Aké je miesto strednej a východnej Európy v ďalšom rozpočte EÚ?

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračný obrázok. [EPA/RAFAL GUZ POLAND OUT]

Krajinám strednej a východnej Európy sa otvára viacero možností, ako získať nové finančné prostriedky z nasledujúceho dlhodobého rozpočtu EÚ. V rokovaniach o jeho budúcej podobe musia zabudnúť na vzájomné nezhody, píše VLADISLAVA GUBALOVA.

Vladislava Gubalova je výskumná pracovníčka pôsobiaca v v GLOBSEC Policy Institute.

Európska komisia na začiatku mája predostrela návrh ďalšieho sedemročného rozpočtu Európskej únie. V dôsledku výpadku príspevkov zo strany Spojeného kráľovstva a vzniku nových naliehavých priorít by návrh okresal rozpočty dvoch najväčších a najtradičnejších európskych politík – Kohéznej a Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Na druhej strane by malo dôjsť k nárastu prostriedkov na bezpečnosť a vonkajšiu činnosť, migráciu a hranice, klímu, mládež, výskum a inovácie.

Teraz do hry vstupujú členské štáty. Severské krajiny odmietajú väčší rozpočet a zdôrazňujú potrebu jeho vyššej efektívnosti. Na druhej strane krajiny, ktoré tradične dostávali veľké finančné prostriedky v rámci SPP, navrhované škrty odmietajú. Rokovania o rozpočte sa budú v mnohých krajinách strednej a východnej Európy líšiť, keďže niektoré pravdepodobne obdržia menej finančných prostriedkov ako predtým.

Rozpočet EÚ je nevyhnutný pre skutočnú konvergenciu strednej a východnej Európy

Obavy strednej a východnej Európy súvisiace s rozpočtom sú pochopiteľné a majú pôvod v trajektórii rozvoja regiónu. Keď krajiny strednej a východnej vstupovali do EÚ, ekonomicky výrazne zaostávali za krajinami západnej Európy. Nehovoríme len hospodárskej nerovnosti, ale aj o tej inštitucionálnej, infraštruktúrnej, o nerovnosti v otázke budovania modernej občianskej spoločnosti a prijímaní európskych hodnôt.

Kým kohézna politika prostredníctvom štrukturálnych a sociálnych fondov prispievala k budovaniu novej infraštruktúry, krajiny strednej a východnej Európy sa mohli pustiť do investovania do miestneho podnikania, modernizácií regiónov a obcí a investovania do v vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a sociálnych systémov.

Twinningové projekty na národnej, regionálnej a miestnej úrovni umožnili budovanie lepších kapacít a silnejších inštitúcií. Programy, ako je dnešná Európa pre občanov, bývalý program Daphne a iné, umožnili organizáciám občianskej spoločnosti v strednej a východnej Európe formovať politiku, osloviť občanov a prispeli tak k zblíženiu spoločnosti s európskym projektom.

Rozpočet EÚ po roku 2020: V4 je v postojoch jednotná, Slovensko čiastočne vybočuje

Menej eurofondov po roku 2020 je daňou za hospodársky úspech krajín Vyšehradskej štvorky. Aby zníženie nebolo až tak bolestivé, sú ochotné do európskeho rozpočtu prispievať viac.

V súčasnosti hospodárstvo jednotlivých krajín strednej a východnej Európy rastie v priemere rýchlejšie ako je priemer v EÚ (o 4,4 percenta v porovnaní s 2,4 percentami v EÚ v roku 2017). Rýchly rast je viditeľný predovšetkým v krajinách Vyšehradskej štvorky (V4). Na prvý pohľad by sa mohlo dokonca zdať, že tieto krajiny dokonca dobehli zvyšok EÚ. Nominálna konvergencia však môže byť zavádzajúca. V skutočnosti niektoré zmeny v krajinách strednej a východnej Európy napovedajú o deficite v oblasti sociálnej, demokratickej a hodnotovej konvergencie. Hoci z čisto ekonomického hľadiska sa život v strednej a východnej Európe od 90-tych rokov a začiatku 21. storočia zlepšil, pri pohľade na mapu Európy vidíme, že väčšina regiónov strednej a východnej Európy je stále pod ekonomickým priemerom EÚ.

Kým ale ekonomické ukazovatele hovoria o pokroku, sloboda médií, ochrana ľudských práv, a občianskej spoločnosti. či dodržiavanie zásad právneho štátu a zodpovednosti vyplývajúce z členstva v EÚ stále nie sú úplne vyriešenými otázkami.

Dosiahnutie reálnej konvergencie si vyžaduje čas a príliš veľa náhlych škrtov by mohlo tento dlhodobý proces ohroziť, čo si žiadna európska krajina neželá. Peniaze z európskeho rozpočtu pritom naďalej zostávajú veľmi dôležité pre krajiny v regióne. Ako by sa teda tieto krajiny mali postaviť k rokovaniam o budúcom Viacročnom finančom rámci (VFR)?

Nové výzvy, ale aj nové príležitosti pre strednú a východnú Európu

Väčšina štátov strednej a východnej Európy od začiatku vyjadrila ochotu platiť do európskej pokladnice viac ako doposiaľ. Zároveň sú zmierené so skutočnosťou, že dostanú menej peňazí v porovnaní s predchádzajúcimi rozpočtovými cyklami. Napokon, všetky krajiny regiónu budú aj naďalej čistými príjemcami.

Z ich strany sa dá očakávať silný tlak na zachovanie dôležitosti politiky súdržnosti a SPP, no existuje viacero dôvodov domnievať sa, že v ďalšom rozpočte EÚ nájdu mnoho ďalších príležitostí financovania.

