Európske poľnohospodárstvo prejde technologickou revolúciou, hlavným heslom bude udržateľnosť

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Výzvu lepšej udržateľnosti agrosektora budú musieť zohľadniť aj slovenskí farmári. Nesmú však byť obeťami klimatických ambícií, ale prirodzenými spojencami v ich naplnení, píše ADAM ŠEBESTA.

Adam Šebesta pôsobí ako konzultant v oblasti poľnohospodárskej politiky EÚ. 

Európa je poľnohospodárska veľmoc, vyvážame najviac poľnohospodárskych produktov. Často však so škodlivým dopadom na klímu a životné prostredie a to aj v krajinách Afriky či Južnej Ameriky. Vyššia udržateľnosť agrosektora je preto nevyhnutná a prispôsobiť sa budú musieť aj slovenskí farmári. Nesmú však byť obeťami klimatických ambícií, ale prirodzenými spojencami v ich naplnení.

Napriek snahám v rámci ostatnej reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ o väčší dôraz na ekológiu farmárčenia, monokultúry a intenzívna agroprodukcia sú v Európe stále „normou.“  Status quo je dnes ale neudržateľný, čo si uvedomujú už aj samotní farmári. Niekoľko rokov je na vzostupe napríklad biologické poľnohospodárstvo. Naráža však na svoje limity, napríklad, v Rakúsku už nevedia zvýšiť objem predaja bioproduktov a nie je ani univerzálnym riešením vysokej uhlíkovej stopy agrosektora. Viaceré štúdie naznačujú vyššie plytvanie kvôli nižšej úrodnosti a dokonca celkovo vyššiu mieru CO2 pri biopoľnohospodárstve.

Preto je nevyhnutné presadiť nový model farmárčenia, pozostávajúci nie z jedného „všelieku,“ ale balíka racionálnych a vedecky overených riešení. Biologické poľnohospodárstvo môže naďalej prosperovať, avšak popri precíznom farmárčení založenom na digitálnych technológiách a inováciách, agrolesníctve či regeneratívnom poľnohospodárstve.

Od kolektívneho k prestarnutému: Zachránia slovenské poľnohospodárstvo mladí?

Úpešná výmena generácií je jednou z hlavných podmienok trvalej udržateľnosti európskeho poľnohospodárstva. Odpoveď na starnutie a vyľudňovanie agrosektoru musí čo najrýchlejšie nájsť aj Slovensko. Môžu mladí farmári pomôcť s produktivitou či sebestačnosťou slovenského poľnohospodárstva? 

Keď priemerný vek farmárov dosahuje 57 rokov

Farmári sú pre transformáciu agrosektora kľúčoví, bez ich podpory a porozumenia to nebude možné. Rovnako je ale nereálne očakávať, že títo ťažko pracujúci ľudia prejdú na model, ktorý nebude ekonomicky výnosný. Na tento fakt sa dnes pri ambicióznych požiadavkách na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku do roku 2050 akosi zabúda. Pritom ide o čoraz zraniteľnejšiu komunitu ľudí. Na Slovensku jej najväčšie zastúpenie vo veku 55 až 59 rokov prakticky čaká na dôchodok. Okrem výnimočných a skôr raritných prípadov mladých farmárov a farmárok, napríklad nominovaných na Forbes 30 pod 30 za inovatívne pestovanie čučoriedok, nevidieť zástupy mladých ľudí, ktorí by svoje kariéry plánovali napĺňať v sedadle kombajnov.

Technológie sú kľúčové pre budúcnosť agrosektora

Dnes je stále viac badateľné, že budúca podoba poľnohospodárstva spočíva v precíznom farmárčení, t.j. masívnom zapojení digitálnych technológií ako satelitných snímok polí, v sondáži a aplikácii prostriedkov na ochranu rastlín pomocou dronov, či vo využití kombajnov automaticky navádzaných GPS, ako aj v rozvoji biotechnológií.

Geneticky modifikované rastliny sa v Európe nepresadili v širšom rozmere. Lenže nové a odolnejšie plodiny sú dnes nevyhnutné kvôli zhoršujúcim sa podmienkam farmárčenia, čo súvisí so zmenou klímy. Uvedomuje si to čoraz viac politikov naprieč ideologickým spektrom.

Poľnohospodári: Stratili sme dve rozpočtové obdobia, štát nevyužil európsku pomoc na získanie mladých farmárov

Slovensko nedokázalo využiť finančnú podporu zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky, aby do rýchlo stárnuceho odvetvia prilákalo viac mladých ľudí. Hlavným problémom naďalej zostáva prístup k pôde a financiám, ale aj nízke mzdy v odvetví. 

Využitie editovania, respektíve krisprovania génov rastlín (nevkladá sa gén z iného organizmu ale upravuje sa vlastný gén rastliny) ako modernej technológie, by sa malo ukotviť v celkom novom právnom rámci, mimo existujúcej legislatívy o GMO. Hoci akútna potreba pre odolnejšie plodiny existuje už dnes, proces vývoja a následne schválenia na úrovni EÚ a dodania na trh bude trvať minimálne 20 rokov, a to za predpokladu, že by sme novú legislatívu o editovaní génov mali platnú už dnes.

