Nie, Slovensko o miliardu eur z eurofondov neprišlo

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Na snímke europoslankyòa za SaS a predsedníčka Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci Lucia Ďuriš Nicholsonová počas brífingu s novinármi na tému "Nevyužité fondy EÚ, musíme konať" 8. februára 2021 v Bratislave. [FOTO TASR/Martin Baumann]

Vystúpenie europoslankyne Ďuriš Nicholsonovej ukázalo, že najväčším problémom eurofondov už dávno nie je korupcia a podvody, ale neznalosť a politika – a najlepšie ich kombinácia. Slovensko o miliardu eur v minulom roku neprišlo a ani prísť nemohlo. Potvrdila to aj Európska komisia.

Pondelková tlačová konferencia (8. februára) europoslankyne Lucie Ďuriš Nicholsonovej (SaS/ECR) opäť potvrdila, že Slovensko má problém s eurofondami. Na podobných tlačovkách o tom už bolo povedané všetko a vie o tom každý, kto o európskych dotáciách počul aspoň z rozprávania.

No vystúpenie Ďuriš Nicholsonovej ukázalo, že najväčším problémom eurofondov už dávno nie je korupcia a podvody, ale neznalosť a politika – a najlepšie ich kombinácia. Pretože nijak inak sa jej tvrdenie o tom, že Slovensku v roku 2020 prepadla miliarda eur, vysvetliť nedá.

Takže na začiatok pre tých, ktorých zaujíma, či je to pravdivé tvrdenie, no nemajú chuť čítať ďalej: nie, Slovensko o žiadnu miliardu eur z eurofondov neprišlo.

Čo tvrdí Nicholsonová

Pozrime sa najskôr na to, čo sa snaží povedať Ďuriš Nicholsonová.

Slovensko v prebiehajúcom programovom období (oficiálne skončí v roku 2023) čerpá eurofondy pomaly. Dokonca pomalšie ako v tom predošlom, čo sa možno ešte v roku 2014 mohlo zdať nepredstaviteľné.

No a preto koronakríza bola pre slovenské eurofondy nečakaným darom z nebies. Európska komisia totiž mimoriadne umožnila členským štátom využiť doteraz nevyčerpané peniaze z fondov EÚ na sanáciu škôd po koronavíruse. Vláda tak mohla peniaze presúvať medzi jednotlivými operačnými programami a fondami, čo je za normálnych okolností iba veľmi ťažko predstaviteľné.

Europoslankyňa rezort Veroniky Remišovej (Za ľudí) kritizuje za to, že flexibilitu dostatočne nevyužila na to, aby zafinancovala opatrenia na zmiernenie sociálnych dopadov pandémie koronavírusu. Konkrétne jej vyčíta, že z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), kde Slovensko čerpá pomaly, nepresunula viac prostriedkov do Európskeho sociálneho fondu. Jej dôvody: EFRR čerpá pomaly a v čase pandémie sú potrebné peniaze na udržanie zamestnanosti.

Pretože Remišová nepremiestnila viac peňazí na tento účel, podľa europoslankyne za rok 2020 príde o jednu miliardu eur.

„V momente, keď sme ju nepresunuli, sme o ňu prišli, musíme ju vrátiť. Tá je nenávratne preč, keďže sme ju nerealokovali, tak sme o ňu prišli,“ tak znie citát europoslankyne v správe TASR, ktorú prebrala väčšina médií.

Ako eurofondy pomáhajú v boji proti COVID-19

Výnimočné situácie vyžadujú výnimočné rozhodnutia. Tak sa určite dajú nazvať zmeny čerpania eurofondov, ktoré predstavila eurokomisia. Úprava predpisov umožňuje Slovensku na boj s koronavírusom použiť 4,1 miliardy eur z fondov EÚ.

Prečo to nie je pravda?

Najskôr k tomu prepadu miliardy eur. Vysvetlenie je vlastne triviálne. Krajina môže o peniaze z fondov EÚ nenávratne prísť iba v dvoch prípadoch.

Prvý je takzvaný dekomitment. Zjednodušene: krajina má na každý finančný rok z eurofondov vyčlenený určitý balík, ktorý musí minúť najneskôr do troch rokov (takzvané pravidlo N+3). Ak sa to nepodarí, peniaze nadobro prepadávajú.

To Slovensko zažilo už viackrát a nevyhlo sa tomu ani v tomto programovom období. Najviac peňazí sa do Bruselu vrátilo po neslávnej „spackanej” výzve na vedu a výskum exministra školstva Petra Plavčana (SNS). Za celé obdobie Slovensko takýmto spôsobom stratilo 150 miliónov eur.

Ako nedávno informovala ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová, ktorá je zo svojej pozície koordinuje eurofondy na Slovensku, dekomitmentu sa Slovensko s vypätím všetkých síl vyhlo. Teda takmer, keďže o nejaké peniaze zrejme príde miniatúrny operačný program, určený pre rybárov (holt, táto ryba má háčik).

Hrozila však strata desiatok miliónov eur z Integrovaného regionálneho operačného programu, no peniaze sa aspoň zatiaľ podarilo zachrániť. To napokon v utorok (9. februára) portálu EURACTIV Slovensko potvrdilo aj Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku: „Na Slovensku sa v roku 2020 žiadne dekomitmenty (rušenie viazanosti) v ERDF a kohéznom fonde neuskutočnili,“ odpísala Ingrid Ludviková.

