Maroš Šefčovič: Zaostrené na „národné“ rozpočtové obálky

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič počas plenárnej schôdze Európskeho parlamentu. [EPA/STEPHANIE LECOCQ]

Je nutné, aby celkový pokles peňazí na kohéziu niesli členské krajiny proporčne, férovo, píše MAROŠ ŠEFČOVIČ.

Maroš Šefčovič je slovenským eurokomisárom a zároveň podpredsedom Európskej komisie pre energetickú úniu.

Po predstavení hlavných kontúr nasledujúceho rozpočtu EÚ na roky 2021-2027 si každá krajina prirodzene položila otázku, ako bude vyzerať tá „moja“ národná obálka. A práve tento týždeň začneme v Európskej komisii intenzívnu prípravu kritérií, ktoré ju zadefinujú pre dve tradičné a mimoriadne významné politiky – kohéziu a poľnohospodárstvo.

Do kohézie a spoločnej poľnohospodárskej politiky momentálne smeruje vyše 80 percent európskeho rozpočtu. Štruktúra toho nového, po roku 2020, však bude iná. Zhruba tretinovým dielom sa má rozdeliť medzi tradičné politiky a nové priority únie ako bezpečnosť, obrana, ochrana vonkajších hraníc či výskum s inováciami. Na prioritách sa zhodli lídri EÚ ešte počas Bratislavského summitu, vo svetle rozhodnutia Veľkej Británie pre Brexit.

Je férové povedať, že Slovensko zostane v pluse, čiže čistým prijímateľom európskych prostriedkov, ale bude ich menej. Dôvodom je nielen Brexit (odchádza silný čistý prispievateľ) a spomínané nové priority (potreba financovať ich), ale aj fakt, že slovenská ekonomika rastie a v životnej úrovni sa postupne doťahujeme na priemer EÚ – z 55 percent priemeru EÚ v roku 2003 na súčasných 77 percent.

Európska komisia predstavila návrh nového dlhodobého rozpočtu: Viac peňazí pre menšiu EÚ

ŠPECIÁL / Európska komisia navrhuje okresať rozpočty pre politiku súdržnosti ako aj spoločnú poľnohospodársku politiku. Brusel tiež chce zmraziť čerpanie eurofondov krajinám, ktoré nedodržujú zásady právneho štátu. 

Už teraz je jasné, že HDP na obyvateľa zostane tým najhlavnejším kritériom pre čerpanie kohéznych prostriedkov. Posudzovať sa však budú aj kritériá ako nezamestnanosť, klimatické zmeny či migračný tlak na ten-ktorý región. V rámci nadchádzajúcich rokovaní vnútri Európskej komisie budeme teraz nastavovať ich presné definície, ale aj ich presnú váhu.

Z môjho pohľadu je navyše nutné, aby sa celkový pokles peňazí na kohéziu rozdelil medzi členské krajiny proporčne, férovo. Pomôcť by mohol napríklad systém akéhosi „hladkého premostenia“ – v snahe vyhnúť sa dramatickým výkyvom vo finančnej pozícii jednotlivých krajín a regiónov či už nahor, alebo nadol. Som totiž presvedčený, že stieranie ekonomických rozdielov a zameranie sa na menej rozvinuté regióny by malo zostať hlavným cieľom kohézie.

Podobne budeme nastavovať systém čerpania európskych zdrojov poľnohospodármi. Teší ma, že výška priamych platieb pre takpovediac „západ“ a „východ“ sa má naďalej približovať. Navrhujeme tiež, aby boli určené len aktívnym farmárom a záviseli od ich reálnej produkcie. Povedané inak, nemalo by stačiť vlastniť pôdu a z času na čas na nej pokosiť.

Tri rady v súvislosti s novým rozpočtom únie

Detailné legislatívne návrhy pre kohéziu aj poľnohospodárstvo chceme predložiť na prelome mája a júna. Bez ohľadu na výsledok mám ale tri rady. Po prvé, je potrebné na maximum vyčerpať súčasných približne 15 miliárd eur k dispozícii na roky 2014 – 2020. Ako som naznačil, takáto štedrosť sa už nezopakuje, a preto verím, že uspejeme.

Lepšiu Európu s menším rozpočtom nevybudujeme, tvrdí skupina členských štátov

Viacero členských štátov je pripravených zvýšiť vlastné príspevky do spoločného rozpočtu EÚ. Chcú tak posilniť financovanie nových priorít EÚ ale i zachovať súčasnú obálku pre politiku súdržnosti či spoločnú poľnohopodársku politiku.

Po druhé, je potrebné sa čo najlepšie zorientovať v celoeurópskych programoch typu Horizont Európa (súčasný Horizont 2020). Vďaka nemu je možné robiť míľové kroky v oblasti inovácií a popasovať sa aj s aktuálnymi výzvami – povedzme sformovať slovenskú alianciu pre batérie, ktorá by dlhodobo posilnila pozíciu Slovenska v automobilovom svete. Len program Horizont Európa má plánovaný objem cca 100 miliárd eur a Slovensko by malo vyčerpať aspoň 1 miliardu eur, ak nechce byť jeho čistým prispievateľom.

Do tretice odporúčam inšpirovať sa viacerými inými krajinami a začať účinne kombinovať eurofondy s prostriedkami Európskej investičnej banky a súkromného sektora. Vďaka tomuto modelu napríklad Španielsko získava minimálne 1 miliardu eur ročne na svoje infraštruktúrne projekty. Ideálnou cestou k tomu by preto bolo zriadenie efektívnej investičnej platformy, ktorá by takéto know-how mala pod palcom.