Európska komisia vidí šancu na pritiahnutie mladých práve v rozšírení agrotechnológií a firmy si tento trend pomaly ale isto začínajú všímať. Súčasne je potrebné myslieť na dva aspekty: akým spôsobom nastaviť spoločnú poľnohospodársku politiku tak, aby tento trend podporovala, a ako ním prispieť k ochrane životného prostredia, biodiverzite a zníženiu uhlíkovej stopy.

Keď reforma agropolitiky EÚ predstavuje historický míľnik

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ tvorí najväčšiu položku v rozpočte Európskej únie (takmer 60 miliárd eur ročne). Je preto nesmierne dôležité nastaviť jej budúcu podobu v prospech životného prostredia a súčasne potrieb farmárov, ako aj meniacich sa preferencií spotrebiteľov. Nová tvár tejto politiky by mala pozostávať z balíka opatrení. Ten by tvorilo okolo 50 rôznych nástrojov na udržateľnejšie poľnohospodárstvo, napríklad ekologické prostriedky na ochranu rastlín či agrolesníctvo, nové spôsoby hnojenia, ekologickejšie využitie nekultivovanej časti pôdy a „regionálne-relevantná“ implementácia.

To znamená koniec centrálnej podoby tejto politiky a lepšia odozva na lokálne potreby, ktoré sa naprieč Európou značne líšia. Farmár v Andalúzii naráža na iné agronomické problémy ako farmár v Poprade. Tento regionálny aspekt bude kľúčový pre úspešnosť budúcej spoločnej agropolitiky, keďže má šancu na vyššiu podporu od farmárov. Bude však potrebné posilniť kapacity regionálnych samospráv a orgánov, ktoré by implementáciu dozorovali.

Financovanie by však malo byť naviazané na dosiahnutie spoločne stanovených cieľov platných pre všetky členské štáty EÚ. Farmári by mali dostať možnosť vybrať si najlepšiu možnú variantu, ako tieto ciele dosiahnuť. Ambiciózni farmári, ktorí sa rozhodnú ísť ešte ďalej a napríklad dosiahnuť nižšiu uhlíkovú stopu (aj za pomoci ekologických hnojív), musia byť za svoj prístup odmenení navyše. To sa javí ako vhodná motivácia v starostlivosti o životné prostredie a zároveň to farmárom umožní uživiť svoje rodiny.

Monokultúry budú minulosťou, polia musia dať šancu biodiverzite

Diskusia v rovine veľkí farmári proti malým nikam nevedie. V skutočnosti by sme mali začať hovoriť o takom manažmente fariem, ktoré je čo najekologickejšie a najudržateľnejšie, a tým nebudú len malé farmy, ktoré si nemôžu dovoliť investovať do náležitého vybavenia a digitalizácie. Konsolidácia fariem preto bude nevyhnutná a dá príležitosť na hlbšiu profesionalizáciu farmárčenia a s tým súvisiacich agronomických poradenských služieb. Od majiteľov profitujúcich fariem sa však bude očakávať aj pridaná hodnota pre ekológiu a životné prostredie.

Zelené poľnohospodárstvo otvára príležitosti pre mladých farmárov

Opatrenia v agropolitike EÚ, ktoré majú motivovať farmárov, aby boli ohľaduplnejší k prírode, zatiaľ nefungujú. Podľa eurokomisie by v budúcom programovom období do ochrany pôdy, vody a ovzdušia malo smerovať viac peňazí. To vytvára nové možnosti pre zapojenie mladých farmárov. 

Investície do agrolesníctva (vysádzanie stromov na poliach) a regeneratívneho poľnohospodárstva (pestovanie viacerých vzájomne sa obohacujúcich plodín za menšieho použitia prostriedkov na ochranu rastlín) by mali byť nutnosťou. Toto bude veľkou výzvou pre slovenských farmárov, kde veľké farmy majú jedno z najvyšších zastúpení z celej EÚ. Za niekoľkomiliónové priame platby ročne pre jednu farmu je na mieste očakávať pridanú hodnotu pre životné prostredie.

Keď EÚ jasne ukazuje pridanú hodnotu

Aj keď sa názory na Úniu rôznia, jediným aktérom, ktorý môže účinne koordinovať proces transformácie agrosektora, sú inštitúcie Európskej únie. Skoordinovať záujmy farmárov, agrofiriem, sprocesovateľov, výrobcov potravín, ako aj  občianskej spoločnosti, a pretaviť ich do nového legislatívneho rámca, aplikovateľného v každom členskom štáte, dokáže jedine robustná inštitúcia, akou je Komisia a Rada EÚ.

Nechýbajú však aj iní aktéri ako napríklad Skupina na vysokej úrovni pre ekonomiku biosféry, ktorej predbežné odporúčania pre budúcnosť agrosektora a lesníctva majú napomôcť Komisii pri diskusii o reforme budúcej poľnohospodárskej politiky. Vstup tretieho sektora je vítaný, dôležité je ale popri ambicióznych cieľoch prejaviť aj empatiu voči farmárom, ktorí budú čeliť zmenám ako prví. Dialóg medzi všetkými aktérmi založený na faktoch a vedeckých poznatkoch (a menej na politických pozíciách) je vhodným prostriedkom udržateľnej podoby novej spoločnej poľnohospodárskej politiky.