COVID-19: Stredná Európa ustála pandémiu. Akým nástrahám bude čeliť na ceste k ekonomickej obnove?

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračný obrázok. [FOTO TASR/Jaroslav Novák]

S uvoľňovaním reštrikčných opatrení vchádzame do novej éry po covid-19. Stredoeurópske ekonomiky zvládli krízu prekvapivo dobre. Vyhrali však bitku, nie vojnu. Aké výzvy čakajú na región na ceste späť k ekonomickej prosperite?

Soňa Muzikárová je hlavná ekonómka Globsec Policy Institute. 

V učebniciach klasickej ekonomickej teórie sa píše, že vonkajšie makroekonomické šoky zvyčajne zasiahnu buď dopytovú alebo ponukovú stranu ekonomiky. Taktiež zdrojom šokov má byť vonkajšie alebo domáce prostredie. Koronavírus tieto klasické princípy poprel. Starosti tvorcom politík v manažovaní pandémie spôsobilo najmä hľadanie kompromisu medzi opatreniami zameranými na zamedzenie šírenia vírusu a tými na udržanie ekonomiky nad vodou.

Už v relatívne skorej fáze šírenia nákazy sa ukázalo, že včasné a epidemiologické opatrenia vedú k lepším výsledkom v zvládaní šírenia nákazy. Dáta ukázali, že krajinám, ktoré zaviedli prísne opatrenia už po nahlásení prvých prípadov nákazy (prípadne krátko po zaznamenaní prvej smrti), sa darilo výrazne lepšie. V západnej Európe je ukážkovým príkladom Portugalsko, kým v regióne strednej a východnej Európy obstálo najlepšie práve Slovensko, ktoré disponuje najmenej úmrtiami na obyvateľa v Európe.

Nie je teda žiadnym prekvapením, že vlády čelia tlaku, aby začali odstraňovať reštrikčné opatrenia. V rámci stredoeurópskeho regiónu napríklad slovenská vláda zaviedla štvorfázovú stratégiu opätovného otvorenia ekonomiky v dvojtýždňových intervaloch za predpokladu, že sa situácia zlepšuje. To závisí od 7-dňového kĺzavého mediánu denného nárastu pacientov s  ochorením covid-19. V prvej fáze, ktorá sa začala 22. apríla, povolila vláda otvoriť obchody s rozlohou do 300 metrov štvorcových. Poľsko urobilo podobný krok 20. apríla, Rakúsko sa odvážilo ešte skôr, 14. apríla.

Kupovanie času

Úspešný manažment pandémie v regióne nezostal bez povšimnutia v zahraničí. No v poslednej dobe čoraz viac počuť hlasy, že napriek dobrému vývoju epidémie (meranému napr. denným prírastkom nových infekcií) sa regionálne ekonomiky otvárajú príliš konzervatívne a pomaly, na úkor hrubého domáceho produktu.

Tento typ diskusie o optimálnom načasovaní otvárania ekonomík je prínosný, najmä ak je podložený interdisciplinárnymi úvahami, dátami a vedou. Naopak, eufória z dobre zvládnutej krízy môže byť nebezpečná. Verejnosť by od vlád mala požadovať, aby stratégie odomykania ekonomiky vychádzali z kvalitného výskumu. Postupný charakter oživovania ekonomiky znamená, že si stále kupujeme čas na získanie kompletnejších informácií o víruse, o ktorom stále vieme málo: o spôsoboch jeho šírenia, pôvode, pravdepodobnosti sekundárnych vĺn nákazy a v neposlednom rade čase na vývoj medicínskeho riešenia.

COVID-19: Macron chce riešiť dostupnosť prípadnej vakcíny

V Španielsku, kde je nakazených štvrť milióna ľudí, sa nedá hovoriť o kolektívnej imunite, hovoria vedci. Väčšina Bulharov už koronavírusové obmedzenia skôr nerešpektuje. 

