Inovácie nevznikajú vo vákuu: Slovensko patrí medzi najinovatívnejšie krajiny

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Slovenský inovatívny ekosystém ešte nikdy nebol tak rozmanitý a neponúkal toľko možností, píše ADELA ZÁBRAŽNÁ zo SAPIE.

Adela Zábražná je je výkonnou manažérkou Slovenskej aliancie pre inovatívnu ekonomiku (SAPIE).

Inovácie nikdy nevznikajú vo vákuu. K ich rozvoju je potrebná masívna infraštruktúra a priaznivé prostredie, v ktorom funguje zdieľanie skúseností, mobilita talentu a kvalitné zdroje financovania. Aj Slovensko sa za posledné desaťročie výrazne posunulo z výrobnej haly Európy k ekonomike, kde inovatívne myšlienky dostávajú nielen priestor, ale aj potrebnú podporu pre rast.

Slovensko sa dlhodobo drží v prvej päťdesiatke najinovatívnejších krajín. Rebríčku neohrozene kraľuje Švajčiarsko, ktoré je lídrom v inováciách už od roku 2011. Ďalšie priečky patria Holandsku, Švédsku, Dánsku a Spojeným štátom, no do top desiatky sa dostal aj Hong Kong, Singapur či Írsko.

Slovensko z 36. priečky patrí medzi umiernených inovátorov, ktorých inovačná výkonnosť je na úrovni očakávaní. Rakúsko je medzi inovačnými lídrami na 21. mieste, Česko a Maďarsko patria rovnako ako Slovensko medzi „umiernených inovátorov“ a v rebríčku nás predbehli iba o pár miest.

Slovenský start-upový ekosystém sa od „hurá efektu“ významne posunul

Najpálčivejším problémom aj tých najlepších spoločností je u nás nedostatok pracovníkov, a to, že aj kvalitní ľudia stále preferujú stabilitu u etablovaných podnikov, ako inovatívne, hoci rýchlo rastúce firmy, hovorí riaditeľka asociácie, ktorá inovatívne spoločnosti na Slovensku zastrešuje.

Začať na Slovensku znamená začať medzinárodne

Slovensko je už lákavou destináciou nielen pre centrá zdieľaných služieb, ale aj pre technologické firmy a inovátorov. Podľa štatistík je v Bratislavskom kraji najvyššia koncentrácia ICT pracovníkov v celej strednej a východnej Európe a IT sektor vytvára vysokú pridanú hodnotu pre ekonomiku v podobe inovatívnych produktov a vysokej produktivity práce.

Do ICT projektov na Slovensku putuje aj najväčšia časť rizikového kapitálu, čo sa dá vysvetliť kapitálovou nenáročnosťou IT sektoru v porovnaní napríklad s robotikou alebo zdravotníckymi startupmi. Začať na Slovensku znamená začať medzinárodne.

Jedným z hlavných dôvodov, prečo je Slovensko tým správnym miestom na rozvoj inovatívnych nápadov, je jeho poloha. Blízkosť Viedne, Budapešti a Brna hrajú kľúčovú rolu pri hľadaní talentov a prístupe na zahraničné trhy. Najmä susedstvo s rakúskym hlavným mestom z Bratislavy robí metropolu so skvelou dopravnou dostupnosťou, ktorá si stále zachováva charakter menšieho mesta.

Slovenská inovačná mapa.

Tri vlny slovenských startupov

Slovensku nechýbajú ani vzory úspešného podnikania, čo je jeho ďalšou výhodou. Hoci je slovenský startupový ekosystém mladý, aj on už si prešiel fázami vlastného vývoja.

Prvá vlna slovenského startupového ekosystému začala spolu so vznikom prvých internetových spoločností. Hlavnými aktérmi tejto prvej vlny boli a stále sú zakladatelia dnes už legendárnych IT spoločností ako ESET, Anasoft, Profesia, Pelikan.sk v neskoršej fáze Websupport či Sygic. Až na výnimky tieto spoločnosti vznikali na prelome tisícročí. Mnohí zo zakladateľov týchto spoločností  sa stali sa anjelskými investormi a podporujú ziskové či neziskové projekty na Slovensku aj naďalej.

Druhá vlna sa spája intenzívne so vznikom Startup Awards, ktorých prvý ročník prebehol v roku 2010. Vtedy o ňom vedela iba hŕstka zapálených „startupistov“. Na prvý ročník súťaže sa prišlo pozrieť asi sto ľudí, prvým víťazom sa stali NiceReply a CoverPage, no účasť i kvalita prihlásených projektov rok od roku rástla.