Druhou možnosťou prepadu peňazí sú takzvané korekcie, alebo inak aj finančné opravy. K tým dochádza vtedy, keď sa v eurofondovom projekte dodatočne nájdu vedomé, či nevedomé pochybenia. Peniaze, ktoré mali byť pôvodne hradené z eurofondov, musí prijímateľ zaplatiť zo svojho. Na rozdiel od dekomitmentu sa ale peniaze vracajú zodpovednému rezortu a môžu sa tak použiť na iné projekty.

Takto podľa Remišovej Slovensko môže prísť až o pol miliardy eur. Všetko ešte bude závisieť od skúmania Európskej komisie a národných kontrolných orgánov. Ide ale o údaje za celých sedem rokov programového obdobia.

Remišová o týchto číslach 13. januára informovala aj vládu. Tá jej materiál o situácii v eurofondoch v roku 2020 podľa zápisu z rokovania vzala na vedomie.

Nikto z členov vlády stratu miliardy eur nespomenul, pretože ani nemohol. Slovensko v roku 2020 neprišlo ani o euro.

Nevyužitie relokácie peňazí medzi jednotlivými fondmi jednoducho nie je dôvodom na prepad, či vrátenie peňazí tak, ako to naznačuje Ďuriš Nicholsonová. Nič také pravidlá kohéznej politiky EÚ nehovoria. Stačilo zavolať na Štefánikovú 15.

Čiže ešte raz: Slovensko v roku 2020 neprišlo o miliardu eur z eurofondov. Tvrdenie, že krajina môže prísť o takú sumu za jeden rok programového obdobia môže mať politické pozadie, alebo je výsledkom neznalosti.

Mohla Remišová presunúť viac?

To však neznamená, že o peniaze nemôže prísť v budúcnosti.

Pri pohľade na rýchlosť čerpania sa to dokonca zdá viac ako pravdepodobné. Pre predstavu: za sedem rokov Slovensko z národnej alokácie vyčerpalo necelých 45 percent, čo je 6,8 miliardy eur. Zvyšnú časť musí dočerpať do roku 2023, čiže ani nie za tri roky. Hovoríme pritom o 8,5 miliardách eur, ku ktorým treba pripočítať mimoriadne eurofondy z nástroja REACT-EU, ktorý je súčasťou Plánu obnovy EÚ. No a napokon šesť miliárd Nástroja obnovy a odolnosti, ale o tom zase inokedy.

Obava Ďuriš Nicholsonovej, že Slovensko príde v budúcnosti o peniaze, pretože nevyužilo flexibilitu na podporu zamestnanosti v čase krízy, je legitímna. Tu ale treba pripomenúť dve okolnosti.

Slabé čerpanie a riziko prepadu peňazí nie je výsledkom súčasného vedenia rezortu regionálneho rozvoja. Zároveň je otázne, či Remišová z EFRR mohla na kurzarbiet vyčleniť viac peňazí. Eurofondy dnes ako riadiace orgány spravujú jednotlivé ministerstvá, ktoré si pochopiteľne svoje peniaze strážia. Inak to nebolo ani počas diskusie, ktoré nevyčerpané eurofondy vyčleniť na boj s pandémiou.

Remišovej ministerstvo už vie, ako využije nové eurofondy na boj s COVID-19

Väčšinu dodatočných eurofondov z plánu obnovy EÚ chce ministerstvo regionálneho rozvoja využiť na kurzarbeit a mzdy pre ľudí z najpostihnutejších sektorov, ako kultúra a šport. Dodatočné peniaze dostanú aj samosprávy na investície do dopravy. 

O tom, ako sa budú presúvať peniaze medzi fondami a programami v apríli rozhodla vláda, teda aj ministri za SaS. MIRRI podľa toho na tento účel vyčlenila 410 miliónov eur, z rôznych programov a fondov, vrátane EFRR. Kurzarbeit zabral, nezamestnanosť nevyskočila.

Ku kritike europoslankyne sa ešte v pondelok pridalo aj ministerstvo sociálnych vecí, podľa ktorého MIRRI odignorovalo žiadosť vlády, aby do konca leta predložilo plán ďalšieho presmerovania peňazí. Remišová to nespravila, a keďže sa peniaze mohli presúvať iba do konca roka 2020, vláda o možnosť vyčleniť viac eurofondov na kurzarbeit prišla.

No aj to má jednoduché vysvetlenie. Ministerstvá podľa Remišovej odmietli pustiť viac peňazí na zmierňovanie škôd v pandémii.

„Milióny presunuté na kurzarbeit sú už dávno minuté a miesto čerpania eurofondov budeme musieť zaťažovať štátny rozpočet,“ hovorí Ďuriš Nicholsonová a má nepochybne pravdu. No pomoc firmám v čase krízy je oveľa viac úlohou štátneho rozpočtu ako eurofondov, ktoré majú byť doplnkovým investičným nástrojom na regionálny rozvoj.

Zároveň, hoci by relokácia určite pomohla zachrániť veľa pracovných miest, neznamená to, že by peniaze potom nechýbali niekde inde. Remišová samozrejme mohla ERRF zobrať viac peňazí, no kritike by sa nevyhla. Celkom určite by dnes podobným spôsobom musela odrážať útoky samospráv, ktoré takisto s peniazmi na projekty počítajú.