Po prvé, krajiny strednej a východnej Európy môžu dosiahnuť rovnaký, či dokonca väčší balík finančných prostriedkov tak, že zlepšia svoje absorpčné schopnosti a znížia korupciu v čerpaní eurofondov. Práve tieto štáty majú často problém absorbovať vysoké percento dostupných finančných prostriedkov. Zo všetkých krajín strednej a východnej Európy využilo najväčšiu časť z pridelených rozpočtových prostriedkov v súčasnom programovom období Estónsko – 24 percent. Bulharsko napríklad naproti tomu stihlo vyčerpať len 7 percent. Z krajín V4 najviac minulo Poľsko – 18 percent, za ním nasleduje Česká republika so 17 percentami, Slovensko s 15 percentami  a Maďarsko s 13 percentami.

Rozpočet Únie dnes a zajtra: Aké zmeny v európskych financiách prináša návrh Komisie?

Európska komisia v máji predložila návrh nového viacročného finančného rámca. Predstavila v ňom svoju víziu o tom, ako by sa Únia mala vysporiadať s výpadkom britských príspevkov a ako zafinancovať riešenie problémov, ktorých význam v predošlých rokoch narástol.

Po druhé, nové priority, akými sú napríklad výskum a inovácie, obrana, hraničná kontrola a migrácia, zároveň predstavujú nové príležitosti pre nasmerovanie peňazí z európskeho rozpočtu  do strednej a východnej Európy.

Jednou z krajín, ktorá by mohla získať viac finančných prostriedkov nad rámec dvoch najväčších rozpočtových kapitol, je napríklad Bulharsko. Krajina sa totiž usiluje o získanie financií určených na nové priority – na kontrolu hraníc, výskum, inovácie a migráciu.

Po tretie, nový rozpočet EÚ bude podľa Komisie „flexibilnejší“, čo znamená, že umožní presúvanie finančných prostriedkov medzi jednotlivými kapitolami. Stredoeurópske krajiny, – a predovšetkým Slovensko – túto myšlienku podporujú. Predpokladá sa, že členské štáty budú mať väčšiu právomoc pri rozhodovaní o tom, ako a kde investovať finančné prostriedky a presúvať zdroje z jednej kategórie do druhej.

Po štvrté, v budúcom sedemročnom rozpočte budú dôležitejšie miesto zastávať investičné nástroje, ktoré po novom bude ponúkať novým program investEU. To krajinám strednej a východnej Európy poskytne jedinečnú šancu prejsť len od prijímania finančnej pomoci k budovaniu rastu prostredníctvom podpory dlhodobých investícií.

Únia chce za menej robiť viac: Komisia navrhuje nový investičný program InvestEU

Európska komisia chce investície v Európe nakopnúť s pomocou rozpočtu EÚ. Nová verzia Junckerovho investičného plánu ponúka Slovensku príležitosť ako nahradiť výpadok v eurofondoch po roku 2020.

Nový návrh rozpočtu EÚ prináša krajinám strednej a východnej Európy aj určité riziká. Áno, určite by sa mal prispôsobiť súčasným, ale aj budúcim hlavným výzvam. Príliš veľa zmien ale môže ohroziť ďalšiu konvergenciu nových členských štátov. Keď sa pozrieme na Bulharsko, ktoré sa chce stať centrom technológií a ťažiť z novo dostupných finančných prostriedkov na výskum a inovácie, táto stratégia je na prvý pohľad veľmi rozumná. Pri bližšom pohľade ale zistime, že sa finančné prostriedky ešte viac sústredia v hlavnom meste Sofii. Takýto scenár by ešte výraznejšie prehĺbil rozdiely medzi jednotlivými regiónmi v krajine, pričom by pribrzdil dobiehanie tých najmenej rozvinutých. Regióny, ktoré sa dnes spoliehajú predovšetkým na tradičné politiky Viacročného finančného rámca, môžu mať veľké problémy s prispôsobením sa novej realite.

Nakoľko niektoré krajiny strednej a východnej Európy z ďalšieho rozpočtu dostanú viac a iné zase menej ako doteraz, znamená to, že nemožno očakávať ich spoločný postup v nadchádzajúcich rokovaniach o VFR. Je preto pravdepodobné, že sa vytvoria nové aliancie, ktoré zotrú aktuálne, pomyselné deliace línie medzi Východom-Západom a Severom-Juhom.

Dobrá stratégia

Väčšina členských štátov v tomto období finišuje s prípravami vlastnej rokovacej stratégie pre budúci VFR. Pre stredoeurópske krajiny by najvýhodnejšie bolo, keby postupovali pragmaticky. Vzájomnou konfrontáciou a presadzovaním vlastného ideologického vnímania sveta nič nezískajú, no stratia veľa.

Pokračovanie v tvrdej antimigračnej rétorike a výhražných odkazoch ešte viac prehĺbi nedôveru už aj tak silne rezervovanej západnej Európy a znemožní nájdenie kompromisu.

Viac sa o tejto téme bude diskutovať na nadchádzajúcom summite GLOBSEC Tatra Summit 2018, ktorý sa bude konať 5. a 6. októbra.

Lepšiu Európu s menším rozpočtom nevybudujeme, tvrdí skupina členských štátov

Viacero členských štátov je pripravených zvýšiť vlastné príspevky do spoločného rozpočtu EÚ. Chcú tak posilniť financovanie nových priorít EÚ ale i zachovať súčasnú obálku pre politiku súdržnosti či spoločnú poľnohopodársku politiku.