ignorovať. “Ružové okuliare” ministrov a diskusie založené na rozprávkach úzkej skupiny farmárskej loby sú nebezpečným a nezodpovedným hazardom s budúcnosťou farmárov a s obrovskými dôsledkami pre nás všetkých.