Budúcnosť EÚ a jej zotavenie po kríze bude závisieť od jej regiónov, miest a obcí

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračný obrázok. [Pixabay.]

Kríza vyvolaná ochorením COVID-19 neznamená koniec projektu európskej integrácie, je naopak príležitosťou dať Európe novú podobu, píše APOSTOLOS TZITZIKOSTAS a PAVEL BRANDA z Európskeho výboru regiónov.

Apostolos Tzitzikostas je predsedom Európskeho výboru regiónov (VR) a guvernérom regiónu Stredné Macedónsko v Grécku. Pavel Branda je podpredsedom českej delegácie vo VR a viceprimátorom obce Rádlo. VR má poradnú úlohu v rozhodovacom procese EÚ.

Pandémia COVID-19 ozrejmila kľúčovú rolu, ktorú hrajú pri ochrane miestneho obyvateľstva tisíce starostov, županov, a zastupiteľov. Ich príspevok mal, má a bude mať rozhodujúci význam pre prekonanie tejto pandémie, zaručenie dostupnosti základných a zdravotníckych služieb, zachovanie pracovných miest, poskytnutie pomoci malým a stredným podnikom a vytvorenie podmienok pre následnú obnovu hospodárskeho a spoločenského života.

V takejto mimoriadnej situácii nemôže odpoveď na všetky tieto otázky prísť iba z úst ústredných miest – ani výhradne od miestnej samosprávy. Pandémia nám pripomenula, nakoľko sme vzájomne previazaní. Donútila k spolupráci všetky úrovne správy – EÚ, vlády jednotlivých krajín a samosprávy.

Venuje sa pohraničným regiónom: Cezhraničná spolupráca je veľkým úspechom Európy

Hranice brzdia hospodársky rozvoj regiónov, ktoré na nich ležia. Európska územná spolupráca (Interreg) pomáha aj periférne regióny meniť na lepšie miesto pre život. Ide o najeurópskejší zo všetkých fondov Európskej únie, hovorí PAVEL BRANDA. 

To, čo teraz potrebujeme, je ambiciózny európsky plán na podporu oživenia. Tento plán musí byť jednoduchý a musí poskytnúť podporu všetkým komunitám. V rámci všetkých nových opatrení a budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ musia byť zohľadnené skúsenosti samospráv, aby nebola opomenutá žiadna lokalita ani žiadny človek.

Doposiaľ vyčlenila EÚ mimoriadne vysoké čiastky s cieľom zamedziť nárastu nezamestnanosti a rozhodla sa vytvoriť na úrovni EÚ zásobu zdravotníckeho vybavenia a zaistiť prostriedky na poskytovanie úverov malým a stredným podnikom.

Teraz je nutné vytvoriť mechanizmus EÚ pre mimoriadne situácie v oblasti zdravia a zriadiť stredisko EÚ pre koordináciu v prípade pandémie. EÚ musí samosprávam priamo poskytnúť pôžičky a granty, ktoré im vykompenzujú ušlé daňové príjmy. Musí urýchliť digitalizáciu verejných služieb, zaviesť program na podporu malých a stredných podnikov a vypracovať plán pomoci vidieckym oblastiam. Musí sa tiež zasadiť za rýchle znovuotvorenie hraníc a naštartovanie cezhraničnej spolupráce.

Nie je to prvýkrát, čo sa EÚ snaží spoločnými silami dostať z katastrofálnej situácie. Európske spoločenstvo národov napokon práve za týmto účelom vzniklo, to znamená, aby nás chránilo (vtedy to bola ochrana pred vojnou). Teraz je to 70 rokov, čo Schumanova deklarácia položila základy dnešnej Euŕopskej únie. Európska politika sa potom desaťročia postupne rozvíjala tempom, ktoré určovali národné štáty. Tento proces vychádzal zhora.

Kríza vyvolaná ochorením COVID-19 neznamená koniec projektu európskej integrácie – je naopak príležitosťou dať Európe novú podobu. Teraz sa ale európska demokracia bude môcť zotaviť rýchlejšie, ak zvolíme opačný prístup. Tentokrát musí chrániť pred smrteľnými rizikami, akou je pandémia, ale tiež pred zmenou klímy a sociálnym vylúčením. Musíme v celej Európe vybudovať odolné komunity cez užšiu spoluprácu s regiónmi a mestami. Taký postup by ukázal novým generáciám skutočnú silu celoeurópskej spolupráce.