Šéf prestížnej univerzity London School of Hygiene & Tropical Medicine Peter Piot iba tesne unikol smrti spôsobenej ochorením covid-19. Renomovaný virológ doterajší život strávil bojom proti vírusom ako SARS-CoV-2, no práve v súvislosti s ním poznamenal „Aby bolo jasné, bez vakcíny návrat do normálu nebude možný. Vakcína masovo distribuovaná po celom svete je jedinou skutočnou východiskovou stratégiou z tejto krízy (…) no aj napriek doterajšiemu úsiliu nie je isté, či je možné vakcínu na COVID-19 vyvinúť.“

Postupná stratégia otvárania ekonomík je teda opodstatnená. To platí dvojnásobne v kontexte hrozby druhej vlny nákaz. Medzinárodné ekonomické inštitúcie ako OECD preto na testovanie ako nástroj pre znovuotvorenie ekonomík a boj proti možnej druhej vlne nákazy nedajú dopustiť. Štúdia OECD odhaduje, že 70 až 90 percent ľudí, s ktorými príde infikovaná osoba do styku, musí byť vystopovaných, otestovaných a izolovaných. Takzvanú stratégiu ‘tracing & testing’ (stopovanie a testovanie) v čase, kedy ešte nemáme systémové medicínske riešenie, považuje za najlepšiu. Toto je obzvlášť dôležité v prípade strednej Európy, kde bola miera testovania na 1000 obyvateľov na chvoste krajín OECD: v prípade Slovenska v posledných mesiacoch okolo 5 percent, v prípade Poľska a Maďarska ešte menej. Pre to je potrebné zvýšiť kapacity na dôsledné testovanie, sledovanie a izoláciu. Ekonomické náklady na ‘tracing & testing’ sú v porovnaní s nákladmi spojenými s opätovným uzatváraním ekonomiky zanedbateľné.

Preteky ku dnu

Európsky štatistický úrad 30. apríla zverejnil rýchly odhad HDP eurozóny a Európskej únie za prvý štvrťrok. Zdá sa, že Eurozóna zaznamenala najvýraznejší medzikvartálny pokles vo svojej histórii, na úrovni mínus 3,8 percenta. Hospodárstvo EÚ dosiahlo v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom iba o niečo lepšie výsledky na úrovni mínus 3,5 percenta, čo bolo spôsobené tým, že vo vzorke boli aj krajiny (vrátane mnohých v regióne strednej Európy), kde boli dopady covid-19 miernejšie.

Napriek tomu ide len o predzvesť výsledkov druhého štvrťroka, ktorý bude nasledovať. Obe ekonomické zoskupenia v druhom kvartáli s prehľadom vykážu dvojcifernú štvrťročnú kontrakciu, keďže v mesiacoch apríl a máj pandémia úplne zmrazila európske hospodárstvo. Tieto čísla budú pre skúsených makroanalytikov bezprecedentné. No bolestivé rátanie škôd spojených s covid-19 sa dalo čakať. Skutočnou otázkou je, ako rýchlo, ak vôbec, sa vedia ekonomiky strednej Európy vrátiť do „normálu“ v druhom polroku 2020?

COVID-19: Nemecko a Francúzsko majú plán obnovy. Taliani sú od júna pripravení na turistov

Emmanuel Macron a Angela Merkel navrhujú 500 miliardový fond obnovy, na ktorý by si krajiny EÚ spoločne požičali na finančných trhoch. Netradičná kríza podľa nich vyžaduje netradičné riešenia.

Dokým nebude široko dostupné lekárske riešenie, dá sa očakávať, že spotreba domácností aj investičné aktivity zostanú utlmené aj v nasledujúcich mesiacoch. Dôvera spotrebiteľov, investorov a firiem je naštrbená a bude chvíľu trvať, kým sa zotaví. Rozličné režimy opätovného otvorenia ekonomík môžu  utlmiť obchod a naštrbiť plynulý chodu hodnotových reťazcov – čo je dôležitým znakom regionálnej ekonomiky. Región sa musí bezodkladne pripraviť na možnosť druhej vlny šírenia nákazy, a v prípade potreby venovať dostatok zdrojov na spojazdnenie taktiky ‘tracing & testing’.

Sčítané a podčiarknuté: ekonomická obnova nebude výsledkom krátkodobého úsilia, ale koordinovanej snahy vlád, súkromného sektora, a ďalších aktérov. Okrem postupného otvárania ekonomík založeného na  faktoch a výskume, je však dôležitá aj strednodobá makroekonomická stratégia. Ustáli sme pandémiu a dobrý trend musíme udržať. Covid-19 môže naštartovať dôležité štrukturálne zmeny: dokončiť digitalizáciu, aby sme uzavreli priepasť smerom k západnej Európe,  prehĺbiť a ďalej integrovať kapitálové a finančné trhy v regióne a návrat  k predkrízovému stavu využiť v prospech zeleného a udržateľného rastu. Takéto reformné úsilie má potenciál premeniť pokrízovú „opicu“ na cielenú, premyslenú a celistvú rastovú paradigmu pre stredoeurópske ekonomiky.