Počas druhej vlny sa slovenská komunita inovátorov točila okolo novovytvorených coworkingových priestorov The Spot a Connect, ktoré sa stali centrom podujatí, zdieľania skúseností, ale aj legendárnych stretnutí. Startupy z druhej vlny postupne dospeli a dnes sa z nich stali úspešné rýchlo rastúce spoločnosti, ktorých mená sú známe ďaleko za hranicami Slovenska. Medzi ne patria napríklad GA drilling, Pixel Federation, Sli.do či Aeromobil.

Tretia vlna sa spája s vznikom nových coworkingových centier, ktoré sú pre startupistov viac než len kancelárie s dobrou kávou. The Spot a Connect Coworking vystriedal HubHub a Campus.  Svojim členom poskytujú semináre, odborné prednášky a diskusie a prispievajú k zdieľaniu dobrej praxe v ekosystéme. Startupová scéna je tak koncentrovaná na niekoľkých miestach. Vznikol taktiež prvý regulovaný fond Neulogy Ventures, ktorý poskytol kapitál viac než tridsiatke spoločností.

Rozvoj startupového ekosystému ale nie je sústredený iba v Bratislave. Košice, Žilina, Banská Bystrica, Prešov, Nitra či Trnava majú svoje centrá, ktoré sa venujú vzdelávaniu a podpore mladých inovátorov. Medzi startupy, ktoré sú predstaviteľmi tejto vlny, sú nspoločnosti ako Exponea, Eyerim, Matsuko alebo MultiplexDX.

Najúspešnejšie inovačné firmy na Slovensku pôsobia najmä v informačno-komunikačných technológiách

Takzvané scaleup spoločnosti až v 85 percentách stále zamestnávajú najmä Slovákov.

V SAPIE sme pripravili prvú komplexnú mapu slovenského inovatívneho ekosystému. Mapa na jednom mieste zhromažďuje kľúčových hráčov, ktorí na Slovensku vytvárajú prostredie priaznivé pre inovácie a vďaka ktorým na Slovensku vznikajú úžasné projekty so svetovým menom.

Rozdelení sú do štyroch kategórií – network, support, education a funding. Do sekcie Network spadajú hráči tvoriaci sieť pre podnikavcov – súťaže, asociácie, konferencie či organizátori podujatí s tematikou inovácií. V sekcii Funding možno nájsť kapitálové fondy, ktoré poskytujú financie mladým perspektívnym projektom na Slovensku. Sekcia Education združuje neformálne vzdelávacie inštitúcie, ktoré sa venujú rozvoju digitálnych zručností či rozvoju zručností dôležitých pre podnikanie. Posledná a najrozsiahlejšia sekcia Support mapuje podpornú infraštruktúru v podobe coworkingových priestorov, inkubátorov či akcelerátorov na území celého Slovenska.

Chýba legislatívny rámec

Inovátorov na Slovensku však neteší niekoľko elementov. Tým najdôležitejším je istý laxný prístup vlády a verejného sektora k podpore inovácií. Nejde ale iba o finančnú podporu. Tú si mnohé spoločnosti od štátu totiž ani nežiadajú.

Podpora v podobe kvalitného legislatívneho rámca, jednoduchých a funkčných elektronických služieb štátu či možnosti zamestnávať kvalifikovanú pracovnú silu z krajín mimo EÚ by uvítali nielen startupy, ale aj rýchlo rastúce inovatívne spoločnosti. Za výnimku sa da považovať vytvorenie právnej formy spoločnosti JSA (jednoduchá spoločnosť na akcie).

Startupy na Slovensku to majú ešte stále ťažké

Podnikanie zatiaľ nie je na Slovensku vnímané ako preferovaná alternatíva zárobkovej činnosti. Prostredie začínajúcim podnikateľom nepraje, ale vyvíja sa.

Kľúčová je rovnako cezhraničná spolupráca, najmä s Maďarskom, Rakúskom a Českom, s ktorými sme si geograficky a veľkosťou blízki, a zároveň môžeme ťažiť z prepojenia trhov.

Pre Slovensko bude taktiež kľúčové zamýšľať sa nad budúcnosťou trhu práce aj v súvislosti s robotizáciou. Slovensko je totiž podľa OECD jednou z krajín s najväčším podielom pracovných pozícií, ktoré môžu byť automatizované.

V súčasnosti vidíme veľký rozmach nových projektov založených na technológiách využívajúcich strojové učenie a umelú inteligenciu, robotizáciu a automatizáciu, a to nielen na Slovensku. Aj preto je dôležité venovať sa podpore inovatívnej ekonomiky, ktorá je kľúčom k transformácii Slovenska z montážnej dielne automobiliek k modernej inovatívnej ekonomike so zameraním na odvetvia s vysokou pridanou hodnotou.